Modloslužba

Podľa učenia Katolíckej cirkvi nejde v prípade uctievania obrazov a sôch o porušenie druhého prikázania desatora. Pri bližšom pohľade na učenie a prax Katolíckej cirkvi si môžeme všimnúť zjavné rozpory v učení, keď na jednej strane učí, že Božie prikázania obsiahnuté v desatore sú v podstate nemeniteľné a zaväzujú vždy a všade. Nikto nemôže od nich dišpenzovať. Desať prikázaní vpísal Boh do srdca človeka. (Porov. KKC 2072). Na druhej strane rozvinula učenie ospravedlňujúce uctievanie obrazov Ježiša, Márie, svätých a anjelov.Ľudová zbožnosť bola od počiatku zmesou kresťanského posolstva a náboženských a kultúrnych prvkovUvediem niekoľko oficiálnych tvrdení Katolíckej cirkvi odôvodňujúcich uctievanie Ježiša, Márie, svätých a anjelov. Pre pochopenie majme na pamäti, katolíckou cirkvou „rešpektované“ slová Písma z Ex 20,2-5: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať a ani ich uctievať!“ Na druhom Nicejskom koncile v roku 787 bolo definované učenie o úcte obrazov. „Aby sme sa vyjadrili v krátkosti, my neporušene zachovávame všetky cirkevné tradície, písané i nepísané, ktoré nám boli zverené. Jednou z nich je aj maľovanie obrazov, ktoré sa zhoduje s ohlasovaním evanjeliových udalostí - na posilnenie istoty, že Božie Slovo sa skutočne, a nie iba zdanlivo stalo človekom - a ktoré je nám aj vhodným spôsobom užitočné. Lebo veci, ktoré sa navzájom objasňujú, bezpochyby majú aj rovnaký význam.“ (Druhý nicejský koncil, Terminus: COD, S. 135).

„Sledujúc božsky vnuknuté učenie našich svätých Otcov a tradíciu Katolíckej cirkvi (lebo vieme, že je tradíciou Svätého Ducha, ktorý v nej [Cirkvi] prebýva), so všetkou istotou a starostlivosťou vyhlasujeme, že tak zobrazenie drahocenného a oživujúceho kríža, ako aj úctyhodné a sväté obrazy, či už maľované, alebo [zhotovené] z mozaikových kamienkov, alebo z akéhokoľvek iného vhodného materiálu, majú byť vystavené vo svätých Božích chrámoch, na posvätných nádobách a rúchach, na stenách a tabuliach, v domoch a pri cestách, a to tak obraz Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ako aj našej nepoškvrnenej Panej, svätej Bohorodičky, ctihodných anjelov a všetkých svätých a spravodlivých mužov.“ (Druhý nicejský koncil, Definitio de sacris imaginibus: DS 600)

Katolícka cirkev prijíma učenie Jána Damascénskeho ktorý učí, že „Boh, ktorý nemá ani telo, ani podobu, kedysi vôbec nebol predstavovaný obrazom. Ale teraz, keď sa Boh stal viditeľným v tele a žil s ľuďmi, môžem urobiť obraz Boha primerane tomu, ako sa dal vidieť... My však s odhalenou tvárou hľadíme na Pánovu slávu.“(Ján Damascénsky, De sacris imaginibus oratio 1,16)

Tomáš Akvinský učí že „náboženský kult sa nepreukazuje obrazom, nakoľko sa berú do úvahy v sebe samých ako nejaké veci, sú obrazmi, ktoré vedú k vtelenému Bohu. No úkon [úcty], ktorý smeruje k obrazu ako obrazu, sa nezastavuje pri ňom, ale smeruje k tomu, koho je obrazom.“ (Tomáš Akvinský, Summa theologiae, 2-2, q. 81, a. 3, ad 3)

Na základe uvedených a ďalších podobných tvrdení Katolícka cirkev učí, že: „Kresťanské uctievanie obrazov nie je v rozpore s prvým prikázaním, ktoré zakazuje modly. Veď „úcta k obrazu prechádza na vzor“ a „kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktorá je na ňom namaľovaná.“ Úcta, ktorá sa vzdáva posvätným obrazom, je „nábožná úcta“, a nie adorácia, ktorá patrí jedine Bohu“ (KKC 2132).

Dve podoby uctievania

Katolícka cirkev teoreticky rozlišuje medzi klaňaním sa Bohu, čo nazýva adorácia, a posvätnou úctou, ktorá patrí obrazom a sochám Márie a svätých.

V praxi to podľa Katolíckeho učenia vyzerá tak, že keď sa katolík pokloní soche, ktorá má zobrazovať Máriu, tak sa jej neklania, ale ju nábožne uctieva. Keď si katolík kľakne pred sochou alebo obrazom Márie a modlí sa ruženec, jeho fyzický prejav nezodpovedá jeho vnútornému postoju, lebo by si akože mal uvedomovať, že sa nemodlí k Márii, ale k Bohu, a že sa vlastne kľačiac pred sochou klania Bohu v duchu a v pravde. Musí v tom byť kus náboženskej schizofrénie, keď tvrdia, že sa neklaňajú sochám, a pritom pred sochami kľačia. Keď sa do kostola vnáša na nosidlách milostivá socha Panny Márie, a ľudia pred ňou kľakajú a mávajú modrými šatkami, ktoré dostali pri vstupe do kostola, tak v tom nikto nemá vidieť zbožšťovanie sochy, či človeka ktorého predstavuje. Je až zarážajúce, že katolíci v takomto prejave voči soche nevidia modloslužbu.

Proti takýmto obvineniam katolíci namietajú, že rozlišujú medzi sochou, resp. obrazom a Bohom. Hovoria, že si uvedomujú, že v duchu a v pravde sa klaňajú iba Bohu.

Keď ale príde do kostola protestant, a nepokľakne pred eucharistiou, vzbudí to pozornosť ľudí. Prečo? Lebo odrazu je fyzický postoj dôležitý. Zrazu už nehľadia na vnútorný postoj človeka. Vidia iba to, že ten človek sa nepoklonil Bohu. Na tomto príklade je vidieť, ako nepochopiteľne si katolíci ospravedlňujú modloslužbu.

Vplyv ľudovej zbožnosti

Úcta k sochám a obrazom je jedným z prvkov ľudovej zbožnosti, ktorá má v Katolíckej cirkvi pevné miesto. Ľudová zbožnosť bola od počiatku kresťanstva zmesou kresťanského posolstva a náboženských a kultúrnych prvkov, ktoré sa vyskytovali v danom historickom období. Ľudová zbožnosť išla vo svojom vývoji popredu pred definovaním správnosti jej obsahu hierarchiou cirkvi. Tá len spätne posudzovala, odmietala prípadne prijímala nové formy ľudovej nábožnosti. Takýmto spôsobom sa do cirkvi dostalo veľa prvkov z pohanských náboženských kultov. Takýto stav pretrváva v Katolíckej cirkvi aj v súčasnosti. Živnou pôdou pre prenikanie nových nebiblických a pohanských prvkov do Katolíckej cirkvi je tradičná viera. Tá spočíva v presvedčení, že je niekto veriaci, lebo aj jeho otec bol veriaci. Je to kresťanstvo ako návyk, ako folklór. Je to kresťanstvo bez osobného vzťahu k Bohu, zato však s veľmi silným vzťahom k „cirkvi“ ako náboženskej organizácii.

Je preto pochopiteľné, že keď si katolík zamiluje Božie slovo, začne mať problém s Mariánskou úctou a kultom obrazov a sôch. Je veľa prípadov, že sa katolíci po naplnení Duchom Svätým a po tom ako začali čítať Božie slovo, začali cítiť v kostoloch zle. Akoby ich tam niečo zväzovalo.

Ľudová zbožnosť veľkých más mala určujúci vplyv na katolícke učenie o uctievaní obrazov a sôch. Až taký veľký, že hierarchia cirkvi prestala dbať na čistotu zachovania Božieho slova len preto, lebo čelila masám „zbožných veriacich“. Výsledok je taký, že sami predstavení cirkvi sa klaňajú sochám a povzbudzujú veriacich k modloslužbe.

Katolícky biblista, Anton Tyrol, vyjadruje katolícky postoj k zákazu zobrazovania v (Ex 20,4-6) nasledovne: „Boží zákaz sa tak hlboko vžil do myslí Izraelitov, že postupom času naozaj nadobudli presvedčenie, že nijaká podoba alebo obraz nemôže vystihnúť Boha YHWH. Preto nástupom kresťanstva bolo kresťanské svedomie zrelé, a práve z tohto dôvodu sa v cirkvi začali ujímať isté obrazy ako symboly Ježiša Krista, večného Otca a Ducha Svätého s cieľom pozdvihnúť myseľ veriacich. Spomínaný zákaz bol z Dekalógu vynechaný, ale takto Dekalóg nebol zmenený, ani porušený, ba naopak, prejavila sa tu zdravá pedagógia. Okrem tohto vynechania Katolícka cirkev zachovala prvý príkaz integrálny a zdôrazňuje sa v ňom láska k Bohu (Ex 20,6; Dt 5,10). Aj Pán Ježiš ju zdôrazňuje a charakterizuje ako najdôležitejšiu v Zákone (Dt 6,4-5 * porov. Mt 22,34-40).“

Je pravdou, že Katolícka cirkev vynechaním zákazu zobrazovať, nezmenila Sväté písmo. Totiž zákaz nebol vynechaný zo Svätého písma, ale bol vynechaný v skrátenom katechizmovom texte, ktorý pochádza od Augustína, a ktorý sa vyučuje v Katolíckej cirkvi od 5. storočia do súčasnosti. Ale práve v tomto spočíva veľký hriech katolíckej hierarchie, že ľuďom predkladajú neúplné Božie slovo. Je to o to tragickejšie, že drvivá väčšina katolíkov Božie slovo vôbec nečíta.

Keď si katolícky kňaz, či biskup kľakne pred sochu a modlí sa ruženec, veriaci sú presvedčení, že ”

takáto forma modlitby je správna

Tu vidíme rozpor v učení Katolíckej cirkvi, keď učí, že Božie prikázania obsiahnuté v desatore sú v podstate nemeniteľné a zaväzujú vždy a všade. Nikto nemôže od nich dišpenzovať (Porov. KKC 2072) a súčasne učí veriacich Božie prikázania oklieštené o druhé prikázanie.

Učenie verzus prax

Ešte väčší rozpor je medzi učením a praxou v Katolíckej cirkvi. Učenie hovorí o zrelosti katolíkov, ktorí sa neklaňajú obrazom a sochám, a iba ich nábožne uctievajú, a prax veľakrát ukazuje bujnejúcu a tolerovanú modloslužbu v lone Katolíckej cirkvi. Modloslužba sa nezastavuje iba pri uctievaní sôch a obrazov, ktoré majú zobrazovať biblické postavy. Zachádza aj do relativizácie jediného prostredníctva Ježiša Krista s rizikom uznania iných náboženstiev ako rovnocenných s kresťanstvom.

Azda najdiskutovanejšou udalosťou, ktorá pobúrila aj mnohých katolíkov, sa stalo medzináboženské modlitebné stretnutie v Assisi v roku 1983, zvolané samotným pápežom. Pápež dovolil, aby bola do kostola umiestnená socha Budhu, okolo ktorej tancovali budhisti, okiadzali ju a uctievali. Istý benediktínsky mních proti tomu nahlas protestoval, avšak polícia ho odviedla.

