Dianie v úli a v prírode:

Neskoré leto je obdobím dokvitania poľnohospodárskych plodín. Z pohľadu včiel je obdobím posledných hlavných znášok (slnečnica, pohánka, vres a medovica) po ktorých už znáška ako taká klesá, s čím súvisí aj postupné stránenie zásob pred – teraz už nepotrebnými – trúdmi. Koncom júla je možné na letáčoch sledovať úkaz: tzv. vyháňanie trúdov.

V tomto období sa tiež začínajú liahnuť dlhoveké zimné včely.

Je to obdobie typické horúčkovitým zháňaním zásob, ktoré sú ešte v ponuke a ponukou včielky rozumejú aj zle strážené zásoby cudzích včelstiev. Včelársky sa tomuto spôsobu hovorí sliedenie a lúpeže. Z darwinovského pohľadu ide o prirodzený výber, kedy je životaschopné podporované a slabé ustupuje. V dnešnej nezdravej dobe treba ale myslieť nielen na včelárovu škodu uhynutím vyrabovaného včelstva, ale aj na choroby, ktoré si rabujúce včelstvo môže spolu s korisťou priniesť domov.

V lupičskom období sa zle pridávajú matky.

Včelárova práca:

Začiatkom júla vyrezať alebo odobrať trúdie rámiky a nahradiť ich medzistienkami, keďže včely trúdov zanedlho aj tak vyženú, chov matiek je nerentabilný a zbaviť sa podstatného množstva klieštika pred liahnutím zimných včiel a zazimovaním  sa priam ponúka.

Pri (po) poslednom medobraní je dobré skontrolovať prítomnosť a vitálnosť matky, odobrať medníky a čím skôr – ak nevčelárime s mednou komorou – zakŕmiť, aby včelstvá nezažili stres z nedostatku zásob a aby sme zbytočne neeskalovali rabovku. Zakrmuje sa cukrovým sirupom – roztokom v pomere 3:2 (3 diely cukru na 2 diely vody). 1 rodina by mala ísť do zimy s 15 – 20 kg zásob, hoci zimu dokážu prežiť aj na 5 kg. Tie zvyšné 2/3 zásob potrebujú na jarný rozvoj.

Ak chceme na jar ovocný a javorový med, musíme kŕmiť veľa práve v neskorom lete (25 – 30 kg), aby malo včelstvo ešte v jari dostatok zásob. Samozrejme k tomu treba príslušný úľový objem, napr. počet nadstavkov.

Pred resp. počas zakŕmenia, keďže už neočakávame med pre ľudskú spotrebu, je dobré vykonať ošetrenie proti klieštikovi (Amitrazom, dlhodobým odparom kyseliny mravčej, alebo tymolom. Najmodernejším trendom je šťaveľka celoročne.). Pri kyselinách a tymole treba dávať pozor na teploty, ktoré v tomto období môžu veľmi kolísať! Jedna samička klieštika, ktorá nebola v polovici augusta usmrtená, privedie na svet do konca septembra okolo 14 životaschopných dcér.

Dianie v úli a v chotári:

Jeseň je tradične obdobím dokvitania, početnosť medujúcich kvetov poskytuje včielkam už len lízatká (jesienka, astry, brečtan, bradavec, ...). Pokračujú sliedenia a lúpeže a znovu platí, že v lupičskom období sa zle pridávajú matky.

V ostatnej dobe sa na jeseň sčítavajú dva fenomény:

1. globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje dlhé a teplé jesenné obdobie

2. nové trendy v poľnohospodárstve, ktoré spôsobujú neskoré hromadné kvitnutie medziplodín, akými sú pohánka alebo horčica.

Odhaduje sa, že tieto faktory môžu mať trojaký negatívny vplyv na včelstvá:

1. opotrebovanie zimných včiel

2. prezásobenie, čo znamená, že včielky nemajú dostatok prázdnych plástov na zimné sedenie

3. náhly príchod ochladenia spôsobí náhle sformovanie chumáča a kvasenie nespracovanej (= nevysušenej) sladiny vedúce k úplavici.

