Aj zo smutného hriešnika sa šťastný človek stáva,
keď princípy ľudské a Pravdy Božie dodržiava.
Ani bôľ a ťažkosti nie sú mu už prekážkou,
raduje sa, teší, každou žitia drobnosťou.
Ovláda svoju pretvárku, pýchu, panovačnosť,
obdivuje úprimnosť, múdrosť a čestnosť.
Srdce mu pesimizmus nerozleptá, cynizmus nerozpoltí,
nezatvrdzuje sa, neľaká sa, s Bohom je úspešný.
Chráni sa nevďačnosti, klamstva, lakomosti,
hladný a smädný je po spravodlivosti.
S radosťou vníma dobro, krásu i čaro prírody,
jeho tvár neustále milotou, šarmom žiari.
Opustených povzbudzuje, hladujúcich kŕmi,
odpúšťa a žehná aj tým čo mu kruto ublížili.
Druhým pomáha, iných počúva, pokoj zažíva,
nádej, lásku a radosť s úsmevom rozdáva.
Svojich ideálov sa nikdy v ničom nevzdá,
dokáže sa nadchnúť z blaha, čo mu silu dodá.
Má veľkú túžbu po dobrodružstve a poznaní,
prekonáva pohodlnosť, nad zbabelosťou víťazí.
Šťastný to človek, keď zásady Božie pochopí,
jeho duševný postoj je svieži – omladzujúci.
S Božou Trojicou kráča, anjelsky sa modlí,
niet šťastnejšieho človeka na tejto zemi.