ZASTAV SA ..

„Existuje tisíce náboženstiev, ale len jedno evanjelium. Náboženstvá vymysleli ľudia, evanjelium je však zjavenie Božích myšlienok. Náboženstvo vytvorili ľudia, evanjelium je však darom Božím. Náboženstvo je mienka ľudí, evanjelium je Božia správa. Náboženstvo je vo všeobecnosti príbehom hriešnych ľudí, ktorí chcú niečo urobiť pre svätého Boha. Evanjelium nám naopak hovorí o tom, čo urobil pre nás svätý Boh. Náboženstvo je hľadanie Boha. Evanjelium je však radostná správa, že Ježiš hľadá ľudí. Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť to, čo je stratené...“           Leo Janzl

Tvoj život nie je omyl, pretože všetky tvoje dni sú zapísané v mojej knihe    Žalm 139, 15-16

Pamätajte na predošlé veci, dávne od veku, že ja som silný Bôh, a nie je viacej nijakého Boha, ani nieto podobného mne, ktorý oznamujem od počiatku to, čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali, ktorý hovorím: Moja rada stojí, a činím všetko, čo sa mi len ľúbi,   PROROK IZAIÁŠ 46. kapitola 9-10

Pamatujte na to, co bylo od počátku času ! Já jsem Bůh a jiného není. Na počátku oznamuji konec, 

od pradávna, co se ještě nestalo. Moje rozhodnutí platí, co se mi líbí, uskutečním.... Iz.46:9,10

ZASTAV SA

• •                        ...ty však zastaň na chvíľu, aby som ti zvestoval Božie slovo. (1. Sam. 9,27)

Áno, žijeme vo veľmi uponáhľaných časoch. Kedykoľvek hovoríme s ľuďmi - či už veriacimi, alebo neveriacimi, stále počujeme "ponáhľam sa, nemám čas". Avšak práve dnes, v tomto uponáhľanom čase, mám pre teba milý čitateľ, slovko na zamyslenie. Ty sa len na chvíľu zastav. Ponáhľame sa, pretože sa potrebujeme postarať o rodinu, chceme dosiahnuť nejaký cieľ či venovať sa svojim koníčkom, alebo chceme slúžiť Bohu či zvládnuť to i ono. Niekedy nás poháňa len naša márnivosť, inokedy prehnané ciele, alebo si dokonca myslíme, že ciele Bohu milé. Bol by som veľmi rád, keby sme sa práve v tejto chvíli pozastavili. Milý čitateľ, keď dočítaš tento článok, urob si čas na zamyslenie.

Dnes sa rodičia veľmi často ponáhľajú, pretože sú obaja nejakým spôsobom angažovaní v zamestnaní alebo v podnikaní, potrebujú zarobiť peniaze, pretože majú deti a chcú sa o ne čo najlepšie postarať.

Je naozaj pravda, že Boh prikázal rodičom postarať sa o svoje deti. Neokrádaš však svojím zhonom práve svoje deti o to najvzácnejšie, čo im môžeš dať - o svoju spoločnosť? Drahý brat, neničíš svoje manželstvo tým, že v snahe zaistiť dostatok finančných prostriedkov nemáš čas počúvať a vnímať manželku?

Drahý brat a drahá sestra, často si ničíte spoločenstvo s Bohom tým, ako veľmi sa snažíte - zo svojej vlastnej sily a predstavy o službe Bohu - slúžiť Bohu a získavať duše pre Neho. Deti by neraz oželeli drahú hračku, len keby mali svojich rodičov pri sebe a keby im rodičia venovali pozornosť a načúvali im. Takisto aj manželský partner by rád všeličo vymenil za užšie a pravé vzťahy.

Vráťme sa však k tomu najdôležitejšiemu. V Biblii sa na jednom mieste píše, že Boh žiarlivo túži po duchu, ktorého do nás vložil. Máš čas sa Mu venovať? Máš čas načúvať Duchu svätému alebo na službu Jemu a na iné aktivity, máš pre Neho čas?

Drahý priateľ, uvedomuješ si, že Boh môže nazvať svojvoľníkom aj človeka zaoberajúceho sa tými najušľachti- lejšími cieľmi a zámermi? Na čom teda Bohu najviac záleží? Na tebe samom, na vzťahu s tebou. Akí veľmi drahí sme pre Boha, akú máme hodnotu v Jeho očiach! Keby sme si vedeli uvedomiť, akú hodnotu má pre Boha práve to, či si dokážeme urobiť pre Neho čas, či dokážeme počúvať a vnímať Ducha svätého! Lebo On chce konať svoje dielo a nás použiť ako svoje nástroje. Máme však na to čas?