Včelárova práca:

Trúdy sú už vyhnané, ale je možné, že sa ich v niektorej rodine objaví väčšie množstvo. V takomto prípade treba skontrolovať, či sa včelstvo nepokúša o tichú výmenu matky, alebo v ňom nie sú rozkladené trúdice.

Úprava úľového priestoru vzhľadom k zimovaniu a plánovanej obmene diela na jar. Ak neobieňame dielo pri medobraní v medníku, musíme zimovať v dvoch nadstavkoch tak, aby sa staré dielo ocitlo na jar v DN na vyradenie. Včielky by vraj nemali v zime sedieť na panenskom diele, z dôvodu, že je studené (čítal som však štúdiu, ktorá hovorila o opaku a pozitívnom vplyve na zdravie včelstva) a nad hlavou musia mať dostatok zásob. Čiže sa snažíme rozvrhnúť rámiky tak aby boli dole teplé súše a hore zásobné plásty do páru, čiže 8/8, 7/7, 6/6.

Novým zachovaním sa pre včelára v prípade rozkvitnutých medziplodín pri teplom počasí je kontrola začiatku náhradnej znášky. V takomto prípade treba zareagovať adekvátne úpravou úľového priestoru pred a po náhradnej znáške – pokiaľ to počasie dovolí.

Môže sa ošetriť proti klieštikovi znovu tymolom, alebo kyselinou šťaveľovou vo včelstvách, ktoré už sú bez plodu. Pozor, neskoro pridané matky môžu ešte plodovať!

Podmetové podložky nám dávajú informáciu o stave včelstva v každom období, čiže aj na jeseň.

Dianie v úli:

Zima je ozdravným faktorom pre celú prírodu. Viem, že predstaviteľom Homo sapiens domesticus sa to tak javiť nemusí, pretože oni na tento svet prišli. Tým pádom je pre nich cudzí a identifikujú ho ako nepriateľský a cítia potrebu si ho podrobiť (zimu nevynímajúc). Všetky ostatné živočíchy – vrátane včiel – však z tohto sveta vzišli, čiže formu, ktorú si osvojili, im už milióny rokov dáva práve Príroda. Formou sa tu nemyslí len vonkajší tvar, ale celý prejav ich živočíšstva, ktorý dokonale zapadá do súkolia Prostredia, ktoré tým dopĺňajú a Prostredie spätne živí ich.

Teda – zima je ozdravným faktorom celého súkolia Prostredia: Kolieska, ktoré majú vylámané zuby budú v zime vymenené.

Včielky vytvárajú teplo pokojným šumením lietacích svalov, čo sa zvykne počúvať hadičkou cez letáč, alebo lekárskym stetoskopom / fonendoskopom. (Ak je šumenie prešlo k bzučaniu, niečo vo včelstve asi nie je v poriadku.) Včielky pri šumení spaľujú uložené energetické zásoby a vyživujú svoje telíčka vitamínmi obohatenými imunitnými informáciami, ktoré im počas doby kvitnutia poskytla Príroda. Chápeme, že rafinovaný cukor je teda len uhľovodíkové palivo.

Zimné včielky, ktoré už doslúžili, pomaly hynú a ukladajú sa na dne úľa.

V období krátko po zimnom slnovrate začínajú včelstvá s plodovaním. Čím je včelstvo početnejšie („silnejšie“), tým väčšiu plochu plástov dokáže vykúriť a plod začína chovať skôr a vo väčšom počte. To v prirodzenom prostredí viedlo k jarnej pripravenosti a rozvoju. Dnes však zároveň so včelím plodom chovajú včelstvá aj klieštika. Kto chová plod dlhšie a viac, chová dlhšie a viac aj VD. To je súčasný paradox „silných“ včelstiev... Zvýšená teplota pri plodovaní sa dá ľahko zistiť položením ruky na stropnú pokrývku (fóliu).

