Pod Tatranským Kriváňom,
z topiacich sa horských snehov,
z častých prudkých lejakov,
tečie bystrá rieka Belá,
do biela spenená, čistá,
štedrá, chladná, nespútaná.
Divočiaca pri povodni,
valí, brúsy si balvany,
a v nej svahom všetko prúdi.
Na rafting je užívaná,
ako dravá, nebezpečná,
odvážlivcom vzácno chutná.
Pstruhy, lipne, jemné ryby,
plávajú v nej a my s nimi.
Oj, tešia sa z nej Liptáci.
Špliechame si a plávame,
z tej vodičky popíjame,
detskú radosť zažívame.
V tej pohode spoza kríčka,
svorka vlkov nás sliedila,
smelo sa k nám priblížili,
by nás deti pojesť mohli.
Hladní boli, krvilační,
cerili si na nás zuby.
Zbadali sme, čo sa deje,
ostali sme bez nádeje,
či to vôbec prežijeme?
Triasli sme sa, v očiach slzy,
plní obáv, strachu, hrôzy,
končí sa nám život krátky.
Hor sa, poďme sa zachrániť
do rieky ponoriť, skočiť,
či na stromy povyliezať.
Však vlci sa začnú hýbať.
Tak čo ideme urobiť,
nedokážeme sa už skryť?
A tu zrazu zvesť zaznela
buď mi verná mládež moja,
volaj ku Mne, srdcom pros,
zostúpim k vám na pomoc.
Ostali sme udivení,
v bázni sme sa pomodlili.
Prišla pomoc, rýchlo, skoro,
stádo vlkov zutekalo.
Sami boli zaskočení,
kto to pri nás v moci stojí.
Bol to Pastier vplyvný, silný,
ktorý koná Božie divy.
Srdcia sa nám zahoreli,
Božou láskou rozžiarili.
Je to radosť prenesmierna,
že sme priateľmi Ježiša.
Keď sa k Nemu obraciame,
vstúpi pre nás požehnanie.
Ej, aj vtáci štebotali,
a aj kvietky rozvoňali,
radosť, radosť nad radosti,
skákali sme v blaženosti.
Božiu pomoc dostávame,
keď sa Boh nám Kráľom stane.