Životopis modelára

Narodil som sa v Ružomberku a Bystričan som od roku 2006 no v BB žijem dlhšie...

Moje letecko modelárske začiatky sa datujú do skoro ranných liet kde som sa snažil stavať šarkany, komáre (taký na gumu), nejaké Bambino stroskotalo na poťahu a nakoniec to bola kostra s gumovým pohonom. Pár pokazených kitov z KP Prostejov lepených lepí-M........v piatej triede ZŠ školským socialistickým rozhlasom hlásili krúžky v Pionierskom dome. Samozrejme som sa prihlásil na letecko-modelársky krúžok a tu sa začína moje ranné modelárčenie.......Prišiel deň D a dostal som lepiť komorového šarkana... Bavkal som sa s ním asi dva týždne vždy piatok od 15hod do 18hod potom vedúci povedal, že si to doma môžem obaliť krepovým papierom a dostal som stavebnicu A1 Andulka. Cestou z krúžku som šarkana rozmontoval a tešil sa získaným nosníkom. Andulka bola špičková socialistická stavebnica... Plastové profily nosníky smrek trup bočnice preglejka a smrek v strede +nosník... Myslím, že balza bola na VOP a SOP ... alebo sme ju ako zlepšovák použili už neviem...No bol to socialistický bitevník ... prvý raz som ju hodinu s ocom na súťaži sledoval na oblohe až ju stiahol studený prúd nad vodou..našiel som ju vo Váhu na brehu niečo neskutočné oba brehy boli zarastené kriačím a stromami no des.. a model bol v pohode. Pár dierok a komory medzi rebrami naplnené vodou .... Nič strašné.. letelo sa ďalej...nakoniec som s Andulkou skončil na krajskej súťaži cca4.-5. a z troch letov som mal dva a posledný mi nejakým spôsobom ušiel... Bol som sopliak, ale úspech...Bol som na dva dni z domu preč na modelárskej súťaži v Lučenci paráda. Jedno bolo strašné cestou domou zo stanice sa strhla taká prietrž, že za 20min chôdze som bol mokrý do nitky ešte teraz pamätám ako som to v pol ceste vzdával s nejakými papierovými topánkami čvachtajúcimi...

Prišiel nový školský rok a s ním aj nový model. Kumul a jeho obdoba. Tu už sa stával zo mňa maniak a brával som si robotu domov. Naši sa strašne tešili keď som lepil Kanagonom.

Táto fotografia bola vyvesená na pionierskej nástenke v meste zo rok.

Ďaľší stroj CO2

Po ôsmej triede zš prišli prázdniny a po nich nástup na strednú školu. Aj keď sme už nemali nárok na pioniersky dom Vedúci krúžku (p. Pacek) nás tam tajne držal. Nás hovorím preto, že sme boli väčšia partia "odrastencov". Vyfasoval som kľúče od klubu a brány modelárstva sa mi maximálne otvorili. Ako prvý Rc model sa v klube štandardne staval Admirál. Bol to model s celobalzovým trupom a jednoduchými krídlami upevňovanými gumou. Myslím, že plán vyšiel v edícii plánov časopisu modelár. Nuž dostal som úlohu kúpiť si RC súpravu a postaviť model. Vzhľadom na dobu a vývoj však môj model nedostal balzový trup, ale v klube sa už nachádzala forma a môj tup bol laminátový. Výrobu každého balzového dielu a laminovania som konzultoval s staršími skúsenejšími modelármi a niekedy to nebolo ani o práci ale hlavne o debatách. Postupom času som už mal model skoro hotový problémom však bola Rc súprava.

Bol rok 1989 a padol režim. Vtedy sa otvorili brány sveta a na trh sa dostalo kopec tovaru samozrejme aj RC vybavenia. Po nekonečnom žobraní a dohováraní som rodičov prehovoril na kúpu vysielačky. Nastal deň D a mne poštou doručili súpravu. Dvojkanál Attack-R robbe Futaba už mi nič nebránilo lietať.

Medzitým sa zmenili pomery v pionierskom dome a náš klub si pod krídla zobrali zväzarmovci. Vyfasoval som kľúče a mal opäť prístup do fajn dielne. Admirál som osadil servami a ele. príslušenstvom a moja éra Rc lietania sa mohla začať. Už si nepamätám na svoj prvý let viem však, že ma moc hnevalo, že som lietal málo, lebo najprv mi model zalietali starší, potom lietali oni a až potom som mal sólo ja. Bol to super pocit a splnenie sna. Odvtedy som bol fanatikom doslova telom a dušou. Na každom lietaní som nesmel chýbať. Ako partia sme sa stretávali a na bicykloch chodili lietať na nedaľeké letisko do Liskovej. Bez partie to ani poriadne nešlo. Museli sme sa stretávať minimálne traja preto, že V2 bolo treba ťahať.

Z tohoto obdobia mám neskutočne veľa zážitkov. Časom som nastrihal traktorovú gumu a spravil si prvý gumicuk. Za smiešnych 150 korún som získal prvý (a zatiaľ aj posledný) spalovák MK 17. Pokusy s pylonom na vetroni dopadli fajn no stále ma lákal motorák. Voľba padla na plánik z modelára a model sa volal Čiči. Rozpätie meter a váha 1kg predurčovali tento model ako rýchly. Ovládanie krídelká-Vop zas novú métu v riadení RC modelov. Pamätám sa ako deň pred záletom som sedel doma v obyvačke s ceruzkami v ruke a simuloval som si s zavretými očami jednotlivé fázy letu. Zálet dopadol fajn. Po problémoch s štartovaním a vyladením detoňáka som model uriadil aj keď to bola rýchlosť akú som dovtedy nezažil. Našťastie bolo vedľa letiska pole s žitom a po zhasnutí motora som mohol v rýchlosti pristáť tam. Myslím si, že v ten deň som letel dvakrát a potom sa čosi nalomilo.

...Križiak druhý model na MK 17...

žije ... mal už elektrický motor a teraz ho čakajú dve EDF 64...kto hľadá som ten v strede...

Moja éra RC lietania skončila v jeden pekný deň na gumicuku. Po X letoch si vravím, že toto je posledný a balím. Po štarte model absolútne nereagoval na ovládanie a ako vyletel hore tak ho aj tá guma stiahla dole, vyletel hríbik triesok ako pri atómovke...beh k modelu... a myšlienka aha odtrhol sa mi káblik prijímača po vytiahnutí káblika z trosiek sa na konci hompáľala polka plošáku prímača. Neskôr v dôsledkom havárie a prepólovania bateriek som odpálil servá. Prímač bol neopraviteľný a moje Rc lietanie na dlhý čas zhaslo. Neopisujem tu všetky príbehy ani všetky mašinky. Neskôr som prepadol hudbe konkrétne hre na gitaru najprv ťažký deathmetal a potom jemnejšie formy nazvem to Jazzu. Modelov mi však bolo ľúto a skladoval som ich preto niektoré prežili až do dnes....

osudový model ...bol perfektný až..