Včelárova práca:

Jedno staré včelárske príslovie hovorí niečo o zamykaní včelnice a hádzaní kľúčov do snehu. Čím sa chcelo povedať, že máme dať včelám cez zimu pokoj až kým sa sneh neroztopí. Čo sme opomenuli v neskorom lete, prípadne na jeseň, v zime už určite nenapravíme. V dnešnej dobe to s tým zahadzovaním kľúčov nie je také jednoduché. Jednak je ťažké v niektorých oblastiach SR nájsť v zime sneh a ak máte včelnicu na území ČR, kde je povinný zimný odber meliva, mohli by sa vám tie kľúče v tom snehu ťažko hľadať.

Okrem meliva môžme včielky ešte do Vianoc (= bez plodu!) vyrušiť zimným ošetrením proti klieštikovi odparom alebo pokvapkaním kyselinou šťaveľovou.

Čo je na zimnom vyrušovaní nebezpečné? Na každé vyrušenie včielky reagujú stresovou vlnou zabzučania a to znamená vyššiu spotrebu energie. Je pochopiteľné, že v zimnom období by sa malo takémuto stresovaniu predchádzať, hlavne ak je časté, alebo dokonca sústavné. Skúsme rokovať s drevorubačmi, či by nemohli do jari rúbať za kopcom, alebo sa spýtať susedov, či by tú zámkovú dlažbu nemohli položiť až v marci. Môžme im pomôcť pri rozhodovaní pohárom medu. Ďalší stresovatelia môžu byť ďatľovité vtáky, alebo piskor, ktoré by si navyše zo včelstva mohli urobiť zaváraninový pohár! Proti piskorom a myšiam sa na jeseň vkladajú kovové letáčové vložky. S ďatľovitými vtákmi na odľahnlých včelniciach je to horšie. Snáď asi len oplechovanie...

Aby sme včielky už nerušili, presuňme sa do skladu a do dielne. V sklade môžme triediť a dezinfikovať súše a nadstavky, v dielni nás čaká milión roboty s výrobou a drôtovaním rámikov a natavovaním medzistienok. Kto takéto veci nepotrebuje, môže sa miesto toho vzdelávať.

Dianie v úli:

Začiatok včelárskeho obdobia skorej jari neodštartuje ani tak už kvitnúca flóra (liesky, jelše, bledule, snežienky, krokusy, čemererice), ako skôr tzv. prvý jarný prelet. Často sa stáva, že včielky najvýživnejší peľ, ktorý teraz potrebujú na jarný rozvoj, ani nestihnú – lieska odkvitne. Pri jarnom prelete včielky vyprázdňujú odpad, ktorý udržiavali počas zimy vo svojich telíčkach a krúžia obrátené k úľu. Ak pobehujú bezradne po letáči, matka pravdepodobne neprezimovala.

Najviac nestráveného odpadu nepochádza zo spaľovania zimných zásob, ale zo spracovávania pergy na kŕmenie plodu, o ktorý sa starajú už takmer dva mesiace. Ak v období kŕmenia plodu (a nielen v skorú jar) po niekoľkých škaredých dňoch príde znovu pekný, včielky znovu narobia kôpky. (Takto sa prejavuje aj tzv. májovka, pretože v tej dobe v úli stúpa početnosť kojičiek (spisovne dojčičiek), kŕmičiek a staviteliek spracúvajúcich peľ.)

Na nozematózu odborník a ani influencer nie som, nebudem teda o nej veľa hovoriť. Jej hlavné znaky sú: veľké množstvo mŕtvoliek v úli a pred ním, držanie krídielok v tvere písmena „K“ (pocitovo: asi ako keď je psík, ktorého bolí bruško, zhrbený), hnedo pošpinené priečelie úľa a hlavne hnedo pošpinené plásty. Pri prvom prelete však otvárať úľ aj tak zmysel nemá. Jedine, ak nezostal nikto, kto by sa preletel... 😞

Včelárova práca:

Prioritou včelára v tomto období je postarať sa o vodu, hlavne ak na zimu kŕmi cukrom (rozumej: nie medom). Výhodou je, ak môže byť voda zohriata (napr. solárne = čierny náter nádoby), aby včielky po jej nasatí nekrehli a stihli zaletieť do úľa.

