Samozvaní sudcovia a havkáči,
na stranu antikrista sa postavili.
Z komára ťavu vytvoria,
brvno vo vlastnom oku nevidia.
Ich duch je bezohľadnou, neznášanlivou kritikou,
vyznačuje sa žalostnými dôsledkami - farizejstvom,
zlobu a nenávisť majú - čo je predsa ľudský hriech,
diablom sú posadnutí - oj, spamätajte sa hneď.
Kto nie je pod vplyvom Kristovej milosti,
rád obviňuje a vnucuje ľuďom svoje názory,
uchyľuje sa k hrubým prejavom,
aby sa jeho meradlá prijali kladom.
Pestovanie vlastnej spravodlivosti nikomu neosoží,
len zmenou a Božou plnosťou srdca - Duch hovorí.
"Lebo niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie,
a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie".
Keď Kristova milosť naše srdcia očistí,
súcitom a pokorou ich naplní,
život sa nám, aj pre iných, stane požehnaním,
ako ker prinášajúci ruže a hrozno vinič.
Kto žije vo svetle Golgotského kríža,
nemôže kritizovať, ani pýšiť sa.
Obraz Krista vyžaruje z jeho povahy,
podľa Božej vôle ovplyvňuje ľudí.
Tí, čo sa odovzdali Kristovi a pokore naučili,
sú Ním vedení k láskavosti a zdvorilosti.
Už seba za vzor nedávajú,
plní dobroty - Kristovu lásku si užívajú.
Ó, Otče, nech svetlo Tvojej tváre žiari v nás,
v srdciach našich, v národoch i rodinách,
by svetom spravodlivosť a čestnosť zavládla,
aby už chamtivosť a vojna navždy odišla.