Chcem upozorniť ešte na jeden rozpor. Katolícka cirkev nezaväzuje veriacich, aby uctievali sochy a obrazy, ani ich nezaväzuje, aby uctievali svätých a klaňali sa ich sochám. Úcta k obrazom a sochám je dovolená vtedy, keď to prispieva k duchovnému dobru veriacich. Je to akási „fakultatívna“ forma zbožnosti. Pápež a biskupi si osobujú iba právo všetko skúmať a dobrého sa držať. Na základe skúmania potom odporučia veriacim takéto formy zbožnosti. Dovolia vystavovať obrazy a sochy k verejnej úcte. Potom, ako je niečo schválené a dovolené, ich úloha spočíva v tom, aby veriacich viedli k správnej zbožnosti.

Ale pastieri cirkvi sú vzorom pre veriacich. Keď si katolícky kňaz, či biskup kľakne pred sochu a modlí sa ruženec, veriaci sú presvedčení, že takáto forma modlitby je správna. Tí, ktorí s tým nesúhlasia, keďže Katolícka cirkev k tomu nezaväzuje, sa cítia byť vinní, lebo nesúhlasia s niečím, čo robí duchovná autorita. Takže, na jednej strane sa nemusí cítiť vinný, lebo ho k tomu Katolícka cirkev nezaväzuje, ale na druhej strane sa cíti byť vinným, lebo cez autoritu cirkvi hovorí Boh. Katolíci, ktorí nečítajú Božie slovo, s tým nemajú problém. Ale mnohí, ktorí čítajú Božie slovo, sa častokrát cítia ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Duch Boží ich na základe poznania Božieho slova vedie jedným smerom a tradícia cirkvi a poslušnosť autoritám, opačným smerom.

Aj v tomto prípade sú učenie a katolícka prax v rozpore. Keď sa pozrieme na prebujnenú Mariánsku úctu a uctievanie obrazov a sôch svätých vo svetle kánona 1188 Kódexu kanonického práva, ktorý hovorí, že posvätné obrazy sa majú v kostoloch umiestňovať v miernom počte a v primeranom poriadku, aby sa nevyvolal údiv kresťanského ľudu, ani sa nedal podnet na menej správnu nábožnosť, a ktorý je záväzný pre všetkých katolíkov, môžeme pozorovať výraznú relativizáciu Božieho príkazu zobrazovania modiel. Tento stav v Katolíckej cirkvi je spôsobený odklonom od nárokov Božieho slova, a bezbrehým preberaním ľudových prvkov do kresťanského kultu. Keď sa človek vo svojej viere pridržiava najmä tradície, má silný sklon, katolícky povedané, k menej správnej nábožnosti – teda k modloslužbe. Naopak, čím viac sa pridržiava Božieho slova, tým je jeho nábožnosť pravdivejšia a správnejšia. Pripomeňme si slová apoštola Pavla Timotejovi: „Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (to) naučil, a že od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.“ (2Tim 3,14-17)

Záver

Katolícka cirkev je plná rozporov v učení i praxi. Je otvorená pre tento svet a prijíma do svojho učenia mnohé tradície ktoré rozrieďujú Božie slovo. To je v Katolíckej cirkvi záväzné len naoko, a relatívne. Veriacim sa predkladajú skrátené verzie Božích prikázaní. Zákaz zobrazovať a uctievať sochy a obrazy nie je vôbec rešpektovaný. Je viditeľný rozdiel medzi katolíckym učením a cirkvou akceptovanou praxou. Zobrazovanie Márie a svätých vedie k ich uctievaniu a Ježiš sa dostáva do úzadia. V Katolíckej cirkvi sa z času na čas ozývajú hlasy, vyzývajúce k väčšej triezvosti, biblickému a kristologickému pohľadu na Máriu a svätých. Tieto hlasy sú však neúčinné. Zaniknú pod množstvom hlasov vzývajúcich Máriu a svätých. Katolícka cirkev, kde sa nachádzaš? Kam smeruješ? Aké ciele sleduješ týmto kompromisom s modloslužbou? Veď ak sa nejaká osoba, či už Mária alebo iná biblická či historická postava, alebo ich socha či obraz, stane autonómnym cieľom náboženského kultu, môžeme ešte hovoriť o kresťanstve?

Autor článku vyštudoval rímskokatolícku teológiu.

Zdroj:

www.kbd.sk

www.christnet.cz

Druhá kniha Mojžišova - Exodus

20. kapitola

Desať Božích prikázaní

3 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 4 Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! 5 Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, 6 a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania. 7 Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! 

Piata kniha Mojžišova - Deuteronomium

4. kapitola

15 Dávajte dobrý pozor na seba - lebo ste neuvideli nijakú postavu v ten deň, keď Hospodin hovoril k vám na Chórebe z ohňa - 16 aby ste sa nezvrhli a neurobili si nejakú modlu, podobu muža alebo ženy, 17 a podobu nejakého zvieraťa, ktoré je na zemi, podobu nejakého okrídleného vtáka, ktorý lieta po nebi, 18 podobu niečoho, čo sa plazí po zemi, alebo podobu nejakej ryby, ktorá je vo vodách pod zemou. 19 Nedvíhaj oči k nebu a nepozeraj na slnko, mesiac a hviezdy, na všetky nebeské voje, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž, lebo tieto veci pridelil Hospodin, tvoj Boh, všetkým národom pod celým nebom.

23 Chráňte sa, aby ste nezabudli na zmluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú uzavrel s vami, aby ste si neurobili tesanú modlu akejkoľvek podoby, čo ti zakázal Hospodin, tvoj Boh. 24 Lebo Hospodin, tvoj Boh, je stravujúci oheň, horliaci Boh.

27. kapitola

15 Prekliaty muž, ktorý si zhotoví vyrezávanú alebo liatu modlu - ohavnosť je to Hospodinovi - dielo rúk remeselníka, a potajomky ju postaví. Všetok ľud nech odpovie: Amen!

Izaiáš

44. kapitola

Modly sú len dielo človeka

9 Všetci tvorcovia tesaných modiel nie sú ničím a ich miláčikovia nič neosožia. Ich svedkovia nič nevidia a nebadajú, že by sa mali hanbiť. 10 Kto formoval boha alebo ulial modlu na to, aby neosožila? 11 Ajhľa, všetci jej prívrženci budú zahanbení; aj remeselníci sú len ľudia; nech sa zhromaždia a postavia. Nech sa preľaknú a všetci spolu zahanbia.

Žalmy

115. kapitola

Len Hospodinovi patrí česť

1 Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť!

2 Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh? 

3 Ale náš Boh je v nebesiach, robí všetko, čo sa Mu páči. 

4 Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. 

5 Ústa majú - nevravia; oči majú - nevidia; 

6 uši majú - nepočujú; nos majú - nevoňajú; 

7 ruky majú - nehmatajú; nohy majú - nechodia; svojím hrdlom nevolajú. 

8 Tí, čo ich zhotovili, budú im podobní, i každý, kto v nich dúfa.

Jeremiáš

5. kapitola 19

Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo vlastnej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá nie je vaša. 

21 Počujte toto, vy, ľud bláznivý a bez rozumu! Oči majú, a nevidia, uši majú, a nepočujú. 

22 Nebojíte sa ma? - znie výrok Hospodinov. Nezachvejete sa predo mnou? Ja som určil moru piesok za hrádzu, za večnú hranicu, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny, nič nezmôžu, hoci hučia, neprekročia ju.

Prvý list apoštola Pavla Korintským 9

Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, 10 ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho! 11 A takými ste vy niektorí boli; ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.

Izaiáš 44. kapitola

Modly sú len dielo človeka

 17 Zo zvyšku urobí boha, svoju modlu, padá pred ňou, klania sa a modlí k nej: Zachráň ma, lebo si mojím bohom. 18Nevedia a nechápu, lebo majú zalepené oči, aby nevideli a aby ich srdcia nezmúdreli. 19Nepripustí si to k srdcu, nechápe to a neuvažuje tak, žeby povedal: Polovicu z neho som spálil ohňom, aj chlieb som si upiekol na jeho uhlíkoch, upiekol som mäso a zjedol som ho a zo zvyšku som zhotovil ohavnosť; kľakám pred dreveným klátom. 20Kto sa snaží za márnosťou, býva sklamaný: srdce ho zvedie; nezachráni si život, ani nepovie: To, čo mám v pravici, je klam.

Sándor Németh: Modloslužba

- 1 -

Dnes budeme hovoriť o oslobodení od démonov modloslužby a okultizmu. Ak dovolíte,

ja si sadnem, lebo chcem hospodárnejšie využiť svoje sily, aby som ich mal dosť aj na konci

týždňa. Našou témou je teda oslobodenie od démonov modloslužby a okultizmu.

Minule sa ma niekto opýtal, prečo Boh stvoril toľko náboženstiev. Povedal som mu, že

Boh stvoril len jedno náboženstvo, ostatné vytvorili ľudia a satan. My hovoríme o tom

náboženstve, ktoré ustanovil Boh. Toto náboženstvo – nerád používam výraz náboženstvo –

je samotná Biblia, je to židovské a kresťanské zjavenie. Ostatné náboženstvá si vymysleli

ľudia.

Práve preto, keď sa takýto ľudia, ktorí sa zamotali do náboženstiev a kultov, v ktorých

nie je Božie zjavenie (bez ohľadu na to, či tomu veria alebo nie), stretnú so živým Bohom,

alebo sa k Nemu približujú, obyčajne potrebujú oslobodenie.

Biblia nám jednoznačne tvrdí, že Boh sa zjavuje v troch osobách. Ježiš Kristus prišiel na

zem, aby nás zoznámil s Otcom. Po skončení svojej pozemskej služby bol Ježiš vyzdvihnutý

do neba a sedí po pravici Otca. Potom Ježiš poslal na zem Svätého Ducha namiesto seba. Čo

je úlohou Svätého Ducha? Zjavenie Nazaretského Ježiša Krista na zemi. Toto sa teda udialo

v doterajšej šesťtisícročnej histórii spasenia. Čiže, sú to tri osoby Boha, stredobodom je vzťah

Otca a Syna, Svätý Duch im slúži. Samozrejme, aj Svätý Duch má tú istú podstatu Boha. Celá

Biblia hovorí o Otcovi a Synovi, Starý zákon hovorí o Bohu vo všeobecnosti, a samozrejme,

Boh sa aj tu prejavuje ako osoba.

Až Nový zákon zjavuje, že Boh je naším Otcom. Starý zákon nehovorí o Bohu ako

o Otcovi, lebo ešte nebolo znovuzrodenie. Boh nie je automaticky Otcom každého človeka,

On je Otcom jedine tých, v ktorých prebýva Jeho Duch. A takáto situácia nastane po

znovuzrodení - až potom dostaneme Ducha synovstva, až vtedy sa premení náš vzťah k Bohu

ako Otcovi. Ani toto sa však nenastane priamo, ale skrz Syna Otca, čiže cez Ježiša Krista.

Preto je Ježiš Kristus cestou k Otcovi. Ale Ježiš medzitým vystúpil do nebies, a potom, cez

Letnice, namiesto seba poslal Svätého Ducha.

Odvtedy privádza ľudí k Ježišovi práve Svätý Duch, lebo On vyhlasuje, že Ježiš Kristus

je Pánom: „A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! Ak len nie v Duchu Svätom.“ (1.Kor.12:3)

Pavol tu hovorí o úprimnom a dôkladnom poznaní Ježiša (ale nie na spôsob papagája), čo

bude možné až vtedy, keď sa do nášho srdca dostane viera, znalosť a videnie o Nazaretskom

Ježišovi. Takéto poznanie o Ježišovi Kristovi nám môže poskytnúť iba Svätý Duch, totiž len

On dokonale pozná Ježiša Krista, nášho slávneho Pána.