Včielky si síce začnú čo najskôr upratovať, ale treba skontrolovať, či mŕtvolky nezatarasili zúžený východ z úľa.

Ak sa plánuje zmena stanovišťa úľa, tak teraz je najvhodnejšia doba.

Keď sa už dá ísť na včelnicu v košeli (> 12 °C), môžme vykonať prvú jarnú (zbežnú!) prehliadku zameranú na stav matky (= prítomnosť plodu) a zásob, vysypanie mŕtvoliek a tiež vykonať ošetrenie proti klieštikovi (amitraz, tymol, glycerínové pásiky so štaveľkou). Ak sme boli v neskorom lete nedôslední a včielky sú už bez zásob, pridáme nadstavok so zásobami, alebo vložíme zásobné plásty (ak je kam a prehliadka má stále prívlastok zbežná). Posledné, čo môžme urobiť je dať nad plodové teleso na vrchné latky rámikov placku medocukrového cesta. Kŕmiť sirupom zmysel nemá – na jeho spracovanie by včielky minuli poslednú energiu!

Keď skorá jar trochu pokročí (Praevernal II. a III.) a oteplí sa, skontrolujeme opak – či včielky nie sú prezásobené a teda – či majú dostatok miesta na plodovanie. K tomu upravíme aj úľový priestor – odoberieme prílišné zásoby a vložíme príslušný počet súší. Onedlho začnú kvitnúť marhule a slivky, čím včelstvá zasa trochu pridajú plyn. Už sa objavuje dostatok mladušiek a dostatok peľu (= tuky – aj vosk je zmes tukov) na stavebné práce a teda miesto súší môžme vkladať medzistienky. Nie kvantá, vždy najviac dve a to vrátane stavebného (= trúdieho) rámika/ov. Ten/tie sa vkladajú na druhú pozíciu od kraja úľa, pri teplej stavbe dozadu. Ak chceme v konkrétnom včelstve chovať trúdov, vkladáme priamo trúdiu súš, aby sme mali skoro a veľa dospelých trúdov práve z tohto včelstva. Slabšie včelstvo v skorej jari takýmto spôsobom k chovu trúdov netreba hecovať vôbec! Aj slabé včelstvo je inteligentné a ak vie, že na to nemá, tak bude aj tak na stavebnom rámiku stavať robotničie dielo. Okrem toho – načo by bol dobrý chovný materiál zo slabého včelstva? Ak je včelstvo celkom slabé, nezvláda teplotne priestor úľa a teda nestavia vôbec a je preň dobré zostať pri tých spomínaných súšach, prípadne ešte zúžiť plodisko prepážkou.

Niektorí majstri odporúčajú „podnecovanie“ kvôli vode, aby šetrili prácu lietaviek: Keď je napájadlo husto obletované, 1/4 – 1 l sirupu v pomere 1:1 a to dvakrát týždenne za pekného počasia.

Dianie prírode a v úli:

Rozpukom čerešní vypukne jar! Pomáhajú jej v tom aj javory, buky a púpavy. Začína sa prvá z hlavných znášok, pretože čerešne sú bohaté dámy! Dávajú aj nektár aj peľ v hojnom množstve a všetky ostatné kvitnúce rastliny už akoby ich chceli odteraz dobehnúť. Jediný, kto by ešte mohol túto párty trochu narušiť, je počasie. Staré zimné včeličky hynú, aby svojim starým zámerom (prežiť), nezavadzali zámeru novému (rozvíjať sa). Ak je to veľmi viditeľný jav spôsobujúci u včelára paniku, treba ho ukľudniť kontrolou plodovania.

