Ježišova blízkosť

Až vtedy zakúšam blízkosť drahého Ježiša,

keď Jeho božskosť sa môjho vnútra dotýka,

keď viem, na koho sa moja viera v temnostiach obracia,

keď Kristus mojej modlitby je ten istý Ježiš z Nazareta.

Predstavujem si ho zo scény Jeho života,

vciťujem sa do Neho ako myslí, cíti i koná,

ako vyučuje, uzdravuje, povzbudzuje i karhá,

ako všetkých nás do Božieho kráľovstva volá.

Ako hľadá vôľu nebeského Otca, chváli Ho a velebí,

ako znáša pokušenia sveta a ako sa úpenlivo modlí,

ako s láskou krv za nás prelieva na Golgotskom kríži,

ako sa raduje z ľudského života, z nás Božích detí.

Ježiš je ten istý, myslí a miluje tak isto ako vtedy,

On prišiel, by sme život mali a hojnejšie ho mali,

On je blízky milujúci priateľ, živý a všadeprítomný,

kto vo svojom srdci Jeho vidí - nebeského Otca vidí.

S Ježišovým Duchom, čo nám zanechal i do práce kráčam,

modlím sa s Ním pri hrncoch, za katedrou i na poliach,

smejem sa s Ním, plačem, vo všetkom sa s Ním radím,

no najmä Všemohúceho Boha uctievam, prosím, chválim.

Len slobodné, ničím nezaťažené prebývanie s Ježišom,

bez pretvárok, sebaodsudzovania, či potláčania citov,

kde modlitba nie je povinnosť, ale hlboká nezištnosť,

je naša triumfálna cesta Božia pre dnešok i večnosť.

Ježišova blízkosť, Božia milosť prenáramná,

do sviatočných i všedných dní s nami kráča,

ona povzbudzuje, ochraňuje, srdcia láskou napĺňa,

vďaka Ježiš, za to požehnanie, za radostné chvíle života.