Videl som už veľa ľudí, ktorí pracovali až do úmoru, ale pýtal som sa: Chce to takto Boh? Chce Boh to, čo robíš? Chce Boh, aby si stál práve tu, na tomto mieste a konal práve toto dielo?

Zastav sa na chvíľu! Premýšľaj, zvažuj a dovoľ Duchu svätému, aby sa ťa dotýkal. Je to Boh, ktorému na tebe záleží, ktorý ťa miluje. Ale to hlavné, čo od teba chce, je, aby si bol s Ním v úzkom vzťahu. Chce, aby si pracoval, ale tak, akoby On pracoval tvojím prostredníctvom.

Saul hľadal oslice a našiel kráľovstvo. Aj my hľadáme, túžime ísť, aby sme našli to najlepšie. Chceme splniť úlohy, ktoré nám boli zverené - podobne ako Saul hľadal oslice svojho otca. Prešiel celý kraj, ale nikde ich nemohol nájsť. Bol vyčerpaný, bol bez jedla a peňazí.

Možno sa aj ty už cítiš vyčerpaný, a to je najvyšší čas, aby si sa zastavil. Je tu Boh, ktorý sa chce s tebou stretnúť. Modlíme sa za našich blízkych, bojujeme za spasenie nášho národa, avšak my nikoho nespasíme. Snažíme sa o šírenie evanjelia, aktívne pracujeme aj v sociálnej oblasti - to všetko je naozaj potrebné, avšak najdôležitejším znova a znova ostáva: Máš čas sa zastaviť?

Eliáš nasledoval Hospodina, bol verný, ale keď sa dostal do ťažkej situácie, pred Jezábel, zutekal, pretože mu išlo o život. A keď uštvaný, unavený a znechutený chcel zomrieť, prišiel na horu Oreb. Tam sa ho Boh spýtal: Čo tu chceš? Inak povedané, kde je tvoje miesto, kde ťa chcem mať? A Eliáš začal vysvetľovať Bohu, aká je v Izraeli ťažká situácia: Bože, veď už som ostal len ja. Máš posledného človeka v Izraeli. Vieš o tom? Čo na to odvetil Boh? Vráť sa na svoje miesto, to nie je tu. Je v Izraeli, tam urobíš to, čo ti teraz poviem. A okrem toho, zachoval som si ešte 7000 tých, ktorí nesklonili svoje kolená pred Baalom. Eliáš, ty toho ešte nevieš!

Aj my sa potrebujeme veľmi často zastaviť vo svojom zápase a zhone, aby sme sa postavili pred Hospodina a dozvedeli, že to nie je tak, že to vyzerá v skutočnosti celkom inak. Keď sa takto dokážeme postaviť pred Hospodina, dozvieme sa, čo treba ešte zariadiť a vykonať.

Potrebujeme viacej než lacné riešenie alebo rýchle upevnenie sa

by Evangelist Reinhard Bonnke - Official Page – Slovenský preklad on 14. srpen 2010 v 23:24

 V dnešnom náboženskom supermarkete, sú mnohí ľudia zhypnotizovaní svetlími, ligotavími značkami vlastno-vyrobeného spasenia. Police sú preplnené produktami New Age: sila piramídy, hypnoterapia, nadzmyselná meditácia, biela mágia ... Všetky z nich sú klamstvom, a niektoré z nich sú smrteľne nebezpečné. Neponúknu nič čo môže dosiahnuť k srdcu ľudského problému.

Potrebujeme viacej než lacné riešenie alebo rýchle upevnenie sa. Potrebujeme mier s Bohom. Potrebujeme ho aby nám odpustil, priniesol nás domov, obnovil nás vo vzťahu ktorý vždy chcel mať s nami.

Boha nájdeme len ak ho skutočne chceme. Tak Boh hovorí v Biblii: "Ja ľúbim tích ktorí ma milujú, a tí ktorí ma hľadajú ma nájdu." Ježiš hovorí "toho kto príde ku mne, Ja neodmietnem... " Aké skvelé! Ježiš zachraňuje - tu nie je žiadny iný Spasiteľ. Buďte požehnaní. REINHARD BONNKE

Aký je náš vzťah k Bohu?