Je veľmi dôležité, aby sme pochopili problematiku modloslužby a uctievania cudzích

Bohov, aby sme mohli rozpoznať, kto je pravým Bohom. V Starej zmluve je základnou

pravdou, že Izrael má jediného Boha. Toto je základnou, zlatou pravdou judaizmu.

Je to pravda, ale Nový zákon hovorí o niečo viac, a síce, že tohto jediného Boha

môžeme spoznať ako Otca, a toto poznanie sme získali cez Jeho Syna. Svätý Duch najprv

Ježiša Krista povyšuje za Pána v našom živote, a potom nás privedie k Otcovi. Takže,

v krátkosti, je to obraz Boha podľa Biblie. Obraz Boha si nemôže vytvoriť človek podľa seba,

ale podľa Božieho slova a Svätého Ducha. Jedine sám Trojjediný Boh môže verne odzrkadliť

Boží obraz, nikto iný a nič iné.

A práve toto je ten rozhodujúci rozdiel medzi pravým Bohom a cudzími bohmi

a modlami. Pre ostatné náboženstvá okrem Biblie je typické to, že sfalšovali Bibliu (existujú

aj také náboženstvá), a preto majú subjektívny obraz Boha. To znamená, že takýto boh

objektívne neexistuje, teda neexistuje nezávisle od svojich ctiteľov, lebo nezískali známosť

Boha zo zjavenia. Oni vlastne sami vymysleli a vytvorili svojich bohov, ako to povedal

Feuerbach vo svojej kritike náboženstva. Podľa Feuerbacha nestvoril človeka Boh, ale

naopak, človek stvoril svojho boha, respektíve bohov.

Sándor Németh: Modloslužba

- 2 -

To platí pre každé náboženstvo, ale neplatí to pre našu vieru. Boh Izraela je pravý Boh.

Každý kresťan musí vedieť, že existuje len jediný Boh. Pravidelne dostávame otázky aj

v rámci „Radostnej nedele“ typu: Prečo je tak veľa náboženstiev? Prečo Boh vytvoril toľko

náboženstiev? (Obzvlášť teraz, keď islam prináša terorizmus, hrozí nám bio-terorizmus

a rôzne prírodné a hospodárske katastrofy.) Boh vytvoril len jedno náboženstvo, a síce to, čo

sa nachádza v Biblii. Túto základnú pravdu musíme vždy zdôrazniť. Pri oslobodení je takisto

základná pravda to, „že poznanie pravdy nás oslobodí“, a kto chce byť slobodný, nesmie

pomiešať obraz pravého Boha s obrazmi falošných bohov - má byť otvorený len jednému

obrazu Boha, tomu, ktorý zjaví Božie slovo a sprostredkuje Svätý Duch.

Teda, bohovia, ktorých vymysleli ľudia, nemajú objektívnu realitu. Náboženstvo nie je

subjektívnym náboženstvom. Nie je to tak, ako sa ešte prednedávnom učilo v škole, že ľudia

reagovali na prírodné javy, ktoré si nevedeli vysvetliť. Počas nedávnej veľkej víchrice sme aj

my videli a počuli obrovské a nepredvídateľné blesky, hromy... Burácalo celé nebo a človek

sa bál, lebo nevedel, čo ešte môže prísť. Takže, je to pochopiteľné, keďže v predošlých

tisícročiach ľudia nevedeli o prírode toľko, koľko dnes. A je skutočne možné predstaviť si,

ako sa vtedajší ľudia snažili nejako vysvetliť tieto javy, a v dôsledku strachu si vytvorili

nejaké nadprirodzené bytosti, ktoré mali byť zodpovedné za tieto javy. Preto ich začali

uctievať, aby takto vplývali na sily prírody.

To síce ešte neboli bohovia, predsa však tvrdíme, že aj z takýchto predstáv sa musia

ľudia oslobodiť. Ani za týmito predstavami nie je Božie slovo, Božie zjavenie, ale klamstvo

a démoni. Čiže, všetky náboženstvá a vierovyznania, v ktorých Boží obraz neprichádza

priamo zo zjavenia Svätého Ducha a nesprostredkuje ho Slovo Božie, sú falošné.

Takže, môžeme konštatovať, že pluralizmus náboženstiev má takéto korene: Existuje

len jedno náboženstvo, ktoré pochádza od Boha, a všetky ostatné sú výsledkom úsilia ľudí,

aby tak mohli vysvetliť nadprirodzený svet. Ľudia sa totiž správne domnievali, že existuje

nadprirodzený svet. Nevedeli ho však uchopiť vo svojej realite, preto vymysleli rôzne veci,

a na konci sa zamotali do vlastných klamstiev.

Vieme však, že pravda je realita a skutočnosť. Človek je pravdivý vtedy, keď ním

interpretované pojmy odzrkadľujú realitu a skutočnosť. Moje pojmy, predstavy, obrazy, ktoré

vznikli v mojich myšlienkach, v mojom srdci, majú obsahovú realitu a skutočnosť. Pravdivý

človek sa snaží o to, aby mal v sebe taký obraz, ktorý pravdivo a verne odzrkadľuje

skutočnosť, lebo len takto je možné žiť v pravde. Mimochodom, aj o živote a spoločnosti sa

musíme snažiť vytvoriť verné a pravdivé pojmy a predstavy. Napríklad, aj v medziľudských

vzťahoch Biblia zakazuje klamstvá, ohovárania a falošné svedectvá, lebo človek nesmie

povedať veci, ktoré nemajú skutkovú podstatu. Musíme sa snažiť o to, aby sme vždy hovorili

o takých veciach, ktoré majú reálnu podstatu. V opačnom prípade sa človek dostane do ríše

klamstva, do sveta klamstva, človek opustí realitu a to má negatívny vplyv aj na osobnosť

človeka, na vzťahy s ostatnými ľuďmi a čo je najhoršie, človek sa oddelí aj od Boha.

Samozrejme, že nechceme narušiť náboženské cítenie vyznávačov ostatných náboženstiev,

ale ako človek veriaci na báze Biblie to musím povedať, lebo je to základné vyučovanie

Biblie: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (2 Mojžišova 20:3) Všetko, čo je v rozpore

s Bohom Biblie, je produktom klamstva. Môže byť okolo neho vybudovaný hocijako lákavý

kultový alebo liturgický systém, ktorý môže byť hocijako starý, dokonca, nie je dôležité ani

to, aké množstvo ľudí ním bolo ovplyvnené; merítkom je jedine Božie slovo, Biblia.

Keď sa nejaké náboženstvo nezakladá na Božom slove, alebo je s ním v rozpore,

neodzrkadľuje skutočnosť a nesprostredkuje Boha, keďže sa tie náboženstvá zakladajú na

klamstve, pričom nepopierame ich dobrý úmysel (ich nasledovníkov si vážime, ctíme si ich

ľudskú dôstojnosť, neponižujme ľudí, lebo nebojujeme s telom a krvou, ale s kniežatstvami

a mocnosťami tohto sveta, so zlými duchmi, ktoré sa nachádzajú vo výsosti).

Sándor Németh: Modloslužba

- 3 -

Tento nepriateľ Boha chcel oklamať aj nás, dokonca nás aj dosť dlho klamal. Ale po

našom obrátení sme dostali milosť. Vo svete vidíme aj to, že ľudia sa snažia konať dobre, ale

predsa žijú ako oklamaní, lebo nepoznajú Ducha pravdy, nepoznajú reč pravdy. Títo ľudia

potom rozmýšľajú o Bohu zle, ich predpoklady o Ňom sú zlé.

Skutočne nechceme uraziť nasledovníkov ktoréhokoľvek svetového náboženstva, ale

musíme povedať pravdu: Biblia rozhodne tvrdí, že bohovia rôznych náboženstiev sú

výplodom klamstva. Sú za nimi zlí anjeli alebo démoni, lebo falošné obrazy bohov zriedka

ostávajú na prirodzenej úrovni, na úrovni ľudského omylu. Klamstvo je také, že sprostredkuje

ľuďom duchovný svet a základom existencie tohto sveta je klamstvo. Táto duchovná realita je

kráľovstvo satana, preto Biblia nazýva satana otcom klamstva: satan je klamárom od

počiatku. Neostal v pravde, preto aj o Bohu šíri len klamstvo skrze svojich démonov, padlých

anjelov alebo ambicióznych ľudí, skrze karieristov, namyslených samospasiteľov. Títo ľudia

obyčajne zakladajú falošné náboženstvá. Ak vymenujem niektoré falošné náboženstvá, robím

to preto, aby som pomohol ľuďom, ktorí pochádzajú z takého prostredia - aby im bolo jasné,

že potrebujú oslobodenie. Nechceme uraziť nasledovníkov týchto náboženstiev. Opakujem,

že prevažná časť tých ľudí má síce dobrý úmysel, ale nemôžem prijať ich náboženstvo,

nemôžem povedať, že ich náboženstvo je rovnoprávne s mojou vierou. Keby bol budhizmus

alebo islam rovnocenný s kresťanstvom, dnes by som to nebol, ale bol by som nasledovníkom

niektorého z týchto náboženstiev.

Žiaľ, do kresťanstva sa dostal relativizmus. Toľko sa zdôrazňovala tolerancia oproti

intolerancii, (ktorá skutočne nie je v kresťanstve žiaduca), že niektorí ľudia z kresťanských

rodín v dnešnej dobre konvertujú na islam. Napríklad, v Amerike sa jeden tridsaťročný pán

stal najvplyvnejším islamským kazateľom. Narodil sa síce v kresťanskej rodine, dvakrát za

týždeň chodil do kresťanského zboru a na narodeniny dostával pravidelne Biblie. Keď však

prešiel na islamskú vieru, stal sa takým bombastickým zástancom islamu, že priťahuje davy, o

akých pravý imám ani nesníval. Teraz sú v Amerike oprávnené obavy, že toto hnutie pohltí

americkú mládež, lebo tento imám káže lepšie a efektívnejšie ako kresťanskí kazatelia. Treba

sa nad tým sa skutočne zamyslieť a zistiť, v čom je problém. Jeden z týchto problémov je

falošná tolerancia. Dnes sa kresťania boja hovoriť o tom, o čom sa pred časom hovorilo

verejne; o tom, prečo je Boh Izraela ten pravý, a prečo sú ostatní bohovia falošní. Aj keď sa

správame politicky korektne (v spoločenskom živote je to nasledovaniahodné), v cirkvi

nemôžeme stáť na báze relativizmu, lebo Boha Izraela uznávame ako výhradne jediného

a pravého Boha. Aj o Ježišovi tvrdíme, že jedine v Jeho mene existuje spasenie, jedine On je

cestou k Otcovi. Neexistuje žiadna alternatíva. Kresťanská matka toho pána, ktorý

konvertoval na islam, vyhlásila: „Na začiatku sme neboli radi, že náš syn prešiel na islam, ale

teraz už sme radi, že náš syn unikol mnohým problémom,“ zrejme myslela na drogové a iné

závislosti. Je veľmi smutné, keď členovia kresťanského zboru zhodnotia, že hrozba závislosti

je väčšia v zbore ako v moslimských spoločnostiach. Aj toto potvrdzuje, že zlí duchovia sa

hemžia aj v cirkvi a kresťania sú plní démonov. Preto kresťania ani nezbadajú, že iné falošné

náboženstvá dynamicky rastú, rozvíjajú sa a rastie ich spoločenský vplyv dokonca aj v

krajinách, kde doteraz nemali žiadnu tradíciu. Preto si myslím, že nie je správne, keď

o chúlostivých otázkach nehovoríme.

