Oj dušička moja,
zlá si sa mi veru stala,
minulosťou trápiš ma,
bolesť mi to prináša.
Tak odíď, odíď, choď už preč,
šťastný život už žiť chcem.
Neistotu natrvalo zahodiť,
len dobrou mysľou sa blažiť.
Zlé psychické stavy vymazať,
a už vôbec k ním sa nevracať.
Úzkostné stavy, paniky mi pominú,
hojnosti sebavedomia mi pribudnú.
Neznáme sily čo ma brzdia, ničia,
s Božou pomocou sa mi stratia.
Vyliečenie mysle i tela nastane,
hoj, blaženosťou mi srdce rozkvitne.
Jasnú cestu života si otvorím,
čo mi Boh daroval - to i splním.
K Nemu sa s láskou priblížim,
vnuknutia od Otca obdržím.
A vstúpi pokoj, istota a sústredenosť,
nadšenie, úspešnosť i radosť.
Ej závidieť mi budú mnohí,
aká tá dobrota zo mňa žiari.
Nuž dušička krutá, ničiaca,
už ma tvoja skaza nespúta.
Cítim sa požehnaný, jasavý,
prestal som byť na zlo citlivý.