Z nebies zahrmel mohutný hlas:
"desivé zlo sa tu činí, už dosť mám vás"!
Mňa, Vášho Boha, viac neurážajte,
bo večný trest vás čaká – tak bdejte!
Akú neprávosť táto generácia zasiala,
také tresty na seba pritiahla.
Či márna to bola obeť Ježišova na kríži,
keď nekráčali ste s Ním verne všetci?!
Ego, hrôza a strach všade vládne,
Boží oheň hasne, hrozia nám veci strašné.
Mamona a panovačnosť sa pyšne smejú,
kamenné srdcia zostali, umieračiky už znejú.
Milióny nevinných ľudí vo vojnách zomierajú,
prestaňte už zbrojiť – ich duše volajú.
Ja, Stvoriteľ sa pýtam, prečo to robíte,
prestali ste si vážiť svoje vlastné bytie?
Spamätajte sa, hľadajte riešenie,
ihneď zastavte to nezmyselné zbrojenie!
Radšej tým, ktorých hlad a chudoba k smrti ničí,
počúvajte už – ich hlas do sveta kričí.
A zlostníci, štváči ďaleko neujdú,
príde pomoc z Ruska, Božiemu súdu prepadnú.
Veď nikto toľko životov neobetoval,
v hroznej svetovej vojne, Rus za nás život dal.
Ó, drahý Bože, žehnaj svetu i slovenskej zemi,
nech žijeme spravodlivo, bez okupačných zbraní!
Milostivo uhas všetky vojnové požiare,
nech len Tvoje milosrdenstvo nad nami vládne.
Teraz nás, prosíme, drž vo svojej dlani,
nech Slovensko napreduje v šťastí a pokoji.
Nedovoľ cudzej mocnosti šliapať po našej zemi.
My sme tu Doma, Tebe navždy verní.