Po prečítaní tejto otázky si väčšina pomyslí: „Čo je teba do môjho vzťahu k Bohu? To je môj osobný problém, ktorý sa týka iba mňa a Boha“. A ja dodám, že máte plnú pravdu! Je tomu skutočne tak. Zjavil nám to samotný Ježiš, keď nám Boha predstavil ako nášho Otca a ak je Boh naším Otcom, my sme potom jeho deti. A čo je potom iných do nášho vzťahu k naším rodičom?

Rodič miluje svoje deti a deti milujú svojich rodičov. Ak by sa niekto postavil medzi nás a určoval nám, ako sa máme k sebe správať, alebo dokonca ako máme medzi sebou komunikovať, tak by sme asi rezolútne protestovali a takého „sprostredkovateľa“ sa rýchlo zbavili. Veď to by sme potom boli ako vo väzení, kde máme iba povinnosti, ale žiadne práva. Dokonca aj keď k takému príde návšteva, napr. rodič, tak je tu vždy prítomný strážnik a dozerá na nás, aby sme neprestúpili pravidlá väzenského poriadku.

Prečo toto spomínam? Preto, že aj my sme v takom väzení, kde máme všetko určené dajakými normami, pravidlami, zákonmi alebo spoločenskou etiketou a dokonca aj náš vzťah k Bohu je často určovaný cirkevnou praxou, ktorá nás poučuje aj o tom, ako a kedy sa máme modliť a ako máme svojho Boha (Otca) uctievať. Dokonca aj naše najdôvernejšie záležitosti, ako je vina, alebo svedomie nám kňaz chce sprostredkúvať cez jeho osobu a cíti sa oprávnený nám zvestovať, že nám Otec naše previnenia odpustil, alebo zadržal.

Ježiš nám jasne povedal, že vo vzťahu k Bohu nie sme otroci, ani sluhovia, ale synovia a nikto nemôže do nášho vzťahu zasahovať, alebo ho svojvoľne narušovať. V tomto sme absolútne slobodní a voľní ako vtáci. Ak sa aj napriek tomu cítime viazaní dajakými svetskými, alebo cirkevnými normami, samy sme sa uväznili a stali sa otrokmi. Svet vyvíja na nás nátlak stále a snaží sa nás zotročiť, čomu sa nemožno ani čudovať, veď ako by to vo svete vyzeralo, keby si mohol každý robiť, čo by chcel? To by bola anarchia! Každé spoločenstvo musí dodržiavať dajaké pravidlá a normy spoločenského správania – to by bolo v poriadku, ale ak z nás niekto chce urobiť nesvojprávnych otrokov, je potreba svoju slobodu brániť!

Ježiš nám tiež poradil, ako sa máme ku svojmu Otcovi modliť. Máme ísť na nerušené miesto (do komôrky), kde budeme samy a tam sa máme svojmu Otcovi prihovoriť s otvoreným srdcom v duchu a pravde. Dokonca aj vlastné slová by nás vyrušovali a preto sa máme modliť „v duchu“ , to znamená v myšlienkach. A nemajú to byť naučené slová, lebo tie nie sú „v pravde“. Majú to byť naše vlastné myšlienky, ktoré nám vychádzajú priamo z nášho srdca a ktoré vyjadrujú to, čo skutočne prežívame a cítime. Ak takéto úprimné vyznanie nedokážeme vyjadriť, lebo máme dajaké starosti, alebo iné problémy, tak máme našu modlitbu prerušiť a dať si všetko do poriadku a potom sa vrátiť a otvoriť svoje srdce Bohu.

Niekto je už natoľko schopný sa odpútať od svetských záležitostí, že sa dokáže „stíšiť“ hocikde a dosiahnuť kontakt s Bohom a tak byť s Bohom stále. Taký sa už nikdy necíti byť sám, ani neprežíva odcudzenie, lebo Boh je s ním v každom okamihu svojho života. Potom platí to, čo vyjadril aj Ježiš svojimi slovami: „Ja som v Bohu a Boh je vo mne“. A to má byť aj naším cieľom...

Napísal 12.7.2008; Degon

Tento článok je voľne šíriteľný len v nezmenenej forme a obsahu a je pôvodným textom jeho autora.

