Pane volám o Tvoju Božiu pomoc,
neviem si rady, neviem si pomôcť,
som naštvaný, zranený, zmätený,
dokedy to bude ešte trvať, povieš mi?
Výšiny duchovnej moci sú tvoje,
dal som ti Sväté písmo i všetko moje,
postav sa vo viere, v mene Ježiš, zmužile,
vzopri sa diablovi, ale i samému sebe!
Mám pocit akoby to bolo márne snaženie,
v mojom vnútri je neustále veľké trápenie,
všetko čo podnikám, nič mi nepomáha,
nech sa to nezhorší, Bože zachráň ma!
Ja nie som režisérom ľudských životov,
máš slobodu veriť Mi, alebo si naďalej stoň!
Otupenosť, zatvrdilosť duší mnohých,
je niekedy hroznejšia ako rozum ich.
Som, ktorý som všetko stvoril, Zem i nebesá,
kresťanstvo je odo mňa, Ja som Chlieb života,
evolucionizmus je dávno spochybnená teória,
len fanatickí ateisti v jej blud stále veria.
Tak, ako dve snehové vločky nie sú rovnaké,
tak i ľudské duše žijú život úplne rozdielne,
jedny sú pokojné, radostné, plné viery, lásky,
iné sú nešťastné, bez viery, sú ako blázni.
Čo to pôsobí, čím je to, že sú takéto rozdiely,
veď všetci máme rovnaké duchovné prídely?
Ten neporiadok vnútri je satan a jeho stála zlosť,
a pokoj v srdci tvorí len Ducha Božieho prítomnosť.
Len ten, kto Boha prijal a je verný Jeho pravde,
dokáže veriť a prijímať Božie požehnanie.
Mnohí, aj keď sú svedkami Božích zázrakov,
odmietajú uveriť v Ježiša a prijať Jeho moc.
Cítiť Boha dokáže len kresťan z Božej milosti,
ktorý do srdca príjme Ježiša a je Mu poslušný,
stojí pri Ňom, modlí sa k Nemu a sa prihovára,
prosí Ho o milosť, chváli Ho, do Jeho rúk sa dáva.
Keď sa Boha v bázni pýtaš, zjaví Ti odpoveď,
pomôže ti, keď Ho prosíš a problému už niet,
uzdraví Ťa, keď v Jeho mocné uzdravenie veríš,
z hriechu omilostí, keď vo viere pokánie činíš.
Mnohokrát Boh stál pri ohrození môjho života,
uzdravil ma, posilnil ma, keď mi už nádej odišla,
odstránil problémy, dal mi lásku a pokoj do duše,
dbal napísať i tieto verše, ktoré Duch Jeho píše.
Chvála Ti, vďaka Ti, Božia svätá trojica.