Včielky mapujú krajinu a manažujú podľa toho dianie v úli. Matka z dôvodu hojnosti kladie 2000 vajíčok denne, z ktorých sa o 21 dní vyliahnu mladé včielky. Tie budú po 4 dňoch kŕmičkami, a po ďalších 2 dňoch kojičkami (spisovne dojčičkami). Spustí sa obrovská produkcia materskej kašičky a tá bude tiecť potokmi trúdiemu plodu, matečníkom, a aj robotniciam, z ktorých sa o ďalších 17 dní vyliahnu výborne odkojené (spisovne oddojčené) rojové supervčely zrodené k Zámeru! A do tohto všetkého vykvitne repka! Ak budete páni rozmýšľať o tlmení rojovej nálady, tak už ste to nestihli! Nie je v ľudských silách zastaviť Lásku!

Včelárova práca:

Včelár naháňa svoje včelstvá s nádejou, že stihne do deja zasiahnuť. Každých 8 dní nazíza pod naklonené nadstavky, či tam neuvidí materské misky – kontroluje rojovú náladu. Aby ju trochu oddialil, snaží sa znovu urobiť miesto na:

1. umiestnenie kŕmnych kašičiek rozširovaním plodiska

2. umiestnenie sladiny nasadením medníkov. Pri tom nezabúda, že sladina sa nielen ukladá v podobe medu! Ona sa aj musí sušiť, kým je tekutá a na to potrebuje príslušný počet buniek – čiže úľový priestor.

Chystá sa aj na chov matiek a tvorí odložence:

1. kvôli chovu

2. kvôli tlmeniu rojovej nálady.

V prípade, že sa párty naozaj pokazila, snaží sa včelár udržať náladu simuláciou znášky, vraj aby sa neprestalo plodovať a neprišiel tak o pracovnú silu na leto. Podáva kokteil 1:1, ale nie viac, než 1 l týždenne, aby ho neohovárali, že predáva cukrový med! Rád pri tom zabudne, že na to plodovanie, ktoré sa nemá prerušiť, treba aj peľ... Totižto – jeden šúľok pergy vystačí na odchovanie len dvoch mladušiek.

Med z ovocných stromov a repky (tzv. jarný) musí stihnúť pred agátom vytočiť.

Dianie v úli a v chotári:

Ohlasovateľom včelárskeho skorého leta v nížinách Slovenska je už tradične americký imigrant – agát biely. Je považovaný za jednu z najlepšie medujúcich drevín. S peľom je to už horšie a tak – ak sa poľnohospodárom „pošťastí“ v rovnakom období kvitnúca populárna medziplodina – facélia – včielky ju uprednostnia a máme po obľúbenom agátovom mede! Z ostatných ohlasovateľov skorého leta pre neagátové oblasti spomeňme rôzne druhy malín, kamilky, ďateliny (bielu aj fialovú) a šípky.

Včelstvá už majú vedomie o bohatých zdrojoch pastvy (aj z dokvitajúcej repky) a čo-to už aj nanosili. Čiže vedia, že ak sa vyroja, svojim potomkom zanechajú bohaté dedičstvo. Preto venujú množeniu (= prípravám na rojenie) maximum pozornosti. Ak sa im prípravy podarí aj zrealizovať, tak normálny prvoroj* si obvykle vyberie tiché počasie medzi 9:00 a 14:00 hodinou.

* Prvoroj je „prvý roj“, čiže roj s prezimovanou (starou) matkou. Každý ďalší roj má jednu alebo viac už tohoročných – mladých – ešte nespárených matiek a nazýva sa poroj.

Včelárova práca:

Včelár nie je hlupák a tak – okrem úpravy úľového priestoru na agátovú či malinovú znášku – kopíruje prírodu a snaženie včelstiev o rozmnožovanie usmerňuje podľa svojej včelotechniky a svojich predstáv. Vytvára odložence, zmetence pre matky, ktoré odchoval, vymieňa vyslúžilé matky v produkčných včelstvách a usádza roje – chcené, či náhodné. (Náhodné neznačí neznáme! Náhodné znamená také, ktoré vo svojich včelstvách nezamýšľal.)

