Nie vždy môj blízky mi dobre rozumie,
ale vševediaci Boh o mne všetko vie,
keď ešte len myšlienku na jazyk dávam,
On už vie, čo vravieť chcem, ako zmýšľam.
On ma svojou prítomnosťou obklopuje,
Jeho ruka nado mnou ma ochraňuje,
Jeho všetky skutky sú obdivuhodné,
Jeho poznanie je nad ľudské chápanie.
Keby som vystúpil na nebesia, On je tam,
keby som sa skryl v ríši mŕtvych, je i tam,
kam by som odišiel pred Jeho Duchom,
kam by som utiekol pred Jeho tvárou.
V matkinom živote si ma predivne utkal,
priam božskú dokonalosť si mi, Otče, dal,
Tvoje oči velebné ma už v zárodku videli,
k Tvojej sláve v knihe života predurčili.
Sú chvíle, keď ma premáha temnota,
a predsa i vtedy moje srdce Boh hľadá,
veď nijaká tma nie je dostatočne tmavá,
aby Jeho pravica sa ma s láskou neujala.
Ľudia hľadia na naše skutky skazené,
ale Hospodin pozerá na srdce úprimné,
skúmaj ma, skúšaj, Bože a ohňom prepáľ,
nech Tvoje zmýšľanie o mne žijem a poznám.
Vyuč ma, všemohúci Hospodine, svojej ceste,
nech stále chodím v Tvojej svätej pravde,
hľaď, by som nešiel širokou cestou trápenia,
ale prosím, veď ma cestou večnosti do neba!
Vyslyš ma, Ó, Hospodine
Amen