Tým, čím v 3. storočí prešiel pustovník sv. Antonín,
aby Boha dobre poznal a Jeho vôľu plnil, až som sa divil.
Čím s Ním horlivejšie chodil, tým viac múk zažíval.
Zlí duchovia ho týrali, no on im vždy víťazne odolal.
Radosť, pokoj mu brali, hriech, ťažkosť vnášali.
Nejednu celú noc prebdel, bo spať mu nedali,
rôznym spôsobom naň útočili, i zdravotne trápili -
no on z nich obavu nemal, lebo Pán mu dával sily.
Oni sa desia nášho pôstu, modlitieb, života v askéze,
našej svätosti, keď v Božej prítomnosti Pána chválime,
keď zriekame sa pohodlia a cnostne, štedro žijeme,
keď hriechu a hriešnych myšlienok sa chránime.
A keď ho ešte krutejšie diabol opäť navštívil,
označil príbytok krížom a Pána žalmami slávil.
Diabol to vzdal, bo zistil, že už nemá nad ním síl,
a sv. Antonín v pomazaní rástol a zázračne iným slúžil.
Keď žiješ v strachu, v neláske a si zarmútený,
vytváraš tak nechránené miesto Satanovi.
Preto nech sa ti duša láskou raduje v nádeji,
že si pre Boha vzácny, už v nebi zapísaný.
Spasiteľ dal jemu i nám milosť po hadoch šliapať,
vložil do nás túžbu byť šťastný a iných požehnávať.
Tak si myseľ očisti a s Duchom Svätým víťazný život ži
a ani diabol, ani nik, ťa neodlúči od Kristovej lásky.
A cirkev sa znova zaskveje krásou,
vzplanie jej obvyklá svätožiar.
A viera činná skrze Kristovu lásku,
vyženie zlých duchov, uzdraví chorobu.