O včelích produktoch

Na úvod

Keď som začal písať tento web, použil som svoj poznámkový blok o včelárení. Samozrejme, keď si človek píše poznámky pre seba, nemá potrebu značiť si zdroj, z ktorého informácie získal. Najvýraznejšie sa tento efekt dotýka práve tejto sekcie - o včelích produktoch, pretože takéto informácie sa inak, než z literatúry získať nedajú.

Prosím týmto autorov pôvodných textov, ktorí nezamýšľali, aby ich články čítali ľudia, aby k nám boli zhovievaví, aby som nemusel prepisovať kvantá textu do svojenčiny. Rád pridám link na pôvodný článok. Prosím, píšte nám na vcelnica.pod.agatmi@gmail.com.

Myslím si, že najviac informácií pochádza zo stolových kalendárov od:

Pojem produkt

Pod pojmom produkt sa v klasickom ľudskom ponímaní rozumieme predmet určený na (ľudskú) spotrebu. Asi nemáme žiadny problém nazvať vajce produktom sliepky. Kuracie rezne ale už nie sú produktom sliepky, ale hydinárskych závodov. Podobne - produktom kravy je jej mlieko. Hovädzie stehno už nie je produktom kravy, ale produktom bitúnku.

Ak by sme tej krave z dôvodu nejakej potreby pravidelne odoberali namiesto mlieka liter krvi tak, aby to prežila v relatívnom zdraví, bol by to ešte stále jej produkt?

Propolis, obnôžkový peľ, materská kašička a včelí jed nie sú produktami včelstva. Sú to produkty včelárstva. Vo veľkom sa väčšinou získavajú uvedením včelstiev do stavu nepohody (prievan, hlad), alebo ohrozenia (permanentná bezmatečnosť, permanentné dráždenie). Áno, naša nominalistická myseľ z toho poľahky vykorčuľuje vymyslením slovného spojenia včelie produkty. Nemá však každá živá bytosť nárok na život v pokoji? (To je ten stav vedomia, ktorí sme ako malí zažívali po kojení (spisovne dojčení).)

Sú včely viac užitočné či potrebné?

Za čias môjho detstva, keď sme ešte čítali Dobšinského rozprávky, bolo dobro zastúpené hrdinkou / hrdinom, ktorí svojimi skutkami dávali životu zmysel (dynamika), a zlo bolo zastúpené sebeckosťou či egoizmom v akejkoľvek podobe (statika). Dnes sa na základe konzumistického ponímania sveta zmenilo aj ponímanie dobra a zla. Povedzme si na rovinu, že v súčasnosti sa chápe pod pojmom dobro to, čo je užitočné, čiže príjemne spotrebiteľné, a pod pojmom zlo to, čo náš konzumizmus nepodporuje, nedajbože mu bráni.

Tu v Nitre sú kakané* a neužitočné už aj dospelé stromy, odkedy si jeden z nich dovolil tragicky spadnúť na chlapca. Pozoruhodné je, že užitočnosť a dobro automobilizmu sa nevytratilo ani po nespočítateľnom množstve tragických dopravných nehôd.

Nerobme si ilúzie - aj ku včelám má dnešná konzumná spoločnosť rovnaký prístup. Dôkazom toho je popularita ba až obľúbenosť slávneho (údajne) Einsteinovho výroku: Keď vymrú včely, ľudstvu nezostáva viac, než štyri roky života. (pokračujem na rovinu:) Bohužiaľ to ale znamená, že keby naše životy cez našu potravu od včiel nezáviseli, včely by sme pokojne odsunuli na koľaj neužitočné a teda zbytočné. Vôbec by nás nezaujímalo ich miesto v prostredí z ktorého pochádzajú a z ktorého nakoniec pochádzame aj my (tak ako Nitrančanov nezaujíma, aké miesto majú v ich meste odrastené stromy). Škoda, že už to nevieme jednoducho cítiť... Škoda, že sa nám to musí vysvetliť“ - ako inak - na stupnici utilitárnosti 🤑.

Nakoniec ale majú tie malé chlpaté pichajúce pačmagy ❤️ šťastie! Okrem toho, že by sme bez ich opeľovania vykapali, je na konci pestrej palety včelích snažení množstvo obľúbených, skvelých perfektných, kvalitných a fajnových, priaznivých, blahodárnych a zdravých, príjemných a chutných, ušľachtilých a bohumilých, súcich na použitie, skonzumovateľných a spotrebiteľných, čiže užitočných, a teda dobrých produktov a o niektorých z nich si povieme.

* kakané - malomeštiacko infantilný dadaizmus vo význame: zlý, fuj!, nedotýkať sa!
Poznámka hlboko pod čiarou: Keby Einstein (alebo niekto podobne významný) vyhlásil podobný výrok: Keď vymrú poľnohospodári, obyvateľom veľkomiest nezostáva viac, než štyri týždne života.“, ako veľmi by sa mýlil? Veď naše životy sú cez potravu závislé nielen od včiel. Napriek tomu sú poľnohospodári už od Rímskej ríše cez stredovek, cez technickú revolúciu až do dnes spodinou spoločnosti s najnižšími zárobkami. (Ešte v 90-tych rokoch minulého storočia bol sellák nadávka pre dedinčana.) Kdesi v histórii nastala chyba a my máme odvtedy pocit, že nás živia peniaze, a nie pôda. Hodnota peňazí sa epochálne odvíja od všetkého možného (zlato, dolár, akcie, ...), len nie od úrody (sucho, záplavy, ...). Nie je toto dôvodom všetkých hospodárskych kríz?