Božia žatva

Zo svojich skúseností poľnohospodárskeho znalca,

gazda za súmraku stáva – dobytok i chotár naň čaká.

Stádočko nakŕmiť, napojiť, ošetriť, koníkov postrojiť,

do poľa uháňať – orať, siať, sadiť, plevel pleť, ničiť.

Roľník má v srdci túžbu obživiť národ, uživiť rodinu,

v každom čase i nečase aj vo sviatok znáša veľkú drinu.

I my dobrí gazdovia sa staňme, v našom ľudskom žití,

prinášajme lásku Krista, veď len Kristus nás nasýti.

Keď kravičky v maštali bučia, ovečky v košiari mečia,

prasiatka kvíkajú, koníky erdžia – niečo im chýba.

"Kde si gazda, kde si, zabudol si – válovy sú prázdne,

smutné očká máme  –  hladné sme, smädné sme."

"Pán Boh pomáhaj – Pán Boh uslyš",

tak sme si žehnali pri práci na poli,

keď sme žitko žali, zemiačky kopali,

či do pozdnej noci kravkám sečku rezali.

Tak pán Boh i nám žehnaj, keď kŕmime sa Slovom,

keď si srdcia hlboko orieme – vysádzame Kristom,

pýchu, zlobu, neresť mnohú  - trhajme, zničme,

nech plevel nám nezadusí, čo nám v srdci rastie.

Burinu vyplejme, nech je pole pekné, zelené,

pokánie čiňme, nech každý náš hriech vybledne,

pokoru, lásku, pokoj ako semienka zalievajme, sejme,

nech kvetiny nášho srdca sú pre povzbudenie i potešenie.

Žatvy je mnoho – no robotníkov na žatvu málo,

rozhodnime sa v srdci, že zachránime každé steblo.

Sýpky naplňme, stoly hojne láskou prestrime,

veď Ježiš náš Pastier – On všetky duše miluje.

Jak nádherné je to, jak ľúbe, keď kvety vykvitli,

keď láska Kristova v mnohých dušiach svieti,

požehnanie mnohé, pokoj, radosť do sŕdc vstúpi,

človek človeku je bratom tu na zemskej púti.