Včelárska matika

1 dm2

1 dm2 plástu (čo je zhruba plocha dlane (okrem prstov) dospelého chlapa) obojstranne obsahuje:

800 robotničích buniek

540 trúdích buniek

350 g medu

Ak poznáme činnú plochu rámika (= plochu plástu) s ktorým včelárime, môžeme pomocou týchto údajov prísť rýchlo k zaujímavým informáciám o včelstve, alebo o znáške.

Činná plocha rámika

• Béčkový a vysoký optimalový rámik má vnútorné rozmery 400 × 250 mm, čiže 4 × 2,5 dm = 10 dm2

• Čechoslovák je proporcionálne rozdielny ale plošne na tom bude podobne, čiže 10 dm2

• Riadny adamcov rámik má činnú plochu 8 dm2

10 (9,5)

Od položenia vajíčka do materskej misky po zaviečkovanie materskej bunky, čiže po prvoroj, uplynie 9,5 dňa. (Vývojový cyklus náhradných (= núdzových) matiek je asi o 10 hodín kratší.)

10 dní po vyliahnutí matky, alebo po poroji, je najskorší termín na kontrolu kladenia mladých matiek.

Pri akejkoľvek manipulácii s matkou (vyliahnutie novej matky, výmena matky, ...) sa včelstvo nesmie minimálne 10 dní rušiť!

10 dm2 je plocha plástu Béčkového rámika jednostranne.

Maximálna hodnota včelej medzery sa zvykne udávať ako 10 alebo 9,5 mm.

Medzistienky sa zvyknú rezať o 10 mm menej v každom smere (šírka, výška), než je vnútorná plocha rámika. Pre Béčkový rámik je to teda 385 x 240 mm. 😆 Odpustite mi tento žart, ale ubrať ešte 5 mm z 390 sa oplatí vzhľadom na štandardizované rozmery kartónových krabíc, do ktorých sa potom krásne vmestia.

Všetok otvorený plod, ktorý pri prehliadaní plodového plástu vidíte, bude o 10 dní zaviečkovaný.

Všetok zaviečkovaný plod, ktorý pri prehliadaní plodového plástu vidíte, bude približne o 10 (konkr. 12) dní vyliahnutý.

3×

Keď sme pri tom vyliahnutom plode: Vyliahnuté robotnice obsadia trojnásobnú plochu plástov než zaberali vo forme plodu. Jednoduchšie povedané: Vyliahnutý plod z jedného rámika obsadí 3 rámiky.

Núdzovú matku dokáže včelstvo vychovať z maximálne 6-dňového plodu (3 dni vajíčko + 3 dni larvička) a takéto mizerné matky sa odstraňujú po 3 dňoch od osirenia (vytvorenia odloženca), kedy sú MB zaviečkované (3 + 3 + 3 = 9 dní)

Iný násobok troch (3 × 9 = 27) nám poslúži ako pomôcka na zapamätanie si najskoršieho termínu kontroly kladenia mladej matky, ktorá zostala v domovskom úli po jeho vyrojení. Ak bolo dobré počasie, tak sa stará matka vyrojila po zaviečkovaní 1. materskej bunky, čo je 9. deň po položení vajíčka, a teda kontrolu kladenia môžme vykonať na 2 × 9 = 18. deň po vyrojení.

40 + 4

40 dní uplynie:

• Od vajíčka po lietavku

• Od vajíčka po rujného trúda

• Od vajíčka po kladúcu matku sú to 4 týždne. Aspoň, že je tam tá štvorka.

Životnosť a početnosť

Matka

sa môže dožiť 3 až 4 rokov (výnimočne aj viac)

vajíčko –> matka: 16 dní

Robotnice

sa dožívajú 6 – 7 týždňov (okrem generácie zimných včiel)

v zime dosahuje ich počet 12 – 20 000

v sezóne 40 – 60 000 jedincov. (Pri metóde demareé údajne aj 100 000.)

vajíčko –> robotnica: 21 dní

Trúdy

žijú 4 – 6 mesiacov

V každej rodine je 100 – 3 000 trúdov, ročne 4 000 – 11 000 (4 – 6 %).