Musíme otvorene povedať, že budhizmus, hinduizmus a islam nepatria do okruhu

pravých náboženstiev, do okruhu pravej viery, lebo v tom prípade by Biblia nebola pravdivá.

Biblia je pravdivá, lebo je to Božie slovo, preto sú bohovia týchto falošných náboženstiev ako

budhizmus, hinduizmus a islam v rozpore s Bohom Izraela. Dokonca, o bohu islamu môžeme

vyhlásiť, že nenávidí Boha Izraela. Je medzi nimi taký boj, že každý kresťan je nútený sa

rozhodnúť. Kresťania sa musia zobudiť, rozhodnúť sa, či stoja na strane Boha, alebo stoja na

neutrálnom mieste, v krajine nikoho, kde hľadajú dobro aj u boha islamu, aj v koráne, aj

v Biblii. Tie náboženstvá nie sú kompatibilné a porovnateľné. Najväčší problém je v tom, že

Sándor Németh: Modloslužba

- 4 -

vyznávači islamu nenávidia Boha Izraela. Vôbec na celom svete je veľká nenávisť voči Bohu

Izraela a toto sa prejavuje aj na politickej úrovni a aj v iných oblastiach.

Príčiny tohto stavu sú jednoznačne duchovné, preto politika nie je schopná vyriešiť tieto

problémy. Zdroje týchto problémov nie sú v ľudskej sfére, ale pochádzajú z nadprirodzeného

sveta. Preto nemôže byť pravda, že Jeruzalem je hlavným mestom troch monoteistických

náboženstiev. Určite ste už počuli takéto vyhlásenie. Bolo by krásne, keby to bola pravda.

Určite by na tomto svete bolo menej problémov teraz i v budúcnosti. Žiaľ, nie je to tak. Keď

bol Izrael zničený, Boh povedal skrze Bibliu, že Jeruzalem sa predáva nepriateľovi. To

znamená, že v Jeruzaleme je teraz nepriateľ a aj bohovia nepriateľov. Tí nielenže stoja proti

Bohu Izraela, ale aj bojujú proti Nemu a tiež proti všetkým cieľom, plánom a programom,

ktoré zjavil Boh Izraela cez svojich prorokov.

Myslím, že je najvyšší čas, aby sa kresťania zobudili, ináč budú démonizovaní,

a nebudú môcť nabrať takú silu, ako predstavitelia týchto náboženstiev. Aj v budhizme a

v hinduizme je možné zažiť také nadprirodzené sily, po ktorých si človek želá, aby sa aj Svätý

Duch prejavoval podobnou silou v cirkvi. Veď zasvätenci hinduizmu a budhizmu zdvihnú

slona, prechádzajú cez stenu alebo prejdú kľúčovou dierkou. Dobre, to však nie je biblický

zázrak, po takých zázrakoch ani netúžime, nechceme prechádzať kľúčovou dierkou, aby sme

špehovali susedov. Zlodeji by určite privítali takéto schopnosti, ale Boh samozrejme nedáva

dar nedolapiteľnosti zlodejovi, skôr pomôže policajtom.

Musíme uznať, že falošné náboženstvá – vo vzťahu ku zlu - niekedy demonštrujú na

nadprirodzenej úrovni väčšiu silu ako kresťania, ktorí stratili svoju vieru a silu. Myslím si, že

mladí Američania a Angličania konvertujú na islam preto, lebo vlažné kresťanstvo ich nudí.

Nebavia ich bezcieľne pasívne a depresívne potulujúci sa kresťania, ktorí nemajú ani šajnu o

tom, čo je to kresťanstvo, ktorí v podstate ani nechcú nič dosiahnuť, ani sami nevedia, na čo

čakajú, a vlastne sú len do počtu.

Oproti tomu islam ponúka záväzok, obrovský boj (džihád). Dostanú programy, ciele...

Ľudia radi bojujú, radi súperia. Kresťania však neponúkajú programy a boje. Musíme uznať,

že islam ponúka určité programy a motivácie, energizuje a zaväzuje ľudí. Zaviazaní

moslimovia môžu zvíťaziť nad nezaviazanými, vlažnými kresťanmi. Práve preto hovoríme

o týchto veciach, aby si sa stal zaviazaným kresťanom. Nezostaň neutrálnym kresťanom,

nebuď občanom tretieho sveta. V náboženstve neexistuje tretia cesta, existujú len dva svety:

Božie kráľovstvo a satanova ríša. Buď slúžiš Bohu alebo satanovi. Nemôžeš ostať

neutrálnym, lebo v tom prípade už slúžiš satanovi. Tento boj je celosvetový, aj slepý musí

vidieť tieto zápasy. Žiaľ, svet to vníma lepšie ako mnohí členovia cirkvi.

Treba prestať s omamujúcimi kázňami. Nechajme tie zaľúbené serenády o láske

v cirkvi. Musíme rozpoznať, že sme uprostred veľkého konfliktu, a preto treba kresťanov

motivovať, aby si každý kresťan obnovil svoju identitu, aby vedeli kam patria, a kam nepatria.

Kresťania musia vedieť aj to, kto stojí proti nim, aké sily stoja proti nim, a aj to, že tie sily sa

snažia narušiť Boží program pre posledné časy. Kresťania sa musia prebudiť, aby sa mohli

oslobodiť od zlých duchov, aby sa naplnili Svätým Duchom, aby im nebolo jedno, či sú

bezmocní alebo efektívni, či zlyhajú alebo zvíťazia.

Cieľom oslobodenia je, aby si bol verným a víťazným bojovníkom pre Krista. V mojom

živote bolo oslobodenie veľmi dôležité. Po mojom obrátení a krste Svätým Duchom bola

moja tretia najväčšia skúsenosť oslobodenie. Až vtedy som sa skutočne zaviazal slúžiť

Pánovi, až vtedy som uveril, že Mu budem môcť slúžiť úspešne a víťazne z milosti živého

Boha. Pochopil som, že podmienkou toho všetkého je, aby som sústavne odolával satanovi

a démonom. A musím všetko urobiť v záujme toho, aby som aj počas pochodu odolal

démonickým silám, a preto sa človek sústavne potrebuje očisťovať, oslobodzovať,

posväcovať - na duchovnej ako aj na morálnej úrovni.

Sándor Németh: Modloslužba

- 5 -

Môžeme konštatovať, že za falošnými náboženstvami sú démoni a padlí anjeli. Preto nie

je vhodné miešať veci, ktoré ani Boh nechce miešať. V Starom zákone si môžete prečítať, že

najčastejším príkazom pre Izrael bolo, aby sa nemiešali so susednými národmi, aby neprijali

ich bohov, aby nechodili po ceste cudzích bohov. Boh dával veľmi veľa punktičkárskych

nariadení pre kontrolu synov Izraela. Čo tým chcel Boh dosiahnuť? Boh nechcel, aby synovia

Izraela boli démonizovaní. Boh veľmi dobre vedel, že hlavnou príčinou démonizovania je

uctievanie cudzích bohov a otvorenosť voči nim. Uctievanie cudzích bohov je nebezpečné,

lebo za bohmi, ktorí majú veľký spoločenský a celosvetový vplyv, sú nielen démoni, ale aj

veľmi silní a zlí anjeli, ktorí sú oveľa mocnejší ako ľudia a démoni. Tým zlým padlým

anjelom slúži veľké množstvo démonov, preto majú až takú prekvapujúcu moc a získavajú

toľko ľudí.

Keby sme racionálne a vedecky skúmali tieto falošné náboženstvá, našli by sme

nepochopiteľné vonkajšie a vnútorné rozpory a tiež hlúpe a banálne tvrdenia. Napriek tomu sa

však aj veľmi vzdelaní ľudia dostanú pod vplyv týchto náboženstiev. Ani vzdelanosť

nezachráni človeka od démonizovania. Intelektuálni démoni dokážu negovať ľudské

vedomosti a vzdelanosť, môžu premôcť aj najlepšieho vedca. Ani kvalifikácia a vedecké

tituly nedokážu človeka zachrániť od démonizácie. Démoni sú silnejší ako ľudské vedomosti,

môžu panovať nad človekom, kontrolovať a riadiť jeho logické myslenie, jeho svetonázor,

jeho hodnotový poriadok, jeho zvyky a voľby.

Preto kresťania musia držať tieto duchovné bytosti ďaleko od seba. Tam, kde je

spoločnosť démonizovaná, nie je možné úspešne udržať zbor, nie je možné, aby kresťania

chodili po rovnej a úzkej ceste, lebo zlí duchovia ich nútia zísť na bludné cesty. Preto je

oslobodenie také dôležité. Bez oslobodenia nie je možné chodiť po rovnej ceste s Pánom.

Veľa kresťanov chodí po kľukatých cestách preto, lebo nikdy neboli úplne oslobodení od

zlých duchov. Možno im nikto nehovoril o démonoch, o ich prirodzenosti a o ich činnosti.

Ako je možné odhaliť ich prítomnosť a hlavne, ako je možné sa od nich oslobodiť? Ako je

možné ich vyháňať z ľudí? Nepriateľ má najväčšiu oblasť pôsobnosti práve v náboženskom

svete. Satan je v oblasti náboženstva efektívny a úspešný preto, lebo ľudia sú naivní

a predpokladajú, že v náboženstve sú len dobré veci. Napriek kladným očakávaniam však

prichádza zlo a ľudia sa už nezobudia, lebo už nemôžu, už je neskoro.

Mám aj dobrú správu. Pred zhromaždením som videl jednu knihu s názvom „Syn

Hamasu“, čo potvrdzuje, že aj z takého tmavého, démonizovaného spoločenstva sa môžu

ľudia vyslobodiť. Aj tento príbeh potvrdzuje, že aj z takého beznádejného moslimského

spoločenstva existuje cesta von, veď stále viac a viac moslimov prestupuje na kresťanstvo. Je

to veľmi dobrá správa, ale súčasne vás chcem posmeliť, aby ste neopustili pravú cestu.

Nerobte kompromisy s falošnými bohmi. Nech vás nepomýli propaganda sveta.

Politici rozprávajú o hodnote náboženstva. Keď počúvame reč nejakého západného

politika, hovorí o Svätej Biblii ale aj o svätom Koráne. Ktorá kniha je teda svätá? Kazatelia

v tejto oblasti zrejme musia urobiť poriadok a povedať, ktorá kniha je svätá. Pochopiteľne,

politik chce dostať hlasy kresťanov i moslimov, preto používa rétoriku, ktorá lichotí každému.

Ale moji duchovní vodcovia nie sú politici.

Môj duchovný vodca je Ježiš Kristus, apoštolovia Pavol, Ján, Jakub a ostatní. Zo

Starého zákona je to Mojžiš, Abrahám, Dávid a ostatní. Oni však takto nehovoria. Podľa

politikov sú knihy budhizmu a hinduizmu sväté. Ak takéto knihy vlastnili niektorí kresťania

v Efeze, viete, kde tie knihy skončili. Ak neviete, poviem vám to.

