Už nám strecha nad hlavami horí,
hradby sa rúcajú, duša z toho zúri.
Prúdom hriechu, nášho zla, sme unášaní,
sme agenti zmätku a nie vyslanci moci.
S plačom hovorím: Mnohí žijú ako nepriatelia Krista,
ich bohom je brucho a v hanebnosti ego a jeho sláva.
Zbožným zovňajškom sa navonok maskujú,
popularita, sexuálne chute, chtíče ich ovládajú.
Keď hrešíme z cesty Zdroja života schádzame,
radosť, pokoj, múdrosť i zaopatrenie míňame.
Útočí to na naše zdravie, silu, sviežu myseľ,
spôsobuje to tvrdosť srdca, čo je diablov cieľ.
Sme ozaj spokojní, že takto zúbožene žijeme?
Je to pod úroveň toho, k čomu stvorení sme!
Spamätajme sa, zachráňme, kým je ešte čas!
Anjeli sveta už mohutne bijú na poplach.
Volajte k Bohu a proste Ho o Božiu milosť!
On odpúšťa, On odstráni každú našu ťažkosť.
Na orlích krídlach z Egypta predchodcov viezol,
On s nami chce mať vzťah ako otec so synom.
Falošná nádej koluje, že aj tak pôjdeme do neba.
Skutočnosť je iná, Boh si len verných vyberá.
Peklo je reálne, v ňom všetci neverní ťažko trpia,
len zbožnosť a zármutok nás z toho vyslobodia.
Preto bez prestania, úprimne k Bohu volajme,
pokiaľ Jeho prítomnosť necítime - nenájdeme!
Boh dúfa, že trápenie a súženie, ktoré na nás dopustil,
záujmu našu pozornosť, čo zmení náš životný štýl.
Ó, Otče, v mene Pána Ježiša, očisti moje srdce,
chcem žiť podľa Tvojej vôle, oddelený len Tebe.
Už nechcem zmeškať ani jednu Tvoju Hostinu,
daj mi srdce horlivé, prísť pripravený na Ňu.
Chcem Ťa dôverne poznať ako Otca Stvoriteľa,
kráčať s Tebou v eláne, odvážne ako dieťa Krista.
V tomto temnom svete láskou žiariť ako hviezda,
k Božiemu dobru seba i iných meniť, ó, Otče zmiluj sa!