Dátum poslednej úpravy autorom tohoto článku 12.07.2008

Vedú všetky náboženstvá k Bohu?

Autor: Carole Huberová, Ulrich Neuenhausen

Vybrané z časopisu Ethos, 2006/4, strana 12

Téma: Otázky večnosti

„V každom náboženstve je kúsok pravdy. Nakoniec nezáleží na tom, v čo človek verí, hlavne, že nájde pomoc a oporu.“ Tento názor je dnes veľmi rozšírený. Na druhej strane Ježiš Kristus hovorí: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14,6) Aké je pozadie a základné pravdy najväčších náboženstiev? Aké východiská ponúkajú? Dajú sa zlúčiť s Ježišovou požiadavkou?

Hlavne, že človek verí?

„Je predsa jedno, čomu človek verí, hlavné je, že verí!“ S touto vetou sa stretávame často. V dnešnej modernej spoločnosti prevláda názor, že vo viere, modlitbe a rituáloch sa dá nájsť to, čo hľadá ľudská duša. To, v čo človek verí a ku komu sa modlí, nehrá žiadnu rolu. Dôležité je len to, že človek z toho čerpá silu.

 Je tento uhol pohľadu správny? Záleží skutočne len na samotnej „činnosti“ a nie na „predmete“, do ktorého vkladáme svoju dôveru?

 Dobre sa pamätám, ako som raz s ďalšími cestujúcimi nastúpil do jedného afrického taxíka. Vychutnávali sme si cestu rovnou krajinou... až kým sme nezbadali, ako sa vozidlo zastavuje. Vodič ho nechal „dôjsť“, natočil ho smerom k veľkej skale, na ktorej sme definitívne zastavili. To auto nemalo brzdy! Hoci sa nás šofér veľmi usiloval presvedčiť, aby sme s ním šli aj späť – na spiatočnú cestu sme si našli iný automobil. Myslím, že je zbytočné hovoriť, že tentokrát sme dávali veľmi dobrý pozor, aby náš nový taxík spĺňal predpoklady na bezpečnú jazdu. V žiadnom prípade sme sa nechceli opäť ocitnúť v nebezpečnom aute!

 V našom dennom živote teda nestačí len dôverovať. Chceme a musíme vedieť, ako je ten daný predmet, na ktorý sa máme spoľahnúť, uspôsobený. To isté platí aj pre otázky viery.

Ako človeku pomáha robenie náboženských cvičení, veď modlitba nič neosoží, ak nie je nasmerovaná na správnu osobu. Voláme na nejakú ideu, matériu, na seba samého – alebo voláme živého Boha, Stvoriteľa neba a zeme? Biblia hovorí jasne:

„Vy ste moji svedkovia – znie výrok Hospodinov – a moji sluhovia, ktorých som vyvolil, aby ste poznali a verili mi, aby ste pochopili, že som to ja. Predo mnou nebol utvorený Boh a ani po mne nebude. Ja, ja som Hospodin a okrem mňa nieto Spasiteľa.“

Na tomto úžasnom Bohu a jeho zasľúbeniach je založená kresťanská viera. Nevyžaduje sa naša viera, naša námaha, naša zásluha. Nie. Ide o vieru v Jeho slovo a Jeho zasľúbenia, ktoré nám Biblia sprostredkováva.

Boh nám odpustí hriechy, keď ich vyznáme (1. Jána 1,9). Vypočuje našu modlitbu, keď sa modlíme podľa jeho vôle (Ján 15,7). Zasľúbil, že bude s nami po všetky dni (Mat. 28,20). Používa si nás napriek našej slabosti (2. Kor. 12,9). On, všemocný, vševedúci a všadeprítomný. On, spravodlivý, pravdivý a svätý, milujúci každé svoje stvorenie. „Lebo slovo Hospodinovo je pravdivé a všetko Jeho dielo je verné,“ píše žalmista (33,4).

Existuje niečo lepšie, ako vložiť našu malú vieru do tohto veľkého Boha?

