Tatran B10

Z histórie

Do roku 1935 sa na Slovensku včelárilo v úľoch rôznej konštrukcie a s rozličnými rozmermi rámikov. Okrem toho sa používali slamené koše, dlabáky a rôzne figurálne úle vyrábané po domácky.

Slovenské „písmenká“

Úlohou zjednotiť otázku úľov bola poverená racionalizačná komisia pri Slovenskom ústredí včelárskych spolkov. Za vzor dokonalého úľa v tomto období mal poslúžiť Zanderov úľ prinesený z Nemecka. Návrh na jeden typ úľov pre tri rámikové rozmery schválilo predsedníctvo ústredia včelárov na Slovensku v roku 1935. Typ úľa s najnižšou vnútornou mierou 40 X 20 cm dostal pomenovanie „A“, typ pre rámik s rozmermi 40 X 25 cm dostal pomenovanie „B“ a typ určený pre bohaté znášky s veľkým rámikom 40 X 33,5 cm dostal pomenovanie „C“. Všeobecne sa rozšíril typ „B“. Typ „A“ pre malú výšku rámika a nevyhnutné používanie druhého medníka sa nerozšíril podobne ako aj typ „C“, ktorého rámik bol príliš vysoký. Typ „C“ sa zhotovoval tiež ako ležan pre 20 až 24 rámikov. Nevyhovovala jeho nadmerná váha.

Ďalšie písmenko

Schválený typ úľov sa postupom času a potrieb včelárov menil a vyvíjal od Normalizovaného úľa s pevným dnom, cez Molitorisov úľ s výklopným medníkom, Päťročnicou s lomeným letáčom, po ďalšiu normalizáciu úľov v roku 1956, kedy sa okrem množstva zmien úľa „B“ pripúšťala aj nová rámiková miera „D“ 37,6 X 31 cm. Úle zhotovené na túto mieru boli známe pod názvom Levočák a Košičan. Táto miera vyhovovala aj požiadavke zmeny stavby teplá / studená, čím vznikol úľ Priekopník. Nasledoval rad konštruktérov s rôznymi zámermi a vylepšeniami pre včely alebo včelára: Pekanec, Cifra, Fabo, Petrík, Nožička, Krasnohorský, Silný.

Sumarizácia týchto (aj ďalších) písmeniek je v tejto tabuľke.

Dva vence, obklad a výplň

Pavol Silný navrhol konštrukciu spájania dvoch rámov z vnútra smrekolitom, zvonka šalovačkami a medzistenovým priestorom vyplneným izoláciou. Dnes to robíme zvnútra i zvonka pomocou tatranského profilu, ale princíp výroby zostal zachovaný.

Tatran

Normalizované úle z roku 1956 s lomeným letáčom sa neosvedčili. Bolo preto potrebné prikročiť k novelizácii letáča s priamym prielezom v rovine úľového dna. Na Slovensku sa začal najviac používať úľ Tatran B-9 a Tatran B-11. Líšili sa od seba iba počtom rámikov v plodisku a medníku. Prvý typ bol stavaný výlučne na pozdĺžnu stavbu. Druhý typ bolo možno používať aj na priečnu stavbu. Plodiská mali pevné dno a boli bez okienok. Vetranie horné - pod vrchnákom.

Polystyrénová desiatka

V snahe podstatne znížiť váhu úľov, sa prikročilo k rozsiahlejšiemu pokusu zhotovovať úle s použitím polystyrénu. Na rad prišiel úľ Hron B-10. Polystyrén bol z vonkajšej strany chránený tenkými smrekovými šalovačkami (predná a zadná stena úľa). Vonkajšie bočné steny úľa boli obložené tvrdou drevovláknitou doskou. Mali odnímateľné dno so spodným vetraním. Mali tú výhodu, že plodisko i medník boli totožné a dielce bolo možné medzi sebou zamieňať a tiež nadstavovať ako debničky.

Národný hrdina

Od roku 1980 sa začali vyrábať úle typu „B-10“ so spodným vetraním, ktoré vyhovujú požiadavkám moderného včelárenia. Snáď jediné, čo sa do dnes zmenilo, je modernizácia dna - konkrétne na zasieťované anti-varroa dno.

Súčasnosť

Ešte jedno písmenko

Bohužiaľ sa mi nepodarilo dopátrať sa, kto pomenoval novodobú nízkonasdtavkovú odnož v poradí nasledujúcim písmenom „E“, zrejme inšpirovanú českým OPTIMALOM s vonkajšou výškou rámika 17 cm...

Americké zlomky

Ďalšia vec, ktorej podstatu som nevypátral, sú nejaké zlomky pred „B“, ako napríklad „2/3 B“. Rôzne zdroje uvádzajú rôznu výšku 2/3 B: 160, 170, 220 mm (170 je E, 220 je A - pozn. aut.) Odhadujem, že inšpirácia pre toto názvoslovie pochádza z Langstrothu, kde sa miery nízkych nadstavkov odvodzujú spôsobom americkým občanom blízke, čiže zlomkami. Neviem ani, ako a kým boli takéto miery stanovené. Ja ich pokladám za špekuláciu a ako také odsúdené na zánik...