Keď Boh stvoril človeka,
vdýchol mu dych života,
a človek sa stal živou dušou,
obdarený inteligenciou i vôľou.
Urobil ho na svoj obraz ako spoločníka,
a milovaného jedinečného priateľa.
Tým, ktorí mu zasvätia svoju vernosť,
oblečie, pri vzkriesení, nesmrteľnosť.
Boh sa o svoju slávu nebude s nikým deliť.
On žiarli na svoj chrám - treba to pochopiť.
Kto ho znesvätil - bol vyhnaný do Babylonu,
tak zasväťme svoj chrám - nášmu živému Bohu.
Keď bohuprázdne a svetsky žijeme,
hriechy páchame, iným ubližujeme,
vtedy sa v nás démonské moci silnia,
a v každom čase nás i pliagou ničia.
Preto bezbožných vecí sa skoro vzdajme,
ako hriešnik Zacheus, úprimné pokánie čiňme,
o Božiu milosť celým srdcom v bázni prosme,
tak náš hriešny odpad v Božom ohni vzplanie.
Pre Božiu slávu si miesto spravme,
nech Jeho oheň horí v nás neustále,
by Božia sláva a Jeho prítomnosť,
nepretržite prebývala v srdci našom.
Keď trvalý Boží oheň v nás jasne horí,
duša sa nám šťastím raduje, veselí.
Už sa bolesťou a ťažkosťou netrápime,
Božia milosť verným vždy cestu ukáže.
Stávame sa plní chvály, moci a radosti,
v každej časti tela Božím ohňom prežiarení.
A naše telo - chrám sa Božou slávou naplní,
a blízke okolie sa tak k dobru tiež zmení.
Tak príď Duchu svätý vo svojej sile,
oj, príď Ježiši Kriste vo svojej sláve.
Nech v našom dianí sláva Božia prebýva,
kiež splna horí oheň na oltári nášho srdca.
Oj Otče daj, aby Tvoj oheň prišiel na ľudí,
aby vzplanul všetok náš odpad hriešny, zlý.
Vrúcne Ťa prosíme, nech je prosba vypočutá,
chválime a velebíme Ťa, ó, H A L E L U J A.