Carole Huberová

Náboženstvá Ďalekého východu

Konfucianizmus

Konfucianizmus nie je náboženstvo v obvyklom slova zmysle. Ide tu vlastne o náboženský systém viery, ktorý ovplyvňuje hodnoty väčšiny ľudí v Ázii, predovšetkým v Číne, Japonsku, Kórei a Vietname. Mnohí považujú konfuciánsku pracovnú etiku za základ nezvyčajne rýchleho hospodárskeho rastu vo východnej Ázii. Konfucius žil v rokoch 551 až 479 pred n. l. Vyučoval princíp „skutočnej ľudskosti“ – humanity (žen).

Žen je základom harmónie. Harmonický život musí byť založený na napĺňaní ženu. Žen je základná ľudská vlastnosť, ktorá je dobrá. Tak ako voda tečie prirodzene smerom dolu, tak sú aj ľudia schopní robiť dobro. Predpokladom pre to je, aby ľudia poslúchli svoje pocity, svoju skutočnú prirodzenosť.

Žen je však aj morálne „nariadenie z neba“. Toto nariadenie sa nevzťahuje na božské príkazy, ale skôr na prírodné zákony alebo morálny poriadok vo vesmíre. Je to niečo podobné ako v budhizme a hinduizme darma.

Pred Konfuciom sa hovorilo o bohu ako o osobnej bytosti a volali ho Ti alebo Shang-ťi. Konfucius však hovoril o poslednej skutočnosti ako o T‘ien, čím mal na mysli nebo. Nemalo to však nič spoločné s osobným bohom.

Šintoizmus

Šintoizmus je tradičným japonským náboženstvom. Nazýva sa aj kami no nichi (cesta bohov). V šintoizme sa uctieva osem miliónov bohov. Volajú sa kami a môžu človeku pomôcť, ale aj uškodiť. Bohu sa dá priblížiť len na svätom mieste, ktoré musí byť zvláštnym spôsobom „čisté“. Takéto miesta sa nazývajú schránky. Šintoistické schránky sa stavajú mimo ľudských obydlí. Kto chce do nej vojsť, musí sa očistiť vodou. Nestačí však obyčajné umytie sa, je potrebné napr. niekoľkohodinové státie pod ľadovým vodopádom.

Kto sa chce priblížiť bohu, alebo s ním hovoriť, potrebuje sprostredkovateľa. Sprostredkovateľmi sú šamani, ktorí žijú pri týchto schránkach. Boha privolávajú pomocou mladých dievčat, ktoré tancujú a hrajú na hudobné nástroje. Odtiaľto pramení aj japonské umenie.

Významnými hodnotami šintoizmu sú vernosť a zaviazanosť vo vzťahu k rodine alebo kmeňu.

Taoizmus

Taoizmus je pravým jadrom ázijských kultúr. Lao-c' (v preklade starý majster) bol Konfuciovým rovesníkom. Učil, že harmónia nevznikne, keď sa ľuďom budú zákony vnucovať. Omnoho potrebnejšia je vraj harmónia medzi základným princípom bezcieľnej nečinnosti (wu-wej) a cestou (tao). Jediná činnosť ľudstva má spočívať v tom, aby sa oddalo prirodzenému toku cesty. Nasledovať cestu znamená nasledovať prírodu. Tkvie za tým predstava rieky, ktorá svojím prirodzeným tokom tečie a pri tom môže nabrať obrovskú silu. Najvyššou formou tejto cesty je byť mimo morálnych kategórií. Je rovnováhou medzi dobrom a zlom, medzi jin a jang.

Šintoizmus je nášmu západnému vnímaniu pomerne vzdialený. Jednanie Japoncov silne orientované na rituály, extrémna závislosť na rodine a s tým súvisiaca citlivosť na poškodenie cti je nám cudzia. Taoizmus však prispieval k formovaniu západného myslenia. Jasné rozoznávanie dobra a zla na kresťansky orientovanom západe je v taoizme prekonané. Tým sa zlúčili dva elementy, ktoré sú pre našu kultúru nezlučiteľné. Mnohých fascinuje práve táto možnosť a robí ich tak chladnejšími pri pohľade na nespravodlivosť tohto sveta. Taoizmus svojím učením smeruje opäť k zaoberaniu sa výlučne sebou samým a vzniká tak nebezpečenstvo, že sa ako následok dostaví ľahostajnosť voči ľuďom v núdzi.

Ulrich Neuenhausen

Predstava o Bohu, ktorý je neosobnou silou alebo kozmickou energiou, nám nepomôže. Neurčitá sila (ako napr. gravitácia a elektrina) nedokáže myslieť, plánovať, hodnotiť, rozhodovať, ani konať. Ak by Boh nemal osobnosť, bol by menej, ako sme my! Ak však Boh existuje, potom musí byť viac ako my, inak by nebol Boh.