Najviac trúdieho plodu je v polovici júna (17 %).

vajíčko –> trúd: 24 dní

Zakrmovanie

1 rodina by mala ísť do zimy s 15 – 20 kg zásob, hoci zimu dokážu prežiť aj na 5 kg. Tie zvyšné 2/3 zásob potrebujú na jarný rozvoj.

Ak chceme na jar ovocný a javorový med, musíme kŕmiť veľa v neskorom lete (25 – 30 kg), aby malo včelstvo ešte v jari dostatok zásob. Samozrejme k tomu treba príslušný úľový objem, napr. počet nadstavkov.

Na zimu sa zakrmuje cukrovým sirupom – roztokom v pomere 3:2 (3 hmotnostné diely cukru na 2 hmotnostné diely vody – výpočty sú nižšie).

Takmer všetko jarné a letné kŕmenie (= podnecovanie) sa pripravuje v pomere 1:1. (Pri podnecovaní často nejde ani tak o dodanie energie ako o dodávku vody.) Okrem „fundovaných“ rád influencerov treba používať aj vlastný rozum. Treba zvážiť, aký zmysel má podnecovanie pri zlom počasí kvôli „neprerušeniu kladenia“, ak nie je zabezpečený prísun peľu. 1 šúľok pergy totiž vystačí na vychovanie iba 2 larvičiek! Nehovoriac o kŕmení matky a stavbe diela.

1 kg cukru

1 kg cukru sa premení na na 0,62 l tekutiny. Tento údaj sa môže hodiť aj gazdinkám v kuchyni a my ho budeme používať vo vzorcoch nižšie.

3 : 2 – zimné kŕmenie a refraktometer

Najprostejšie zimné zakrmovanie v neskorom lete sa robí nasýteným roztokom rafinovaného kryštálového cukru s vodou v pomere 3:2, čiže tri diely cukru na dva diely vody v hmotnostných jednotkách. Teda: 3 kg cukru na 2 l (=kg) vody. Takto silne nasýtený roztok sa ľahšie pripravuje z teplej vody (molekuly inkredencií sa počas miešania ľahšie skamarátia). My síce vodu pred zamiešaním prevárame, ale cukrová voda by sa už variť nemala, aby sa zo sacharózy nevytváral pre včely toxický hydroxy-metyl-furfural (HMF).

Jednoduchou matematickou úpravou pomeru 3 : 2 = 6 : 4, čo je inak povedané 6 z 10-tich, čiže 60 / 100, prídeme na to, že takýto roztok je 60%-ný, a keďže ide o roztok sacharózy, má hodnotu 60 °Bx (stupňov Brixa, Plata alebo Ballinga). Je teda možné ho – po vychladnutí na 20 °C – použiť na kalibráciu refraktometra, ak má na svojej stupnici takúto hodnotu. K tomuto účelu sa musí cukor i destilovaná voda presne odvážiť, a nespoliehať sa na to, že vo vrecku je presne 1 kg cukru a že hladina vody je presne po rysku.

Zaspomínajme si na jednoduché matematické rovnice zo školy. Tu sú premenné a vzťahy medzi nimi:
množstvo kryštálového cukru [kg] ___ c = 3 / 2 × v = s / 0,62
stekutený cukor  [l] ________________ s = 0,62 × c = o - v
množstvo vody [l] _________________ v = 2 / 3 × c = o - s
celkový objem (nádoby) [l] _________ o = v + s

Pri príprave zimného kŕmenia môže včelár vychádzať z troch variantov:

1. pozná objem používanej nádoby (kŕmidlo, vedierko, sud) a chce vedieť, koľko vody a cukru v danom pomere sa do nej zmestí:

   • o = v + s = v + 0,62 × c = v + 62 / 100 × c = v + 62 / 100 × 3 / 2 × v = v + 186 / 200 × v = 386 / 200 × v =>
     => množstvo vody = objem nádoby × 200 / 386

   • o = v + s = 2 / 3 × c + 0,62 × c = 2 / 3 × c + 62 / 100 × c = 200 / 300 × c + 186 / 300 × c = 386 / 300 × c =>
     => množstvo cukru = objem nádoby × 300 / 386
     (Tieto zlomky sa dajú ešte krátiť dvoma, ale vyšli by z toho nepekné a nezapamätateľné čísla.)

