Odloženec, alebo neodborne: oddelok, oddielok, česky: oddělek, je technika rozmnožovania včelstiev (viac o reprodukcii), hoci v dnešnej dobe plní viac funkciu protirojového opatrenia a boja proti chorobám:
vytváraním záložných včelstiev
odobratím plodu z materského včelstva sa v ňom zároveň znižuje početnosť klieštika
než sa mladá matka rozkladie nastáva niekoľko dní bez plodu (a pár týždňov bez zatvoreného plodu), čo je vhodná doba na aplikáciu liečiv.
Doplnkovo sa táto technika využíva na obmenu včelieho diela.
Včelotechnika odloženca je založená na princípe osirelosti, čiže bezmatečnosti včelstva. Odloženec môže byť s matkou1, kedy osirie domovské včelstvo, ale častejšie sa robí bez matky, kedy pociťuje osirelosť novovzniknuté včelstvíčko.
Vzniknutá potreba matky v osirelom včelstve sa rieši alebo využíva týmito spôsobmi:
Výchova plnohodnotnej matky
z vlastných rojových materských buniek (o rojových odložencoch nižšie)
z vloženej materskej bunky – vlastnej, či plemennej (= cudzej)
Výchova núdzovej matky
z vlastného chovného materiálu (na hulváta)
z vloženého plemenného materiálu (tzv. kontrolný rámik)
Riadená výchova niekoľkých matiek z vloženej chovnej série (štartér)
Pridaním živej matky:
Vlastnej krvi
Plemennej
Spárenej / inseminovanej
Nespárenej (panenskej)
Vo všetkých prípadoch výchovy matky z vloženého (plemenného) materiálu a pred vkladaním živej matky, je najprv potrebné vo včelstve zaistiť nemožnosť výchovy núdzovej matky z vlastného otvoreného plodu. Napríklad odstránením všetkých núdzových materských buniek 5. – 6. deň od osirotenia.
Jediný prípad, kedy je bezmatečnosť odloženca potrebná, je pri metóde demareé.
Poznámka: Bezmatečnosť produkčného včelstva sa využíva pri zbere materskej kašičky.Materská bunku včielky zaviečkujú na 9. deň od položenia vajíčka.
Núdzovú matku dokáže včelstvo vychovať z maximálne 6-dňového plodu (3 dni vajíčko + 3 dni larvička). Poznanie týchto dvoch princípov sa dá použiť na zabezpečenie kvalitnejších núdzových matiek, kedy sa po troch dňoch od vytvorenia odloženec prekontroluje, odstránia sa všetky zaviečkované a takmer zaviečkované MB (3 + 3 + 3 = 9 dní). Tým pádom zostanú len tie, ktoré boli chované ako matky už od vajíčka.
Matka sa liahne na 15. – 16. deň od položenia vajíčka.
Pri metódach s núdzovými matkami začína matka klásť, a teda zo siroty sa stáva plnohodnotné včelstvo, až po minimálne 26 dňoch od vytvorenia odloženca (predpokladá sa, že v ten deň bolo položené posledné vajíčko). No aj tak v ňom ešte neprebiehajú všetky procesy zabehnutého včelstva: nie je zatvorený plod (alebo ešte takmer žiadny plod), najmladšia včela má už 5 dní a žiadne mladšie nebudú ešte tri týždne... Obdobie bez zatvoreného plodu sa využíva na ošetrenie proti klieštikovi (VD).
Hoci je internet plný ukážok a popisov tvorenia odloženca (oddělku), často k nim chýbajú principiálne vysvetlenia.
Prvou a najzásadnejšou vecou, ktorú si treba pred vytvorením odloženca uvedomiť, je sila a tiež stav materského včelstva.
Druhou vecou, ktorú si je treba uvedomiť počas vytvárania odloženca je, že otvorený plod potrebuje až 10 dní opateru – zamestnáva včely, spotrebováva peľové zásoby a pracovná sila z neho bude až po 2 – 3 týždňoch. Naproti tomu – zatvorenému plodu postačuje správna termoregulácia a pracovná sila z neho bude možno už od zajtra – najneskôr však do 12 dní. (Tento princíp je platný aj pri posilňovaní slabých včelstiev plodovými plástmi. Ignoranti často slabé včelstvo skôr zaťažia, než by ho posilnili.)
Treťou vecou, ktorú si je treba uvedomiť po vytvorení odloženca, sú znáškové pomery. Ak práve neprebieha znáška, hrozí vyrabovanie odloženca.
Štvrtou vecou, na ktorú sa nesmie zabudnúť, je ošetrenie odloženca proti klieštikovi po vyliahnutí všetkého plodu, resp. po začatí kladenia mladej matky. Musí sa vykonať nezávisle od termínov ošetrovania produkčných včelstiev! Bezplodové obdobie odloženca je síce výhodou pri ošetrovaní, no stáva sa veľkou nevýhodou pre neošetrené včelstvíčka, pretože početnosť klieštika vybehnutého s liahnucimi sa včielkami je príliš vysoká k početnosti plodu nakladeného mladou matkou! Z tohoto dôvodu je neošetrený odloženec veľmi náchylný na vypuknutie varoózy.