Po medobraní ošetruje proti klieštikovi. Keďže ešte nie je po znáškovej sezóne, nemôže použiť ekrazity (amitraz). Volí radšej krátkodobý odpar kyseliny mravčej (KM-k), prípravky na báze silíc (napr. tymolu), alebo dnes veľmi moderné spôsoby aplikácie šťaveľky (KŠ).

Dianie v úli a v prírode:

Na začiatku tohto článku o včelárskych obdobiach som sa zmienil o fenológii a o cyklickom (ženskom) čase. Včeličky sa neriadia výhradne kvitnutím rastlín (ak vôbec 😉). Ako to ja cítim, tak minimálne dvakrát do roka použijú nejaký druh kalendára:

1. V zime, keď nejaký čas po slnovrate dostanú signál k rastu a začnú sa starať o plod letných včiel,

2. v lete, keď nejaký čas po slnovrate dostanú signál k regenerácii a začnú chovať plod zimných včiel.

Práve fenológia tu mne nedáva jasno – možno som na to ešte mladušký. Totižto – práve v kvitnutí líp, ktoré sa označujú za vedúce rastliny tohto obdobia, je medzi Podunajskou nížinou a napr. Horehroním rozdiel okolo 3 týždňov. To je na také významné deje vo včelstvách, akým je príprava na zimu, veľmi dlhá doba. (Tri týždne je čas napr. na vyliahnutie jednej generácie mladušiek.)

Lipy, ak u vás rastú (u nás len sporadicky), tvoria veľmi významnú znášku – niekde sa udáva ako druhá hlavná znáška. Navyše – lipový med môže byť obohatený lipovou medovicou vďaka jej producentovi – voške lipovej. Aj producenti medovice z iných stromov práve v období plného leta zvyšujú „produkciu“.

Z ďalších kvitnúcich rastlín ohlasujúce plné leto v regióne sú: imelovník biely, pavinič trojlaločný, nevädza poľná, levanduľa lekárska, kyprina (vŕbka, vrbovka) úzkolistá, ľubovník bodkovaný... Zo siatych plodín (doba kvitnutia závisí od doby výsevu) nech sú spomenuté: cesnak cibuľový (= kuchynská cibuľa), mak siaty a vika huňatá.

Včelárova práca:

Ako pri každej z hlavných znášok je treba upraviť úľový priestor – ak to ešte neurobil, tak šup-šup vytočiť maliny a agát s facéliou – aby bolo kam znášať. Aj v horských oblastiach sa pripravujú na znášku – medovicovú.

Mladé matky v odložencoch  urobených koncom jari a v skorom lete sa už pomaly rozkládli – odložence silnejú, takže ich treba primeraným spôsobom rozšíriť. Pravidlo je, že plod z jedného rámika obsadí po vyliahnutí 3 rámiky. A tiež sa môže rátať s mladuškami ako staviteľkami. Vzhľadom k paši a počasiu, alebo – kto verí podnecovaniu – nech odložence nakŕmi (1:1).

Keďže odložence zatiaľ neobsadajú veľký počet plástov, je výhodné ošetriť ich proti VD 15 % KML, KM-k, KŠ, či prípravkami na báze tymolu. Okrem KML môžme použiť vymenované prípravky aj na produkčné včelstvá po medobraní. KML sa na produkčné včelstvá nehodí, keďže sa aplikuje rozprašovačom priamo na plásty. Je to prácne a treba pri tom rozbombardovať celé plodisko!

Z produkčných včelstiev sa okolo slnovratu môžu SR (TR) –> MS, aby sme plodu dlhovekých včiel uľavili od VD a dostali 1 – 2 novučičké súše. Veď onedlho začnú včielky trúdov aj tak vyháňať.

Pri medobraní nenecháme včielky prísť do stresu zo „zmiznutia“ zásob.