2. vie, koľko chce podať cukru a zaujíma ho, koľkou vodou ho má zaliať a aký objem bude mať zarobený sirup:

   • množstvo vody = množstvo cukru × 2 / 3

   • celkový objem = množstvo cukru × 386 / 300 (alebo množstvo cukru × 0,62 + množstvo vody)

3. má v teréne len určité zásoby vody a chce vedieť, koľko cukru dokážu pojať a aké ďalšie nádoby bude potrebovať na zarobený sirup:

   • množstvo cukru = množstvo vody × 3 / 2

   • celkový objem = množstvo vody × 386 / 200 (alebo množstvo cukru × 0,62 + množstvo vody)

Vzorce sa napríklad dajú vložiť do excelovskej tabuľky a máte pomôcku na výpočet roztoku jak lusk!

Včelárska bandaska

Malá rada: Zožeň si čistú 5-litrovú bandasku, pretože:

• ak nasypeme do 5-litrovej nádoby 3 kg kryštálového cukru a dolejeme takmer doplna vodou, po rozpustení cukru dostaneme 5 l kŕmneho sirupu v pomere 1:1 na podnecovacie – letné kŕmenie. (3 kg cukru × 0,62 + 3 l vody= 4,86 l sirupu)

• ak nasypeme do 5-litrovej nádoby 4 kg kryštálového cukru a dolejeme doplna vodou, po rozpustení cukru dostaneme 5 l kŕmneho sirupu v pomere 3:2 na zimné kŕmenie. (zo vzorcov vyššie: 4 kg cukru × 386 / 300 = 5.15 l sirupu)

Ak budeš do nádoby sypať najskôr cukor, nebuď zaskočený, že nádoba je takmer plná! Kam sa zmestí voda? Žiadny strach – po stekutení cukru – na tých sľubovaných 6,2 deci z každého kila – sa priestor pomaly vytvorí. Lepšie je ale najprv naliať asi tak 2,5 l vody, aby sa sypaný cukor stekuťoval priebežne. Oplatí sa to aj kvôli miešaniu – takto je možné s bandaskou hrkať. Zvyšnú vodu dolej až na záver.

Pozor! V celom tomto odstavci sa bavíme o kilogramoch a litroch (pretože liter vody váži kilo), ak nie je priamo uvedené inak! Ak zmeníte rád hmotnostný, musíte zmeniť aj rád objemový a naopak (kg / l —> g / ml)!

Spotreba

Jedno včelstvo za rok spotrebuje na svoju výživu:

• 120 – 150 kg medu

• 50 kg peľu

• 70 – 100 l vody (je to veľmi relatívne vzhľadom na stanovište)

Štrbiny a medzery

Maximálna hodnota včelej medzery sa zvykne udávať ako 10 alebo 9,5 mm.

Minimálna hodnota včelej medzery podľa Langstrotha je v prepočte z imperiálnej miery 6,4 mm (i keď v praxi sa robí 5 mm).

Stredná hodnota šírky oka materskej mriežky je 4,3 mm (4,2 – 4,4 mm). (Ja mám v praxi overené vŕtanie 4,5 mm vrtákom)

Štrbina, cez ktorú určite neprejde ani robotnica je 3,5 mm.

Klinčeky na rámiky

Spájanie prírezov: ⌀ 1,4 až 2 x 28 až 40 mm

Medzerníky: ⌀ 1 alebo 1,25 x 25 mm

Kotvenie drôtika: ⌀ 1 až 1,4 x 10 až 16 mm

Balenie medu – zaváraninové poháre

Asi každý včelár vie, že med naliaty do ¾ l (7,2 dl) zaváraninového pohára váži približne 1 kg – podľa druhu medu a presnosti nalievania. (My píšeme na etikety: ≈ 950 g). Údajne 1 l medu má hmotnosť 1,4 kg, čo po prepočte presne potvrdzuje predchádzajúce pravidlo (1,4 × 0,72 = 1,008). 😄

Málokto si je ale vedomý toho, že samotný obal – pohár – váži ¼ kg! 