Ak odloženec neputuje na nové miesto aspoň 5 km ďaleko, lietavky z neho sa najneskôr nasledujúceho večera vrátia k materskému včelstvu.
Vždy platí, že včelstvám bez lietaviek je nutné zabezpečiť súš naplnenú vodou, prípadne podnecovacie kŕmenie 1:1!
Lietavky zabezpečujú aj prísun peľu, ktorý je veľmi dôležitý ako výživa na kŕmenie plodu a matky. Pri vytváraní odloženca si treba byť vedomý toho, že jeden šúľok pergy stačí na vychovanie len dvoch larvičiek! Množstvo otvoreného plodu musí korešpondovať s množstvom peľových zásob, ktoré odložencu dávame. Ak je vo včelstve peľových zásob pomenej, treba pre odloženec vyberať menej otvoreného a viac zatvoreného plodu, ktorý sa už nemusí kŕmiť.
Tepelnú reguláciu a kŕmenie plodu majú vo včelstve na starosti úľové včely – mladušky. Vybrané plodové plásty by mali byť vyslovene pokryté včielkami. Ak nie sú, treba zvážiť silu materského včelstva, a ak je dostatočne silné, môžu sa mladušky dosypať.
Poznámka: Ak materské včelstvo nie je dostatočne silné, treba sa vytvárania odloženca vzdať a rámiky vrátiť späť. Vytvárať odloženec z nedostatočne silného včelstva hraničí s týraním živej bytosti. Komu sa zdá pojem týranie hmyzu blbosť, tomu to poviem jazykom psychopata2: Rast takéhoto odloženca by bol zdĺhavý a neekonomický proces. Neekonomický preto, lebo aj domovské – produkčné včelstvo by bolo oslabené, čo by sa iste odrazilo na znáške.Aj pri prisypávaní mladušiek sú tu záludnosti na ktoré včelári často nedbajú. Za viečkami plodových plástov prebieha v kuklách metamorfóza3. Kukly sú teda v istom štádiu citlivé na otrasy a mohli by zahynúť alebo sa poškodiť. Aj keď včeličky chlpaté veci rady nemajú, metlička je v tomto prípade lepšou voľbou, než trasenie či udieranie po rámikoch.
Dôvod, prečo sú pri vytváraní odloženca dôležité znáškové pomery netkvie v tom, že by malo nové včelstvíčko ambíciu zúčastniť sa na znáške. Odloženec bez lietaviek má takmer všetky včielky zamestnané starostlivosťou o plod. Len niekoľko členov posádky je schopných brániť vchod pred votrelcami. Z toho dôvodu je nové včelstvíčko v bezznáškovom období veľmi zraniteľné práve pred nudiacimi sa pátračkami od susedov a následnej rabovke, pred ktorou ho treba chrániť:
Ak sa dá veriť predpovedi počasia a očakáva sa pár daždivých dní (ale nie chladných nocí) po sebe, je to vhodná doba na vytvorenie odloženca. Plod sa môže nerušene liahnuť a včielky môžu nerušene dospievať bez strachu, že budú medzitým vyrabované.
Zavrieť úľové dno. Dobroty uskladnené v plástoch a podávané krmivo tak menej rozvoniava.
Vždy zúžiť štrbinu letáča. Okrem zníženia prietoku lákavých vôní, je úzky vchod ľahšie ustrážiteľný a ubrániteľný. (To platí aj pri dokrmovaní na zimu. Hlavne v ostatných rokoch s dlhými letami.)
Nedávať odložencu priveľa zásobných plástov, ktoré včielky nie sú schopné obsadnúť. Z takých plástov sa stáva nestrážená korisť.
Nedávať mu veľa zásobných plástov s čerstvými nezaviečkovanými zásobami z materského včelstva, a už vôbec nie vytočené rámiky z medometu, ktoré rozvoniavajú do diaľky.
Nedokrmovať odloženec krmivom, na ktoré sú všetky včelstvá na včelnici zvyknuté. Ak kŕmiť, tak vždy večer. Nedajbože, aby z krmiva niekam kvaplo, a to ani do vnútra úľa. Kvapka by pravdepodobne skončila na diagnostickej podložke a lákala by sliedičky asi tak, ako stánok s grilovanou klobásou účastníkov festivalu. Ak sa takáto nehoda pritrafila, je nutné okamžite vymeniť úľové dno! (Alebo aspoň inkriminovanú podložku.)
Nebyť zvedavý a nekontrolovať včelstvíčko otváraním úľa.4 A vrchol zbytočnosti je robiť to pred zásnubnými preletmi mladej matky!!! (O období preletov nižšie.) Ak neprebieha znáška, vôňa, ktorá sa vyleje po otvorení úľa na včelnici je pre včely neodolateľná.
Najlepšie by bolo umiestniť odloženec na skryté miesto ďalej od včelnice. Tam ale nastanú problémy neskôr: Ako umiestniť včelstvo späť na včelnicu a neprísť pri tom o lietavky?
