Do hlbín vlastnej duše

Ó, duchovný synu, bohatým som ťa stvoril,

ako to, že si chudobný, kde si silu stratil?

Mocou, slávou si bol obdarený,

pre lásku a múdrosť si bol zrodený.

Ako to, že si temnote prepadol,

duchovne nerástol - len zostal zvieraťom,

silu večných prameňov - darov si nečerpal,

pravé poznanie napospas zanechal?

Bolo ti dopriate dôjsť k vznešenému cieľu,

vidieť Boha živého - zažiť Božiu slávu,

a ty si to všetko premrhal - premárnil to...

Spamätaj sa, obráť sa, kým je čas, zmeň to!!!

Ó, pútniku svetom, ktorý vnímaš volanie,

unášaný túžbou po najvyššej Božej pravde,

čokoľvek hľadáš, čo túžiš, čo nazývaš šťastím,

len v Bohu to nájdeš - kráčaj s Duchom Svätým.

Pohodlne sa posaď, uvoľní myseľ, telo, svaly

začni rytmicky dýchať, buď pohrúžený,

myšlienky odstráň - len na jednu sa sústreď:

"Ježiš je môj POKOJ - Ježiš je môj priateľ".

POKOJ prijímaj - v TICHU  zotrvaj,

takto každý deň pár minút rozjímaj.

Z milosti Božej spadnú z teba posledné putá,

z mnohých klamov, neprávd oslobodíš sa.

Načúvaj pokorne hlasu Svätého ducha,

staň sa živým článkom Kristovho tela,

snaž sa vedome využiť svojich vnútorných síl,

Nebeského Otca vyvýšiš - a bratov zachrániš.

Prežívaj seba ako chrám Boží,

svätú nádobu Harmónie a Lásky.

Hľadaj napred kráľovstvo v sebe

a všetko ostatné ti bude pridané.

Boh ťa stretne v tvojom slobodnom srdci,

duša tvoja napije sa z prameňa večnosti,

div divúci - div radostného prebudenia,

iskra Božia vnútri teba plnosť Božiu zakúsila.