Aj keď WFO bradavec klandonský (Caryopteris × clandonensis) ako samostatný druh zatiaľ (2025) neakceptuje a čaká na taxonomickú kontrolu a POWO ho akceptuje len na základe práce Českej botanickej spoločnosti (z r. 2022), naše záhradníctva predávajú práve formy bradavca/ořechokřídlece klandonského. Aj česká Wikipédia popisuje b. klandonský a o bradavci sivom ani ň. Vzhľadom k tomu, že vznikol spontánny hybrid, je veľmi pravdepodobné, že bradavce sa krížia často a že dnes predávané variety sú ďalšími krížencami a že keby sme komisiu niekoľkých vedcov postavili ku kríku bradavca aby ho druhovo určili, asi by sa nezhodli. Z toho dôvodu a z dôvodu, že sme včelári, budeme v nasledujúcom článku popisovať tieto dva druhy súhrnne.

Pôvod

Bradavec (Caryopteris) je rod rastlín zahŕňajúci asi 9 druhov a je rozšírený vo východnej Ázii – Číne, Japonsku, Kórei, Mongolsku a Rusku. Niektoré druhy boli preradené do iných rodov. Bradavce sa v rôznych kultivaroch pestujú ako okrasné kry. Sú to nevysoké listnaté opadavé dreviny.

Bradavec sivý z ostrovov v čeťiangskej zátoke Chang-čou do anglických záhrad introdukoval roku 1846 Robert Fortune. Spomínaný bradavec clandonský je hybrid, ktorý vznikol ako spontánny kríženec spoločnou výsadbou b. mongolského (C. mongholica) a b. sivého (C. incana) a všimli si ho  okolo roku 1930 v záhrade Arthura Simmondsa vo West Clandon v juhoanglickom grófstve Surrey. Že sa jedná o hybrid bolo potvrdené aj molekulárnymi štúdiami.

Výskyt a rozmnožovanie

Vo svojej domovine rastie na kamenistých stepných svahoch, pozdĺž komunikácií a na podobne narušených stanovištiach, z nížin k horám do 800 m nadmorskej výšky. Kvitne tam od júna do septembra. Bradavec výborne znáša sucho a slnko. Má rád priepustné pôdy, ktoré môžu byť chudobné na živiny. Množí sa ľahko. Môže sa rozširovať samovoľne semenom po záhrade, ale je možné ho rozmnožovať aj odrezkami o ktoré nie je núdza, pretože silný spätný omladzujúci rez vlaňajšieho dreva sa robí na jar. (Hrubšie odrezky sa ujímajú ľahšie a majú lepší štart.) Pestuje sa v záhradách a parkoch, na stanovištiach slnečných a teplých. 

Popis

Klasicky vytvára 0,7 až 1,5 m vysoké (v extrémoch až 4 m vysoké a 2 m široké) silne voňajúce husté a nepravidelné kríky. Vetvy bývajú vystúpavé až priame, tenké, krehké, letorasty sú belavo chlpaté, staršie vetvy hnedé. Listy sú ústretové, stopkaté, jemne srienisté, šedozelené alebo panašované, vajcovité až kopijovité, s hladkým alebo vlnitým až mierne pílovitým okrajom, 25 – 50 mm dlhé. Kvitne v neskorom lete a na jeseň, niekedy už od augusta, neuveriteľným množstvom žiarivo modrých kvetov. Kvety sa tvoria na jednoročných výhonkoch. Kvetenstvo je vrcholičnaté, zhruba 25-kveté; kalich je úzko zvonkovitý, asi 4 mm dlhý, chlpatý, koruna je asi 8 mm dlhá, modrá až modrofialová, 2-pyská, dolný pysk je zreteľne väčší; tyčinky sú 4, z koruny vyniknuté, blizna je hlavatá. Plody sú tvrdky.

Včelárske vlastnosti

• Patrí medzi poslednú, zato však bohatú včeliu pašu s medodajnosťou 106 kg/ha a cukornatosťou nektáru 28 %.

• Kvitne v auguste až októbri (srpnu až říjnu).

• Poskytuje množstvo modrastého peľu.

• Obsahuje bioaktívne látky s protizápalovými a antimikrobiálnymi účinkami.

Ostatné vlastnosti

Bradavecec sa v ostatných rokoch často používa vo výsadbách v záhradách i mestskej zeleni. Modrá farba pri okrasných drevinách je dosť vzácna a neskoré kvitnutie je cenené. Pokiaľ možno, pestujeme ho ako nízky porast, pretože je na mieste expanzívny, je lepšie vysádzať viac rovnakých kríkov a vytvoriť nápadný modrý koberec blízko cesty. Krehké vetvy sa ľahko lámu, kríky niekedy v tuhých zimách môžu namŕzať, ale po jarnom reze rastlina opäť obráža, výborne regeneruje, rýchlo rastie a kvitne. Neskoro raší a môže sa stať, že ho z neznalosti neodborník odstráni, pretože sa domnieva, že zamrzol a uschol.