Kontrola včelstva pozorovaním letáča: odloženec bez lietaviek nemá dôvod vykazovať vyššiu aktivitu na letáči a okolo neho – s výnimkou hodín skorého popoludnia, keď sa tá trocha mladušiek ide preletieť, alebo okrem preletov mladej matky. Ako rozoznať rabovku, čiže zlodejky od rezidentiek? Zlodejky majú vystupovanie politika – sú suverénne a drzé a krúžia okolo toho, z čoho chcú profitovať. Keď pristanú, idú bez okolkov na vec. Mladušky z odloženca sú pokorné. Vycupitajú von na terasku a hneď sa vrátia späť. Majú pekne vyžehlené rovnošaty. Mazáčky zo susedstva uniformu nenosia. Sú rozcuchané, s lysinou na hrudi a celkovo menej chlpaté, bronzovej farby. Supermazáčky majú za sebou už niekoľko rabovaní, pri ktorých sa pchali do lepkavých buniek plástov. Preto sú čierne a holé – až vyleštené. Ak rabovka prebieha už nejakú dobu, letáč rabovaného úľa je zamazaný od ugebrených zlodejok a pôsobí mastným dojmom. Kto si chce byť super istý, môže hemlesiace sa včielky na letáči jemne poprášiť múkou a pozorovať, či poprášené včely pendlujú medzi odložencom a inými úľmi.
Rabované včelstvo sa už veľmi ťažko zachraňuje.
Na počiatku pomáha narušiť zlodejkám vizuálnu identifikáciu miesta olistenou halúzkou položenou na letáč.
Pachová stopa sa dá zrušiť výmenou celého úľového dna.
Ešte je možné otočiť úľ čelom vzad.
Tieto tri úkony odporúčam urobiť spolu. Ak ani to nezaberá, nie je inej pomoci, než odniesť úľ na iné miesto5. Podotýkam, že aj tam musí byť prevencia vo všetkých predchádzajúcich bodoch splnená.
Týmito štyrmi akútnymi zákrokmi nie je možné brániť rabovke v období preletov mladej matky – netrafila by domov! Prelety mladých matiek začínajú zhruba 1 týždeň po ich vyliahnutí a trvajú ďalší týždeň – samozrejme podľa počasia. U odložencov s núdzovými matkami je to teda asi 3 týždne po ich vytvorení, u odložencov so zrelými materskými bunkami (rojovými či vloženými) je to asi 2 týždne po vytvorení / vložení MB. Letáče odložencov treba často pozorovať do tohto obdobia. Potom je to už v Rukách Pána.
Nie je jedno v akom stave bytia sa nachádza včelstvo, z ktorého odloženec vytvárame. Odloženec vytvorený zo včelstva v plne rozvinutej rojovej nálade je oveľa vitálnejší a má lepší štart, než včelstvo, ktoré sme rozmnožovaním zaskočili. O množstve plnohodnotných – včelstvom plánovaných, dobre kŕmených a opatrovaných rojových materských buniek ani nehovoriac. Z takéhoto včelstva nie je problém urobiť odloženec hoci aj na jednom rámiku (s pridaním dvoch súší a zásob) – ako záložnú matku – inak nazývaný materinec, z ktorého môže byť (od mája) do augusta plnohodnotné prezimovateľné včelstvo.
Inou metódou vytvárania rojových odložencov sa dá až zoštvornásobiť (v krajnosti aj späťnásobiť) počet včelstiev na včelnici. Prvé včelstvo vznikne prirodzeným vyrojením. Plodiskový nadstavok domovského včelstva sa odloží, avšak úľové dno zostáva na svojom mieste. Naň sa umiestni nadstavok s usadeným rojom, čím vznikne preleták pre lietavky domovského včelstva, ktoré sa na rojení nezúčastnili. Z bývalého plodiska domovského včelstva sa vytvoria tri superodložence (3 + 3 + 4 rámiky doložené súšami a/alebo MS) nabúchané od vrchu nadol zaviečkovaným plodom, vybalancovanými zásobami a plnohodnotnými zrelými MB, z ktorých budú kladúce matky už o 3 týždne. Materské bunky netreba vylamovať, keďže odložence sú bez lietaviek a poroje teda nehrozia. Ako sme už písali, treba im zabezpečiť vodu.
Poznámka: Túto prácu odporúčam ako super cvičenie pre začiatočníkov. Okrem dvoch možných chýb: s pôvodným úľovým dnom a záverečným pridaním vody, sa inej chyby báť netreba. Materských buniek je milión – poškodenie nehrozí. A navyše včielky nebodajú – majú úplne iné starosti. A asi každému začiatočníkovi padne vhod zoštvornásobenie počtu včelstiev na jeho včelnici pri minimálnych nákladoch (3 dná, 3 nadstavky, 3 fólie, 3 dekle, 3 kŕmidlá, 36 prírezov (30 MS + 6 SR na usadenie roja)). A bude aj med – z roja posilneného domovskými lietavkami bude už o dva – tri týždne plne funkčné včelstvo. Ak bol roj usadený na súše, tak aj skôr. Zo superodložencov sa možno bude vytáčať už lipa, určite však slnečnica. Teda, za predpokladu, že sa matky úspešne spária.