Prameň: Agentúra C

Konfucianismus

Konfucius

Žil v rokoch 551-479 pred Kristom. Jeho učenie skutočnej ľudskosti (žen) hovorí, že človek je vo svojej prirodzenosti dobrý a môže dosiahnuť stav ideálneho človeka.

K tomuto procesu patria:

vzdelanie

premýšľanie o sebe samom

sebavýchova

morálna zodpovednosť

správanie v súlade s kultúrnymi normami

Praktický život

Konfuciov základný koncept bol poriadok (li)

Tento poriadok zahŕňa:

silný záväzok a vernosť naproti rodine

bezchybný mravný život

hovoriť slová múdrosti, robiť dobré skutky

základný postoj založený na úcte a spoľahlivosti

byť morálnym príkladom pre ďalšiu generáciu

rešpekt naproti vyššie postaveným

spravodlivosť a priateľstvo ku nižšie postaveným

Predstava o Bohu

Konfucianizmus zdôrazňuje životnú prax. Nebo je neosobný princíp, nie následná existencia človeka v transcendentálnom živote.

Šintoismus

„Cesta bohov“

znie preklad čínskych slov šen a tao. Človek má dodržiavať rituálnu čistotu nenarušeného zmýšľania a na základe toho správne jednať. Potom môže dúfať v priazeň bohov.

Praktický život

Šintoizmus je tradičné japonské náboženstvo

Prejavuje sa:

uctievaním viac než osem miliónov bohov (kami) v schránkach. Najdôležitejšou bohyňou je bohyňa slnka Amaterasu.

šintoistickými slávnosťami (macuri), pri ktorých sa uctievajú a privolávajú miestni bohovia

uctievaním predkov

pri rodinnom oltári

pútnickou cestou na vrchol svätého vrchu Fudži

Taoismus

Tao

„Tao“ znamená „cesta“. Je to ten najvyšší princíp, prvá príčina a posledná skutočnosť. Nasledovať túto cestu znamená nasledovať svoju prirodzenosť podľa príkladu vody: voda tečie ticho a bez námahy smerom dolu, môže však nabrať obrovskú silu.

Náboženský život

Prekonaním svojich žiadostí a tichým zahĺbením sa do seba samého môže meditujúci vnútorne nájsť tú správnu cestu. Cieľom je osvietenie. Pritom sa kladie dôraz na harmóniu medzi jin a jang, protichodnými, no súčasne vyrovnávajúcimi sa silami prírody.

Písma a učitelia

Najdôležitejším dokumentom je Tao-te-ťing, jeho autorom je Lao-c' (narodený 604 pr. Kr.).

New Age

Meno „nový vek“ pramení z astrológie, ktorá predpovedá nastávajúci vek pokoja a harmónie. Človek „obdobia vodnára“ sa má vyznačovať celistvým myslením a iným vedomím.

Náboženská prax

V hnutí New Age sa nedajú oddeliť náboženské praktiky a ich dopad na modernú spoločnosť. Je ním ovplyvnená každá životná oblasť, verejná či súkromná.

Prejavuje sa napríklad v:

technikách rozširujúcich vedomie

joge

ezoterike

meditácii

veštení

vyvolávaní mŕtvych a duchov

pokusoch o kontaktovanie sa s mimozemskou inteligenciou

zmysle pre spiritualitu

parapsychológii

celistvom uzdravovaní

hlbinnej ekológii

politickej globalizácii

Podklady

poznatky z prírodných vied

východné náboženstvá (budhizmus, hinduizmus, učenie o reinkarnácii)

astrologické výpočty

panteizmus („všetko je božské“)

animizmus

špiritizmus

Vedú všetky náboženstvá k Bohu?

Autor: Carole Huberová, Leo Janz

Vybrané z časopisu Ethos, 2006/3, strana 4

Téma: Otázky večnosti

„V každom náboženstve je kúsok pravdy. Nakoniec nezáleží na tom, v čo človek verí, hlavne, že tam nájde pomoc a oporu.“ Tento názor je dnes veľmi rozšírený. Na druhej strane Ježiš Kristus hovorí: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14,6) Aké je pozadie a základné pravdy najväčších náboženstiev? Aké východiská ponúkajú? Dajú sa zlúčiť s Ježišovou požiadavkou?

