Kristova láska

Keď kvapôčky s kvapôčkou sa spoja,

v studničke, v potoku žblnká voda.

Keď láska Kristova sa v srdce vlieva,

narodí sa prešťastné Božie dieťa.

Ono už nie je, čo pred tým bolo,

to dieťa jasom, krásou zažiarilo.

Predtým skoro priateľa nemalo,

dnes je obľúbené, vzácne mnoho.

Bohu dôveruje, Jeho vôli, plánu,

iným poodpúšťa - bo miluje lásku.

Seba pozoruje očami Ježiša,

joj, aké som milé - som to vlastne ja?

Už - už dlaň otvára - nech sa dlh uhrádza,

na hojné urážky, na krivdy zabúda.

Vymaž ten veľký dlh - ja ho zaplatím,

pripíš na môj účet, ja ho vrátim!

Tá milá dobrota nie je vynútená,

ona je skutočná - ozaj dobrovoľná.

Už sa viac netrápi, keď sa mu zlo deje,

prestalo ho moriť každé ublíženie.

Keď s Kristom kráčame v ľúbeznom vzťahu,

láska v nás žije - radosť máme mnohú.

Milosť ukazuje čo je odpustenie,

ľúbosť ľudských duší - čarý osvieženie.

Oj, nech večne prúdia priazne živej vody,

by aj život bežný, stal sa vzácny, svätý.

Zažiarme obrazom pre ľudstvo sami,

zverme mu vďačne miesto úcty a nehy.