To znamená, že 4 kg medu netto + 4 × 0,25 tara = 5 kg brutto!

6 kusov kilových medov teda váži 7,5 kg, a ak sú vo vkusnej drevenej prepravke, môžu dokopy vážiť neuveriteľných 8 kg! Väčšiu prepravku na viac pohárov si už ani nezadovažujte. Prívlastok vkusná by už nebol ani na mieste, pretože – trmácať sa niekam s osemkilovou záťažou v ruke, je úplne mimo vkusu.

Najklasickejší „závitový“ sedemdecový zaváraninový horčičák (vrúbkovaný pod hrdlom a nad dnom) označovaný faceta1 má najväčší priemer okolo 9,5 cm a s viečkom je vysoký zhruba 13 cm. Jeho viečko má vnútorný priemer 82 mm. Keďže sa otvára na závit (angl. Twist to Open), zvykne sa takéto viečko označovať skratkou TO82, alebo jej variáciami.

Do klasickej ovocinárskej debničky o rozmeroch podstavy 60 x 40 cm Vojde 21 – 22 takýchto pohárov, asi podľa výrobcu pohárov a tiež debničky.

Keď sme pri tých priemeroch a prepravkách, tak ešte informácia pre domácich majstrov (čo je väčšina včelárov): 6 ks takýchto pohárov sa dá krásne rozložiť na hárok papiera rozmeru A4 (210 × 297 mm), teda je to ideálny rozmer pre základňu prepravky (± prepážky).

Tabuľka s prepočtom objemu zaváraninových pohárov na kilogramy medu

Facélia (svazenka) vratičolistá

57 dní (zhruba 2 mesiace) vraj trvá od zasiatia facélie po jej kvitnutie. Hustota je výsevu je 20 – 22 kg/ha => 200 g/a. Ľudskou rečou povedané: Na štvorec 10 x 10 metrov potrebujete 200 gramov facéliového osiva. 

Značenie matiek

Zdá sa, že to nemá z matematikou nič spoločné, ale sú to roky a roky sú čísla. Podľa medzinárodne akceptovaného systému piatich farieb, ktorými sa označujú matky podľa toho, v ktorom roku sa narodili, sa každá farba za desaťročie dvakrát vystrieda. Farby a k nim priradené posledné číslice štvorčíslia roka sú:

• Modrá: 0 a 5 (2020, 2025, 2030, ...)

• Biela: 1 a 6 (2016, 2021, 2026, 2031, ...)

• Žltá: 2 a 7

• Červená: 3 a 8

• Zelená: 4 a 9

Mnemotechnická pomôcka, ktorú som odkukal z bee.forsage:

1 2   3   4      5
Bože, čím značiť matku?
6 7   8   9      0

Vo včelárskych obchodoch dostanete kúpiť všakovaké propriety s označovaním matiek súvisiace, no málokto myslí na včelárov, ktorí sa chovom matiek síce nezaoberajú, ale matku neznámeho dátumu narodenia si aj tak radi označia. Keďže nechcem narúšať farebný systém označovania, používam v takýchto prípadoch krikľavoružovú netoxickú permanentnú fixku značky POSCA. Ak by mal niekto pochybnosti, tak z osobnej skúsenosti môžem vyhlásiť, že na hrudi matky drží roky, snáď aj celý život.

1. Ako obvykle – ľudia, ktorí dovezú na náš trh novinku zo zahraničia si nikdy nedajú tú námahu (alebo im to inteligencia nenašepká), aby preložili do slovenčiny slová súvisiace s dovážaným tovarom. Slovenský jazyk je týmto spôsobom „obohacovaný“ o hlúposti, akým je aj výraz faceta. Faceta je španielske slovo, ktorého preklad do slovenčiny – k počudovaniu – znie fazeta. Termínom fazeta je v odbornej slovenčine označovaná brusná plôška. Ide o plôšky, ktoré súvisia napr. s vytiahnutím ostria čepele noža, alebo ligotavé plôšky briliantového brusu diamantu, či sklenej vázy. U tohto typu zaváraninového pohára ide zrejme o plôšky dekorujúce obvod pohára pod hrdlom a pri dne.