Čo je vlastne náboženstvo?

Niekto raz povedal: „Náboženstvo sa točí okolo záhady vlastného JA.“ Kto som? Existuje niečo mimo tohto sveta? Ako mám žiť s ostatnými ľuďmi? Ako vysvetlím utrpenie, neprávosť, rany osudu? Náboženstvá sa pokúšajú odpovedať na tieto otázky. Preto nájdeme všade, kde sú ľudia, aj náboženstvo.

Slovo „náboženstvo“ pochádza z latinčiny. Doslovne by sme to mohli preložiť ako „spätné spojenie“. Každý človek v hĺbke svojho srdca vie, že potrebuje záchranu. Je konfrontovaný so základným problémom viny a hľadá zmysel, ku ktorému by mohol smerovať jeho život. Hľadá cestu, ako byť s Bohom za dobre.

Náboženské systémy ponúkajú tie najrôznejšie riešenia tohto problému. Už pojem „Boh“ sa vykladá úplne rozdielne. Kým napríklad v hinduizme uctievajú mnoho bohov, moslimovia veria v Alaha, jediného boha. Prívrženci New Age (Nového veku) rozumejú pod pojmom „Boh“ neosobnú energiu. Tak početné, ako sú predstavy o Bohu, sú aj myšlienky, ako sa dá dosiahnuť „spasenie“. Často sa musia dodržiavať predpisy alebo obrady, musia sa praktizovať meditácie, aby sa ľudia „dopracovali“ k cieľu. Taktiež kultové predmety hrajú často veľkú rolu. Kňazi, šamani a iní duchovní zohrávajú väčšinou rolu sprostredkovateľa a pomocníka.

V zásade jedinou spoločnou vecou všetkých náboženstiev je len to, že hľadajú cestu k Bohu, resp. k božstvu. Podoba a dosiahnutie záchrany sa v závislosti od kultúry a prostredia prezentujú rôzne. Podobnosť etických zásad, ako je zákaz zabíjať či kradnúť, nemôže skresliť skutočnosť, že si rôzne náboženské koncepty navzájom odporujú, a nakoniec sa aj vylučujú. Najvyššia bytosť nemôže byť nejaký boh, ktorého musia chlácholiť a súčasne neosobná energia, ktorá má za úlohu všetko zosúladiť. Čímsi úplne iným je, ak si človek predstavuje svet ako subjektívnu ilúziu, alebo ako oživenú matériu...

Úplne iný je prístup Biblie k tejto téme. Nevychádza sa tu z človeka, ale Boh je ten, ktorý sa dáva spoznať. „Boha nikto nikdy nevidel, jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten Ho známym učinil“ – píše sa v Jánovi 1,18. V Ježišovi Kristovi, svojom Synovi, sa nielen zjavil, ale poslal na svet Záchrancu, po ktorom ľudia tak veľmi túžia. Človek sa ku svojej záchrane nemusí sám prepracovať, stačí, ak vo viere v Ježiša príjme odpustenie svojej viny a môže mať zmysluplný život.

V náboženstve, ktoré vychádza z človeka, sa človek pokúša zaslúžiť si svoju spásu duchovnosťou, dobrými skutkami, meditáciou, či dodržiavaním predpisov. V evanjeliu sa naopak Boh chytá iniciatívy a ponúka ľuďom záchranu v Ježišovi Kristovi. Myslime na tento fundamentálny rozdiel, keď budeme skúmať rôzne náboženstvá.

Carole Huberová

„Existuje tisíce náboženstiev, ale len jedno evanjelium. Náboženstvá vymysleli ľudia, evanjelium je však zjavenie Božích myšlienok. Náboženstvo vytvorili ľudia, evanjelium je však darom Božím. Náboženstvo je mienka ľudí, evanjelium je Božia správa. Náboženstvo je vo všeobecnosti príbehom hriešnych ľudí, ktorí chcú niečo urobiť pre svätého Boha. Evanjelium nám naopak hovorí o tom, čo urobil pre nás svätý Boh. Náboženstvo je hľadanie Boha. Evanjelium je však radostná správa, že Ježiš hľadá ľudí. Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť to, čo je stratené...“           Leo Janz

Ulrich Neuenhausen