Oj, Slovensko moje…

Hej, pod Kriváňom je národ spevavý,

tvorivý, umný, jak včielky snaživý,

v ľúbezných krojoch od nepamäti chodí,

pieseň v srdci nosí, stále sa veselí.

Tatranským kotlinám Boh vzácnu flóru dal,

po grúňoch, po holiach ovečky rozohnal.

Halušky bryndzové, chýrne v celom svete,

také chlapské jedlo inde nenájdete.

Ej, a vínka naše zdravie, radosť dajú,

a tí čo ich pijú, chválu na nich pejú.

Dobre sa tu žije, tým so srdcom vrelým,

pohostinnosť svoju ponúkajú všetkým.

Liptovskí murári Budín postavili,

kysuckí drotári svetom putovali,

zručné remeslá v mnohom vynikli,

život nám spríjemnia, by sme čarom žili.

Hoj, Slovensko naše – vzácny ľud a krajina,

vďaka Hospodinu zdarne sa rozvíja.

Vojnu nevyvolal, lež svetom hold letí,

že už mal Bibliu vo svojej reči tretí.

Národ náš je vľúdny i Bohu verný je,

odkaz vierozvestcov v ňom stále žije.

Ľudia sú tu šťastní, veď sa radi majú,

bo si hojnosť prajú – nehu rozdávajú.

Nuž zajasajme rezkým spevom švárni muži,

Ej, hoj sa Slováci, nech svet sa k dobru mení,

hviezdy nám zažiaria – šťastie nám prinesú, 

národ náš čo trpel, dostáva pohodu.