(Napísané v čase pandémie koronavírusu)
Oj môj Otče, ďakujem Ti, vnímam to, že si vo mne,
potešuješ, povzbudzuješ, uzdravuješ moje srdce.
Ty najlepšie vieš akými ťažkosťami svet teraz žije,
veď nás, nech sa netrápime, kiež sme šťastní v Tebe.
Kvôli pandémii teraz žijeme v pesimistickom svete,
pribúda nakazených, sme v zúfalstve - bez nádeje.
Obmedzujú sa stretnutia ľudí - zhromaždenia,
i kostoly sa pre tento nečakaný stav zatvoria.
A my len nadávame, čo to vláda stvára,
aké prísne opatrenia nám to ukladá.
Čo ste sa už celkom zbláznili,
rebelujú - reagujú „chudáci“ mnohí.
Nenávistné komentáre sa internetom ženú,
egoizmus, sebectvo z komentujúcich plynú.
Pozrime sa do zahraničia, ako sa tam to sprísňuje,
veď načo nám budú peniaze, keď mŕtvi budeme.
Veď to pre naše dobro, tak vláda rozhodla,
aby úmrtnosť z moru už viac nestúpla.
Ak sa však preukáže, že nákaza u nás klesá,
za krátko sa predsa tieto opatrenia zrušia.
Ty, drahý Otče, všetku moc v rukách máš,
Ty dobre vieš prečo diablov mor dopúšťaš.
Ľudia sa ti neodovzdali, nekráčali s Tebou,
tak nám satan tróni - teší sa naším peklom.
Spamätajme sa ľudia, kým je ešte čas,
bo Covid-19 začne ešte viac a viac rasť.
Úprimne sa pokorme, podriaďme sa Bohu,
len v Ňom máme nádej - záchranu našu.