Satan môže naberať silu cez falošné náboženstvá, lebo tam prebieha pravidelná

modloslužba. Pravidelne chvália satana, chvália falošného boha. Jedným z cieľov chvály je,

že chváliaci sa odovzdáva duchovnej bytosti, ktorú vyvyšuje, oceňuje, vyzdvihuje. Keď tá

chválená bytosť nie je boh ale bytosť, ktorá stojí proti Bohu, alebo nejako získala meno boha

a zmiatla ľudí, moc tejto duchovnej bytosti sa posilní. Preto vidíme, ako veľmi moslimovia

Sándor Németh: Modloslužba

- 6 -

zdôrazňujú, že denne musia ísť aspoň trikrát do mešity a modliť sa k Alahovi. Tí z vás, ktorí

boli v Izraeli, videli, že obchodníci v momente stiahnu žalúzie a bežia na modlitby. A my

máme počkať, veď sa hneď sa vrátia.

Takému správaniu už kresťania nie sú prístupní. Problém je v tom, že naši kresťania sa

búria proti Bohu a nechcú byť na Ňom závislí. Ak kresťania nezmenia tento postoj, príde

veľké súženie a kresťania budú potiť krv.

Na demonštrácii v Londýne moslimovia sľubovali kresťanom holokaust v Európe. Je

celkom možné, že o tridsať rokov bude v Európe veľmi tvrdý svet. Ale Európa neberie vážne

tieto vyhrážky. Neverí, že islam ohrozuje nielen kresťanstvo, ale aj post-kresťanstvo, dokonca

i ateistickú kultúru. Túto hrozbu islam zmení na skutočnosť hneď, keď bude počtom

v prevahe. Demografia dokazuje tvrdými faktami, že v Európe sú v móde všelijaké deviácie,

ale nie množenie sa, ako o tom hovorí aj prorok Ozeáš. Moslimovia sa však množia jedna

radosť. Zvíťazia v Európe, ak nie ináč, tak skrze demografickú revolúciu. Aby Európania

zostali v prevahe aj počtom, treba naplniť Boží príkaz „ploďte sa a množte sa“, a nielen

v tomto zbore, ale aj na úrovni národov, možno aj cez medzinárodnú spoluprácu. Nie je

možné vyriešiť to iným spôsobom.

Ľudia si nevšímajú problémy. Myslia si, že môžu žiť rovnako ako v minulosti. Nie.

Otvorte oči. Navštívte európske a svetové mestá a všimnite si, že za posledných desiatich

rokov nastali ohromné zmeny v kultúrnej oblasti. Fotky z konca minulého storočia už nie sú

aktuálne, celé mesto sa zmenilo, a toto sa dá očakávať na celom svete. Tým nechcem nikoho

poburovať. Chcem vás len upozorniť na povinnosť voči Bohu. Treba postaviť dom, zasadiť

strom, oženiť sa a splodiť deti. Každý má konať svoju povinnosť. Ľudia by mali poslúchať

Božie príkazy - nielen z hľadiska spasenia, ale aj z hľadiska prežitia. Ja to tak vnímam. Keď

sa ľudia modlia k svojim bohom, podriadia sa im, robia to poctivo a húževnato, sú schopní

veľkých obetí. Potom sa nemáme čo čudovať, keď sú duchovné bytosti, ktoré stoja za tými

modlami, dosť silné na to, aby zanechali silný dojem na kresťanov z vlažného zboru

laodicejského. Takéto zbory môžeme nájsť v západnej aj východnej Európe, aj v Spojených

štátoch. Preto je pre mnohých islam príťažlivejší než kresťanstvo.

Nech Boh dá, aby tomu tak nebolo u nás. Nech ste všetci živými dôkazmi, že milujete

svojho Boha z celého srdca, z celej duše a zo všetkých síl, aby ste žili v spoločenstve s Pánom

ako slobodný človek a slúžili Mu v plnosti Svätého Ducha. Takto môžete presvedčiť ľudí, že

kresťania sú síce unavení, obklopení problémami, ale predsa sú schopní obnoviť sa, lebo Boh

kresťanov je pravý Boh, a kto volá o pomoc na meno prvého Boha, ten bude oslobodený, a na

neho vyleje Boh svoje požehnanie.

Obraz budúcnosti, ktorý sme práve predložili, vypadá trochu pesimisticky, preto by som

to chcel napraviť a predložiť aj o čosi optimistickejší obraz. Vy si musíte zvoliť, podľa

ktorého obrazu chcete žiť, v ktorom svete chcete žiť, ktorému pánovi chcete slúžiť. V každom

prípade, je to vaša voľba a súčasne aj vaša zodpovednosť. Je to, samozrejme, aj moja

zodpovednosť, ale ja už som sa rozhodol, že chcem slúžiť živému Bohu aj v budúcnosti,

lebo v tejto oblasti nie sú možné kompromisy, a ani nechceme žiadne uzavrieť. Potom by totiž

vzniklo spoločenstvo, kde by sa nachádzali aj zlé duchovné bytosti.

Prvé dva príkazy Desatora hovoria: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol

z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú

modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod

zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci,

ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma

nenávidia.“ (2 Mojžišova 20:2-5) Teda, pravé uctievanie Boha a pravú bohoslužbu Boh dal

pod striktnú ochranu. Na toho, kto naruší tento striktný poriadok bohoslužby, sa vzťahuje

prísne prekliatie, ako aj a na jeho potomkov do štvrtého pokolenia. Táto generačná kliatba

Sándor Németh: Modloslužba

- 7 -

ďalej pokračuje v prípade, ak aj potomkovia nasledujú falošné náboženstvo. Neposlúchnutie

týchto príkazov prináša ďalšiu démonizáciu a kliatbu.

Pravého Boha nesmieme vizualizovať. Ani Biblia nepredstavuje Jeho obraz. Boha nám

predstavuje Svätý Duch na základe Jeho skutkov. Takže, vo vzťahu so živým Bohom sa

nesnažme spoznať fyzikálny obraz Boha, nesnažme sa o obrazotvornosť. Naopak, snažme sa

spoznať a zapamätať si Jeho skutky, rozjímať nad Jeho skutkami. Takto sa v nás vytvorí ten

pravý, reálny, objektívny obraz Boha. Čítaním Biblie zistíme, že Biblia najviac zdôrazňuje

stvorenie sveta a človeka, lebo náš Boh je naším Stvoriteľom. Boh, ktorý nestvoril nič, ten nie

je bohom. Existuje ešte jeden poznávací znak Boha: Boh Stvoriteľ vyviedol Izrael z Egypta,

zo zajatia, a potrestal Egypt desiatimi ranami, potom otvoril Červené more, cez ktoré Izrael

prešiel suchými nohami.

(: Pomôžte bratia, vyžeňte zlého ducha z tohoto človeka. Volám bratov služobníkov.

Démon v človeku neznáša tieto odkazy. Nebuďte urazený, nemám problém s týmto

človekom... Je to najnormálnejší prejav démona - je podráždený z týchto slov, nemôže ich

stráviť. Choďte s ním nabok do kúta a vyžeňte z neho v mene Ježiš toho zlého ducha, lebo

telo človeka nie je chliev pre svine, ale chrám Svätého Ducha. V chlieve sú svine, a svine

predstavujú démonov. V nás je Svätý Duch, preto sme chrámom Boha. Podobne aj

v zeleninovej záhrade treba často plieť, zvlášť keď takto vytrvalo prší. Vtedy obyčajne ožije

burina a nie želaná zelenina. Pokiaľ nezasiahneme, burina sa veľmi rýchlo dostane do

prevahy. Dnes po svete pobehuje veľa démonov. Veľa démonov bolo aktivizovaných aj v

posledných dňoch a v posledných rokoch. Chcem vás upozorniť, že v nasledujúcich

mesiacoch sa dá očakávať, že veľa silných démonov zaútočí na ľudí, a veľa kresťanov pocíti

ich nátlak. Práve preto bude najlepšie, keď prejdeme do protiútoku. Staré dobré porekadlo -

najlepšia obrana je útok. Ako treba útočiť? Súčasne musí byť silná aj obrana. Aj nepriateľ

medzitým prechádza do protiútoku. Aj satan rád útočí, a tieto útoky musíme tiež odrážať. :)

Cez biblický príbeh si vždy musíme vytvoriť svoj obraz o Bohu. Cez tie príbehy

očisťujeme a zaostrujeme Boží obraz. Exodus je po stvorení druhý najdôležitejší príbeh.

O Exode hovoria proroci, a spomína sa aj v žalmoch v tom zmysle, akú veľkú vec vykonal

Boh s Izraelom. Boh sa tým nevystatuje. On nepotrebuje chváliť sám seba, On chce len

pripomenúť synom Izraela, čo všetko pre nich Boh vykonal. Chce aktualizovať ich obraz

Boha, keď sa opakovane vracia k tomu, aké veľké veci vykonal, keď vyslobodil synov Izraela

z egyptského zajatia.

Jedna z najdôležitejších úloh vzkriesenia V Novom zákone bola, aby sme si uvedomili,

akého máme veľkého Boha. Nazaretského Ježiša Krista Boh na tretí deň vzkriesil, oživil telo

mŕtveho Ježiša.

Potom nasledovali zázraky a znamenia. Nie je náhoda, že v každom evanjeliu je toľko

detailne popísaných zázrakov. Zrejme Boh chce, aby sme sa tie zázraky „naučili“, aby sme

vedeli, ako Ježiš vyliečil slepého, ako uzdravoval pri Bethezde, ako vyhnal démonov, ako

vzkriesil mladíka z Nainu. Lebo obraz Ježiša Krista nemáme poznať podľa malieb z Vatikánu,

ani podľa obrazov od renesančných maliarov. Reálny obraz Krista získame na základe

biblických príbehov z evanjelií. Títo umelci boli určite nadaní, ale dovoľte, aby sme nežuvali

použité žuvačky; namiesto toho chceme denne chodiť k pôvodnému čistému zdroju. Takže,

asi taký je rozdiel medzi obrazmi Ježiša sprostredkovanými umelcami a živým obrazom

Ježiša sprostredkovaným Bibliou a skrze každodenný spoločne strávený čas s Ním. Božie

slovo je čisté, nie je v ňom troska. Hutnícky je vyčistené. Je bez krivdy. Bolo tisíce rokov

skúšané a obstálo. Božie slovo je skalou, môžeš na ňom bezpečne stáť a bezpečne stavať.

Preto máš pravidelne čítať v Biblii o Ježišových zázrakoch, znovu a znovu.

Rozmýšľaj, aké schopnosti a vlastnosti mal Ježiš. Pritom si uvedom, že On je včera,

dnes a zajtra - vždy ten istý. On má tie isté schopnosti aj dnes. On otvára oči slepému aj dnes,

aj dnes budú hluchí počuť, aj mŕtvi budú vzkriesení. Aj dnes vykoná tie najzázračnejšie

Sándor Németh: Modloslužba

- 8 -

zázraky. On nikdy neodmietol nikoho, kto k Nemu prišiel. Keby ľudia brali vážne tieto

najjednoduchšie základné tvrdenia, každá jedna bohoslužba by bola plná zázrakov. Nebolo by

dokonca potrebné príliš sa modliť. Stačí sadnúť si a prichádza sila Svätého Ducha, a už aj kosí

rady nepriateľa. Démoni sú vyradení ako zväzky pri žatve. Chcel by si patriť do takéhoto

zboru? Je to otázka konsenzu. Ja chcem, chceš aj ty. Ak uveríme tomu, čo hovorí evanjelium,

Svätý Duch bude medzi nami konať veľké veci, lebo Svätý Duch medzitým nestratil svoje

ruky, ani svoje nohy, ani svoju silu, ani svoj intelekt, ani svoju výkonnosť. On aj tu a teraz

vystupuje ako vševediaci, všemohúci a večný. Chce demonštrovať Ježiša Krista. Veď Svätý

Duch bol aj je najužším spolupracovníkom Ježiša Krista, a s takou istou silou ako v čase

Ježiša Krista, keď prebiehali oslobodenia a uzdravenia a iné zázraky a znamenia, je

pripravený byť k dispozícii aj nám.

