Pokorne volám ó, drahý Otče môj,
unavený som robiť veci vlastnou cestou,
hriech ma rozkladá, pre skutky nečisté,
srdce mám z toho nevýslovne skazené.
Kiež by som vine, pýche odolával,
v Duchu Svätom v láske kráčal,
pozeral na život očami Ježiša,
nech šťastím mi žiari duša ubolená.
Pomôž mi podľa Tvojej vôle žiť,
seba aj iných Tebou povzbudiť,
hoj, dobro iných vyzdvihovať,
a plným dúškom Ťa prežívať.
Kto ku Mne úprimne v bázni volá,
tomu Moja milosť schopnosť dodá,
a keď popritom aj horlivo spieva,
s anjelmi ho očarí poľahoba.
Prijme Moje Božie požehnanie,
nadprirodzenosť - znovuzrodenie.
Bolesť, choroba mu skoro odíde,
ideálna svätá myseľ ním ovládne.
Šťastnú rúču náladu ojojój, zažíva,
s ničím sa netrápi - vieru v Boha má.
Pýchu, vinu, zlobu zo seba odháňa,
pomoc a dary iným s nehou rozdáva.
A zrazu mu zo srdca živá voda tryská,
nevýslovná radosť v ňom jak v kvietku zkvitá.
Vôkol sa čudujú, čo sa to s ním deje,
keď i v ťažkých časoch je plný nádeje.
S Bohom sa raduje a s Ním sa teší,
Trojicu Božiu vo svojom srdci cíti.
Oj, Otče náš, pomôž nám takto žiť,
nech začneme k dobru seba i svet meniť.