Preto zázraky a znamenia predstavujú pravé poznanie Boha. Samozrejme, aj Božie

slovo je dôležité. Môžeš ho dostať na zodpovedajúcu úroveň, len ak veríš v zázraky

a znamenia. Tak rozpoznáš schopnosti Všemohúceho a Svätého Ducha. Biblia teda vždy

poukazuje na Pána cez Jeho činy a príbehy. Preto Boh upozorňuje synov Izraela, aj kresťanov

v Novom zákone, aby sa nesnažili zobrazovať Boha, lebo takým spôsobom by vznikol

nemenný obraz Boha a nemenný obraz neodzrkadľuje živého a pravého Boha; naopak – stane

sa brzdou poznania Boha. Boh nám však chce dávať stále viac. „Dávajte dobrý pozor na

seba – lebo ste neuvideli nijakú postavu v ten deň, keď Hospodin hovoril k vám na Chórebe

z ohňa.“ (5 Mojžišova 4:15) Keď ste nič nevideli, tak si ani nič nemôžete predstaviť.

Nemôžete si vytvoriť žiadny obraz. Máte maximálne nejaké informácie. Poznáš skutky, činy,

na základe ktorých Ho vlastne aj poznáš. Náš Boh je už teda taký, nezverejnil žiadnu svoju

fotku, takže Ho môžeme naďalej spoznávať cez Jeho skutky. Toto maj pred očami počas

celého svojho života. Ostaň verný tomuto princípu, aby sa tvoja duša nezdeformovala,

neupadla do modloslužby. „Aby ste sa nezvrhli a neurobili si nejakú modlu, podobu muža

alebo ženy, a podobu nejakého zvieraťa, ktoré je na zemi, podobu nejakého okrídleného

vtáka, ktorý lieta po nebi, podobu niečoho, čo sa plazí po zemi, alebo podobu nejakej ryby,

ktorá je vo vodách pod zemou. Nedvíhaj oči k nemu a nepozeraj na slnko, mesiac a hviezdy,

na všetky nebeské voje, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž, lebo tieto veci pridelil

Hospodin, tvoj Boh, všetkým národom pod celým nebom .“ (5 Mojžišova 4:16-20) Takže, čo

nám hovorí Biblia? Boh stojí za celým vesmírom. Vesmír zakryje Boha, Boh nám neukáže

svoju tvár. Okrem Ježiša nikto nevidel Jeho tvár, ani Mojžiš Ho nevidel do tváre, bolo mu

dovolené uzrieť Boha a Jeho slávu len zozadu. Iba Ježiš Kristus Ho videl, lebo Ježiš Kristus

prišiel od Otca, preto Ho pozná zoči-voči. Žiadny človek priamo nevidel Boha. Ani Ježiš

nepriniesol z neba maľby alebo fotky Boha, neprevtelil sa do maliara.

Ježiš vyháňal démonov, chorých uzdravoval, mŕtvych vzkriesil, chodil po vode,

rozmnožil chlieb a ryby a na tretí deň sa vzkriesil. Týmito činmi chcel teda nakresliť obraz

Otca do našich sŕdc. Iný obraz neexistuje, musíme to pochopiť. Ten, kto vytvorí hocijaký iný

obraz, nájde sa vo svete démonov a sám sa démonizuje. Boh práve preto zakazuje zobrazenie

Boha. Maliar si už pred tým, ako nejako zobrazí boha, vytvoril pre seba nejaký obraz boha,

ktorý chce zvečniť ako maľbu alebo sochu.

Existuje aj také náboženstvo, v ktorom obraz boha pochádza od ľudí alebo od démonov,

ale samotné náboženstvo nedovoľuje vyhotovovať obrazy, lebo boh je neviditeľný. V

spojitosti s takým náboženstvom síce nehovoríme o modloslužbe, ale o klaňaní sa cudzím

bohom. Áno, ani cudzí boh nepochádza zo zjavenia. Kto vie, ako sa volá toto náboženstvo?

Uctievanie obrazov a sôch je zakázané, nesmú zobrazovať Boha, predsa však tvrdíme, že ich

obraz Boha je v rozpore s Bohom Izraela.

Počuli ste? Nepovedal som to ja! Beriem na vedomie - je to Islam. Odpoveď je správna.

Teda, oni sa modlia k cudzím bohom.

Sándor Németh: Modloslužba

- 9 -

Vo väčšine prípadov sa veriaci modlia k cudzím bohom a navyše majú aj modly.

Existuje aj také náboženstvo, kde nemajú cudzích bohov (vlastne si tým nie som úplne istý),

ale majú takú modloslužbu, že zobrazovanie Boha je neoddeliteľnou súčasťou liturgie.

Môžete k tomu uviesť príklady? Áno, toto je charakteristické pre historické cirkvi, kde vôbec

neberú na zreteľ druhý príkaz desatora. Podobne je to v Koptskej cirkvi, v Etiópskej cirkvi,

v Sýrii, v ortodoxných cirkvách a ich odvetviach, v rituálnych kresťanských cirkvách na

Západe a všade tam, je zobrazenie Boha dovolené. Znovu však opakujem, že taká ústupčivosť

nie je biblická. Takáto modloslužba sa prejavuje buď vo forme symbolov, keď tvrdia, že

obraz nezjavuje vyobrazenú osobu, len ju symbolizuje. Druhá verzia je rozšírená hlavne vo

východnej Európe, v Grécko-katolíckej, pravoslávnej, rumunskej, srbskej cirkvi a tiež v iných

cirkvách. V tejto forme obraz otvorene sprostredkuje zobrazenú osobu. V tomto prípade

otázka znie, ktorá forma je menej prijateľná. Podľa nás sú obidve formy neprijateľné, lebo sú

v rozpore s Božím slovom. Biblia nehovorí nič v zmysle - ja ti namaľujem Ježiša alebo

apoštola Pavla v momente vytrhnutia, dám ti ten obraz, aby si sa mohol lepšie sústrediť na

modlitbu pozerajúc na ten obraz. Boh nič podobné nedovoľuje. Pavol v Aténach hovorí, že

ľudské diela, ľudské výtvory, pozemský materiál ani drahé kovy nie sú vhodné na zobrazenie

a sprostredkovanie Boha - ani vo forme symbolu.

„Keďže sme teda rod Boží, nesmieme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu alebo

striebru alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu.“ (Skutky 17:29)

V tomto stvorenom svete nič nie je podobné Bohu. Existuje len jedna podoba, a to je

človek.

„Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby.“ (1

Mojžišova 1:26)

Po páde do hriechu človek stratil obsah svojej podobnosti s Bohom. Cieľom vykúpenia,

naplnenia Svätým Duchom a pomazania je, aby táto pôvodná podoba bola obnovená, aby sme

nosili prítomnosť Boha. Toto všetko môže človek dostať naspäť len vtedy, ak sa obráti,

oslobodí a naplní sa Svätým Duchom. Takto budeme môcť znovu nosiť Boží obraz, Božiu

podobu. Toto je úloha a určenie človeka. Takého človeka mohutne podporujú aj z neba,

dostane nebeské výhody. Takže, oplatí sa svoj život obetovať Bohu. Boží služobníci to

rozpoznali, aj za to zaplatili cenu. Keď narazili na hocijakú silu, ostali verní Pánovi, lebo

vedeli, že najušľachtilejšie poslanie človeka na zemi je to, aby v sebe nosil Božieho Ducha a

Božiu prítomnosť. Títo ľudia si vážili Božieho Ducha, nepomýlili si Ho so zlými duchmi,

strážili a chránili čistotu a svätosť. Nech Boh dá, aby povstali takíto kresťania v našich

zboroch. To isté prajeme aj iným zborom, lebo vtedy kresťania budú takí, ako Boh

naplánoval. Prorok Habakuk hovorí, že každé veľdielo, ktoré umelci urobili z kameňa,

z dreva alebo zo zlata, ostane mŕtvym predmetom. Proroci podrobne konštatujú, že umelec

síce vytvoril soche ústa, uši, nohy, predsa však nehovoria, nepočujú, nechodia, nevedia

pomôcť ľuďom, lebo v nich nie je duch, neožijú, lebo nie sú ani na úrovni človeka.

Obrovskou drámou v modloslužbe je to, že modlu človek vyrezáva, vytesáva z mŕtveho

materiálu, a potom jej pripisuje nadprirodzené vlastnosti, dokonca sa jej podriadi, pričom

oklame sám seba, lebo tomu mŕtvemu predmetu, ktorý sám vyrobil, pripisuje vyššiu nábožnú

hodnotu. Sám sa mu podriaďuje, hoci podľa použitého materiálu a umeleckej hodnoty ten

mŕtvy predmet nedosahuje ani úroveň primitívnych zvierat, lebo zvieratá majú v sebe aspoň

život. Tá mŕtva modla nemá ani život. Preto Habakuk hovorí:

„Čo pomôže tesaná modla, že ju rezbár stvárnil, liata modla, lživý učiteľ – že tvorca

skladá nádej vo svoj výtvor, keď robí nemých bôžikov? Beda tomu, kto hovorí drevu:

Zobuď sa! Nemému kameňu: vstaň! Či ten môže dať zjavenie? Hľa, pokrytý je zlatom

a striebrom, ale ducha v sebe vôbec nemá.“ (Habakuk 2:18-19)

Môže snáď kameň vyučovať? Môže snáď stena vyučovať, alebo ti pomôcť, alebo ťa

vyslobodiť? S takou silou pokojne môžeš rozprávať aj so stenou v tvojom byte, môžeš sa

Sándor Németh: Modloslužba

- 10 -

prihovoriť stoličke, môžeš poprosiť sklenený pohár, aby ti pomohol, aby ťa uzdravil. Ale ten

pohár ťa nemôže vyliečiť, nemôže ťa požehnať. Podobne, ani modla ti nemôže pomôcť.

Presne to sa snažil vysvetliť prorok svojím rovesníkom, viac-menej úspešne. Aj keď ľudia

mnoho obetovali v záujme splnenia svojich želaní, modla môže byť pokrytá hoc aj zlatom

a striebrom, ale nie je schopná napodobniť Boha, lebo nemá ducha, aj keď cena modly

prevyšuje hodnotu človeka.

Nezľaknite sa ani vtedy, keby sa modla prihovorila. V minulosti - v staroveku sa to vraj

už udialo. Niečo podobné ešte príde - Antikrist to urobí. Ale vy sa nemusíte báť. Duch bude

poslaný do modly, a ten sa prihovorí ľudským hlasom. Je to vyššia úroveň mágie. Neverte

tomu, že samotná modla by vedela hovoriť. Neverte tomu, že by vám modla mohla uškodiť.

Je pravda, že démoni môžu ovplyvniť niektorých ľudí. Aj dnes mnohí prichádzajú z takého

pozadia, preto takíto ľudia potrebujú oslobodenie. Démonizácia je začiatok okultizmu, preto

je potrebné zbaviť sa démonov. Človek s nimi po obrátení už nesmie mať spoločenstvo.

Netreba sa báť, treba veci dať na správne miesto, nedôverovať zlým duchom, ktorí potom už

nemôžu škodiť. Ja nedôverujem démonom. A keď sa nachádzam na námestí, kde sú nejaké

modly, nemôžu mať na mňa žiadny vplyv.

Aj tak nerád vidím, keď sú verejné priestory zdobené náboženskými a duchovnými

motívmi, lebo takáto spiritualizácia určite nepochádza od Boha. Takýto priestor sa môže

naplniť silnými duchovnými bytosťami v závislosti od falošnej viery, kultickej dôvery a

uctievania prítomných ľudí. Tieto zlé duchovné bytosti sa zdržiavajú v blízkosti tých sôch

a obrazov. Ľudia sa im zdôverujú, klaňajú sa pred nimi, zvlášť na pútnických miestach.

Potom duchovia preberajú stále väčšiu kontrolu nad ich osobnosťami.

Rozprával som s jedným človekom, ktorý už roky chodí na pútnické miesto

Csíksomlyós, avšak už predtým pracoval vo sfére pohostinstva. Teraz využíva púte na

zárobkovú činnosť - predáva tam občerstvenie pútnikom. Je isté, že na neho nevplývajú

duchovné bytosti, ich dobiedzanie je mu fuk. Má tam obrovský príjem, za tri dni zarobí toľko,

koľko doma za tri mesiace. On teda uchopil materiálnu a hlavne prosperujúcu stránku tejto

nie celkom bohumilej činnosti. Ešte raz, tieto duchovné bytosti vplývajú na dôverčivých

a bojazlivých ľudí.

Biblia ešte dodáva: Neprines do svojho domova ohavné veci, aby si nebol prekliaty.

Z turistickej cesty z Afriky si ľudia prinesú domov fetiše, aby sa s nimi mohli pochváliť

priateľom a aj sami spomínajú, kde boli, čo videli. Ale tie predmety sprostredkujú kliatby.

Prinášajú problémy a účinkovanie zla ako choroby a súženia. Človek, ktorý domov prinesie

taký predmet, si vyvolí aj spoločenstvo s ním, a vyjadrí tým svoj súhlas s účinkovaním

príslušných duchovných bytostí.

Pokiaľ je to len prechodná záležitosť, podobne ako v prípade Námana, ktorý prosil

proroka, aby sa za neho modlil, lebo sa musí vrátiť do svojej krajiny, do krajiny modloslužby,

nemá sa mu tento návrat počítať za hriech. V podobnej situácii bol Daniel a Jozef.

Nedôverovali modlám, odolali zlým duchovným silám, mali biblické videnie o tom, kde

a komu patria, preto ich Božia milosť ochraňovala od vplyvu zlého. Všimnime si aj to, že ani

Daniel a ani Jozef negánili na domácich, nezlorečili im, nevyčítali im, že sú hriešni

modloslužobníci, nech sa obrátia z tohto hriechu. Vedeli totiž, že taká debata by vyvolala

veľký hnev, bolo by to ako olej do ohňa. Nedávno sa stalo, že jeden Brazílčan počas

televízneho vysielania začal znevažovať čiernu Madonu a kopať do nej. Myslel si, že je veľký

frajer, ale ten čin potom vyvolal obrovskú demonštráciu. Takto pochopil, že za čiernou

Madonou predsa niečo je, preto radšej ušiel z Brazílie do Ameriky a odvtedy sa neodvážil

vrátiť sa do Brazílie. Podobná udalosť prelomila prebudenie v Efeze. Dobre, dobre, Diana

a ostatné modly nie sú bohmi, ale keď sa väčšina obyvateľov mesta vzbúrila proti Pavlovi,

múdro zvolil ústupovú cestu, lebo za modlami môže byť veľká spoločenská sila. Nie je radné

podceniť duchovné kniežatstvá a mocnosti. Veci treba riešiť bázňou pred Bohom. O týchto

Sándor Németh: Modloslužba

- 11 -

veciach hovorím preto, aby ste nenosili ťarchu kliatby modloslužby. Potom sa jedná o hriechy

prarodičov, preto túto generačnú kliatbu treba zlomiť a oslobodiť sa od nej.

Čas beží, hovorme o okultizme alebo o ezoterike, ako ho dnes volajú. Sem patria všetky

činy, pomocou ktorých ľudia získavajú moc, vedomosti a vplyvy od satana. Dnes sa ľudia

nezaoberajú tým, od koho dostanú pomoc, len tým, aby ju dostali, „hoci aj od satana“.

Kresťan takto nesmie hovoriť. Nesmie od satana prijať liečenie, podporu, bohatstvo. Satan nič

nedáva nezištne. Ak niečo človeku dá, ešte väčšiu, ešte vzácnejšiu vec mu chce zobrať.

Nezabúdajte na toto dôležité pravidlo satana! Hlavnými cieľmi okultizmu sú: vybudovať

mocenský systém nad človekom, vybudovať nadvládu nad ním, panovanie nad jeho

okolnosťami, nad jeho bohatstvom. Samotná okultná činnosť je nástrojom na dosiahnutie

týchto cieľov, čo samozrejme vyvolá Boží hnev a kliatbu. „Nech sa nenájde u teba taký, čo

by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani

čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval

mŕtvych. Lebo je Hospodinovi ohavný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich

vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba. Buď bezúhonný pred Hospodinom, svojím Bohom.

Lebo tieto národy, ktoré máš vyhnať, počúvajú vykladačov znamení a veštcov. Tebe to však

Hospodin, tvoj Boh, nedovolil.“ (5 Mojžišova 18:10-14)

Je zrejmé, že ľudia, ktorí praktizujú okultné činnosti, môžu dočasne dosiahnuť dobré

výsledky, môžu získať peniaze, bohatstvo, vplyv a moc, ale na strednú a dlhú trať sú stratení.

Toto platí aj pre národy, z Biblie to jasne vyplýva. Je to veľký problém aj pre Maďarsko.

Podobné problémy však majú aj iné národy. Práve preto musia kresťania vedieť, že tieto

zdroje démonizácie a účasti na kliatbach treba tak dôkladne zahrabať, aby z nich už nebolo

možné piť. Kresťania musia reprezentovať novú alternatívu, a síce naplnenie sa Svätým

Duchom.

Nie je jednoduché orientovať sa v okultizme, ale podľa mňa je správne delenie na tri

hlavné kategórie:

- odvetvie moci

- odvetvie vedomostí

- iné odvetvia, keď sa cez predmety uplatňuje vplyv a moc okultizmu.

Do odvetvia moci patria:

- čarovanie

- tanec stola

- kontrola mozgu

- hypnóza

- mágia

Bojové športy: Sem patria všetky športy, ktoré privolávajú nadprirodzené sily. Sú aj také

športy, ktoré európska civilizácia už odpojila od okultných zdrojov, a považujú ich za klasické

grécke športy, ako napríklad gymnastika. Máme radi klasické športy, kde sa využíva a rozvíja

prirodzená ľudská sila, šikovnosť a schopnosti. Problém nastane, keď na určitý šport padne

tieň okultizmu alebo falošného náboženstva. Kresťania musia byť opatrní v prípade

obranných športov z ďalekého východu. Videl som už aj v prípade džuda, že športovec musel

byť oslobodený. Džudo je hraničný prípad, nemusí byť spojený s okultizmom. V prípade

karate už však v krátkom čase vidieť zmenu na výzore a charaktere človeka. Klasické športy

ako beh, tenis, futbal sú, zdá sa, čisté“. Niektoré športy nemôžem s čistým svedomím

doporučiť a „posvätiť“. Sú proste určité športy, kde hrozí démonizácia a kliatba, našťastie,

tieto športy nie sú príliš obľúbené v Európe. Títo športovci vyzerajú silní, ale v skutočnosti

nie sú. A to vidia aj bežní ľudia, preto tieto športy nie sú populárne u nás. Šport na

prirodzenom základe, napríklad futbal, mal možno kedysi nejaké spojenie s kultom Slnka. Ale

Sándor Németh: Modloslužba

- 12 -

keby to aj tak bolo, dnes to už úplne zaniklo. Je možné aj to, že niektorí športovci majú

okultné pozadie, ale samotný futbal je čistý od okultizmu.

Rôzne dopingy: Pomocou zvieracej krvi alebo výmenou ľudskej krvi, a iné dopingy. Vo

futbale nie sú známe takéto praktiky, dokonca ani v klasickom boxe. Tieto športy pochádzajú

z gréckej kultúry. Pôvodne aj v Grécku usporadúvali športové podujatia na uctenie bohov, ale

aj tak mali určitú deliacu čiaru, na zvýšenie výkonov nepoužívali okultné praktiky. Pre

okultné športy je typické práve to, že na zvyšovanie ľudskej sily a účinnosti používajú okultné

praktiky. Toto je neprijateľné, lebo takíto športovci sú spojení s démonickými silami.

Biela mágia: Využíva okultné sily na „zdanlivo dobré“ účely. Je to liečenie, ochranná mágia,

zrušenie kliatby či urieknutia, získanie úspechu, ľúbostná mágia. V byte „bielych mágov“

visia kríže a obrazy svätých. Sú to aj bylinky, čaje, liečivé oleje, sily prírody.

Čierna mágia: Využíva zlé duchovné bytosti na zlé účely: na urieknutie, prekliatie,

rozvrátenie, choroby, tragédie a počarovanie. Pomocou čiernej mágie ľudia aj vraždia. Takéto

praktiky žiaľ používajú aj politici proti politickým protivníkom. Už aj Peržania vedeli, že

pomocou mágie je možné zabíjať. Takéto praktiky sú na dennom poriadku aj v Afrike. Derek

Prince popisuje vo svojej knihe prípad, keď presbyteri navštívili mága, lebo chceli

„umravniť“ spolu-presbytera. Použitá zrkadlová mágia však zapríčinila smrť ich kolegu.

Kresťania, zvlášť bratia služobníci, sa pravidelne musia chrániť proti čiernej mágii.

Satanistické skupiny, ktoré sú aktívne v každej krajine, majú z centrály vydanú úlohu

praktizovať čiernu mágiu a kliatby proti kresťanským služobníkom a zborom. Sú informácie

a svedectvá o tom, že bojujú proti kresťanom. Tento boj berú oveľa vážnejšie ako kresťania.

Chcú zatlačiť kresťanov do úzadia, snažia sa zahnať ich do hriechu – hlavne vedúcich –

a v záujme tohto cieľa používajú rôzne okultné praktiky, postia sa, obetujú, a pod. Dnes

ezoterika prežíva svoju renesanciu. Najsledovanejšie televízne kanály v Maďarsku – TV2

a RTL – každý deň pravidelne vysielajú okultné praktiky. Chodím na fyzioterapiu a počas

cvičení okolo obeda pravidelne vysielajú horoskopy. Poprosil som vedúcich, aby pochopili,

že som kresťan, preto nemôžem pozerať takéto programy. Akceptovali moju prosbu a spýtali

sa, na aký program majú prepnúť televízor. Na moju žiadosť prepli na Eurosport. Problém je

v tom, že kresťania sa hanbia ozvať a povedať: Takéto programy urážajú moje svedomie,

prečo narušujete moje právo na slobodu? Taký program pre mňa nie je prijateľný, uráža môj

svetonázor a hodnotový poriadok. Keby viacerí z vás vzniesli takéto námietky, obzvlášť

v hoteloch a iných verejných miestach, médiá by mohli konštatovať, že tieto programy sú

kontroverzné. V Maďarsku zaviedli tieto okultné programy bez toho, že by niekto vyjadril

svoj nesúhlas. Nech sa kresťania hanbia – nič iné nemôžem povedať. Je to chyba, nemalo sa

to stať. Deti doma na obed zapnú televízor, RTL (už aj to je zlé, že deťom nezakážete zapnúť

televízor, možno si myslíte, že cez deň nemôžu dávať také škodlivé relácie), a potom sa pre

túto nedbanlivosť dostane pod kliatbu sa celá rodina. Nie je to hračka. Cez televízor ti démoni

obsadia domov, a pritom ani nebudeš vedieť, prečo sa pokazila tvoja rodinná idyla. Keď tieto

programy bežia v reštauráciách a zábavných podnikoch, radšej ani nevstúpim do takých

podnikov. Ja sa nechcem zdržiavať tam, kde beží výklad budúcnosti z rúk a iné okultné

praktiky. Ani nechcem vedieť, koľko kresťanov sleduje takéto programy, lebo keď na to

pozeráš, je to tak, ako keby si to robil ty, pričom je to smrteľný hriech. Podľa Biblie sa

dopustí hriechu aj ten, kto navštívi veštca. Keď stlačíš gombík diaľkového ovládača svojho

televízora a začneš pozerať reláciu veštca, ktorý číta z ruky, už si v hriechu. Zistil som, že

okamžite sa zmení atmosféra, keď ľudia začnú pozerať takýto program. Zlé duchovné bytosti

okamžite naplnia priestor. V dôsledku okultných praktík majú i démoni podobné „vyliatie“,

ako keď sa Svätý Duch „vylieva“ pri chválach a pri kázaní. Keď ľudia veštia z kariet alebo

Sándor Németh: Modloslužba

- 13 -

z rúk a prebieha pri tom komunikácia s divákmi, démoni sa takisto„vylievajú“. Ak si taký

hlúpy, že zapneš televízor, dovolíš, aby deti pozerali tieto programy, potom sa nečuduj, že

deti sa začínajú búriť - najprv proti Bohu, potom proti tebe. Rodina sa rozpadne. Uvedom si,

že za tie veci si pred Bohom zodpovedný ty. O týchto veciach budeme rozprávať aj neskôr.

Ty musíš strážiť a chrániť svoj domov. Ľudia nemajú vedomosti o týchto veciach. Odkedy

som požiadal toho fyzioterapeuta, aby vypol ten, pre mňa, neprijateľný program (lebo som

kresťan, i keď on vedel, kto som), už tam nevidím bežať kanály TV2 a RTL. Myslím si, že

námietky kresťanov by mohli byť podobne úspešné v hoteloch, reštauráciách a všade, keby sa

ozvali. Môžete sa spýtať, prečo radšej nepúšťajú ATV, turistiku, šport alebo hocičo, len nie

ezoteriku, nie bosorky. Je nesprávne pasívne znášať také programy, kde rozširujú nepravdy,

bludy, démonizujú ľudí, a to všetko za ich vlastné peniaze. Kedysi aj kresťania boli odolnejší,

aktívnejší. Tie kanály sú také škodlivé aj preto, lebo vysielajú tvrdé okultné relácie, pričom

ich sledovanosť je vysoká. Ezoteriku vysielajú rok alebo dva roky, ale je šokujúce, že v čase

obeda, potom aj večer. Teba možno nezaujímajú takéto programy, nepozeráš ich, ale to

nestačí. Treba vypnúť televízor, alebo, ešte lepšie je, keď zakážeš tie programy, ináč sa tvoj

byt zdémonizuje, zmení sa atmosféra k horšiemu, budú ťa trápiť zlí duchovia deň aj noc,

nebudeš mať doma pokoj. „Nevnášaj ohavnosť do svojho domu, aby si neprepadol hubiacej

kliatbe, ako oni. (5 Mojžišova 7:26) Toto slovo sa vzťahuje aj na televízne programy. Keď

natrafíš na program, ktorý je ohavnosťou pred Bohom, prinesie to kliatbu na tvoj domov. Po

niekoľkoročnej skúsenosti s internetom vie o jeho škodlivých následkoch každý – zrejme

z vlastnej skúsenosti. Dnes už každý opakuje ako papagáj, že internet je škodlivý. Sú známe

jeho psychické, psychologické a démonológické následky, ktoré sú priam šokujúce. Ťažko

povedať, či prevažujú kladné alebo záporné stránky internetu. V každom prípade, internet

zmenil svet, hlavne svet mladých. Rodičia a učitelia sú v ťažkej situácii, lebo výchovu

a výučbu je potrebné založiť na úplne novom základe, aby deti naďalej rešpektovali svojich

rodičov, aby deti ostali otvorené výučbe a vedeniu rodičov a učiteľov. Je to veľká výzva.

A pritom sme sa ešte ani nedotkli tých najdôležitejších problémov.

Červená mágia: Odtrhne človeka od spasenia, ovplyvňuje sexuálne správanie, je zamerané na

získanie sympatií, zaľúbenie sa a na vzťah želanej osoby alebo naopak, na ublíženie tomu, kto

bol vo vzťahu neverný, alebo tiež na rozchod dvoch ľudí. Sem patrí aj mágia pomocou

sviečok, šnúrky a uzlíkov. Je to zvrátenosť, „znásilňovanie“ cez mágiu. So skutočnou láskou

nemá nič spoločné. Keď vidíme osudy niektorých manželstiev, zdá sa, že aj červená mágia

expanduje. Červená mágia má viac úrovní a foriem. Doteraz sme hovorili o okultnom

čarovaní, ale existuje aj telesné čarovanie. Červená mágia môže byť spojená aj s falošným

náboženstvom, alebo aj s formou náboženského rituálu a kultu. Môže mať aj telesnú formu,

dokonca aj politickú formu. Pri politickom ovplyvňovaní je s veľkou pravdepodobnosťou

prítomný aj duch čarovania. Čarovanie nemusí mať vždy okultný charakter, ale sila falošného

náboženstva vždy pochádza z čarovania.

Sú ešte tri veci: manipulácia (citové alebo intelektuálne), zastrašovanie a nadvláda alebo

útlak. Tieto tri veci sú prítomné aj v politickom čarovaní, v náboženskom čarovaní,

v okultnom čarovaní, zvlášť vtedy, keď ľudia dostávajú informácie od okultných duchov,

ktorí pôsobia donucovacou silou na myseľ človeka, spôsobia posadnutosť, ovládnu psychiku a

dokonca prerastú do ovládania osudu človeka. Taký človek potom už nebude schopný

bojovať so satanom, lebo ho sám privolal do svojho života, dobrovoľne sa mu podriadil.

Človek tým stratí svoju slobodu a právo na boj proti týmto duchovným silám. V takom

prípade satan pôsobí na človeka donucovacou silou, vládne nad vôľou a dušou človeka, a núti

ho vykonať veci, ktoré chcú tí duchovia. „Veď vzbura je hriechom ako čarodejníctvo a kúzlo

teráfov sa rovná odbojnosti. Lebo si zavrhol slovo Hospodina, On zavrhol teba, aby si nebol

kráľom. (1 Samuelova 15:23) Hriech čarodejníctva je neposlušnosť a vzbura proti Božiemu

Sándor Németh: Modloslužba

- 14 -

slovu. Toto je základ, ale treba vidieť, že čarovanie na úrovni tela, ako aj manipulácia,

zavádzanie, zastrašovanie a útlaky – toto všetko je prítomné. Je to veľký problém v rodinách.

Raz mi jeden človek hovoril, že niekoľko rokov musel bývať v Budapešti a bolo mu nápadné,

že o podnájmoch sa vždy dohadoval so ženami. Spýtal sa ma, či sú v Maďarsku ženy hlavami

rodín. Priznajme si, v Maďarsku je naozaj veľkým problémom čarovanie vo vnútri rodiny.

K tomu sa vrátime neskôr. Kresťania sa musia zbaviť tejto ťarchy, svoje rodinné vzťahy

musia založiť na iných základoch. Muž musí byť hlavou rodiny, žena musí byť pomocníčkou.

Ženy, hlavne vo svete, často ilegálnym spôsobom prevezmú autoritu mužov, oslabujú

vlastných mužov, utláčajú ich, panujú sa nad nimi, a prevezmú autoritu nad celou rodinou.

Tento problém je viditeľný v celej krajine. Aj muži majú svoje problémy a súženia, nevedia

obstáť v rodine tak, ako by bolo potrebné. Toto je zrejme hlavnou príčinou toho, že

Maďarsko je v mizernom stave. Je veľa neúspešných ľudí. Úspešní muži nebývajú ženatí.

Utláčaní, ustráchaní, manipulovaní muži obyčajne nehrajú ani futbal, nie sú úspešnými

športovcami, nie sú víťazmi, lebo to vyžaduje silných mužov, so silným duchom, silným

srdcom. Dávni hrdinovia takí boli, ale dnešný stav je skôr okázalý kolaps. Niekde tu je hrozný

problém, ktorý nie je možné vysvetliť politickými dôvodmi. Toľko nešťastia

a neproduktívnosti vo viacerých oblastiach... Od nepamäti nebol taký nedobrý stav. Je to

úplne poľutovaniahodné, keď človek vidí toľko nešťastných ľudí, ktorí majú schopnosti, no

napriek tomu nedosiahnu žiadne výsledky. Predpokladám, že hlavnou príčinou je duch

čarovania. Treba zmeniť atmosféru v rodine, v školách, na vysokých školách a v

spoločenskej sfére, lebo muži nie sú mužmi. To neteší ani ženy. Vzťahy v rodine treba

postaviť na biblické základy. Verím, že Boh obnoví všetko, čo musí byť obnovené. Aby

nedošlo k omylu, teraz hovorím o pomeroch vo svete, v našom zbore je situácia iná, tu vidíme

aj kladné príklady. Utláčaný muž, ovládaný vlastnou ženou a strachom nemôže byť úspešný.

Ak sa niekto musí neustále spovedať z vlastných hriechov, musí všetko vysvetľovať, prečo sa

tak rozhodol ako rozhodol, ak ho ťaží zodpovednosť a pocit hriešnosti, toto všetko mu

odoberie životnú silu a elán. Niektoré ženy, ale aj muži, vedia majstrovsky manipulovať

aj pocitom a vedomím hriechu. Takže, nič nefunguje tak, ako má, treba všetko obnoviť a dať

všetko na svoje miesto. Aj v politike je čarovanie. Duch čarovania sa v poslednom čase

posilnil, aj v porovnávaní s osemdesiatymi rokmi. Tieto problémy nemajú korene

v manželstve ale vo vzťahu rodičov a detí. Rodičia chcú buď vychovať bábiku, s ktorou sa

chcú hrať po celý život, alebo samostatného človeka, ktorý bude úspešný v každej oblasti.

Treba sa rozhodnúť, či ma byť dieťa súkromným majetkom alebo Božím majetkom. Toto

rozhodnutie musia urobiť aj kresťania, lebo aj u nich vidím prehnané ovládanie detí, preto sa

osobnosť dieťaťa nemôže dostatočne vyvinúť ani citovo, ani intelektuálne, ani osobnostne,

ani v oblasti vôle. A pritom, práve to by bolo žiadúce. To isté, samozrejme, platí aj pre ženy,

preto potrebujeme slobodu. Je potrebné zmeniť spôsoby vo výučbe, v učení, aj vo výchove.

Viem, že celosvetový jav a svetový problém je, že tridsaťročný mládenec sa ešte nechce

ženiť, drží sa matkinej sukne, a v podstate sa priživuje na rodičoch. To však pre kresťanov nie

je príklad na nasledovanie. Nie je to dobrá cesta. Nesmieme prijať túto kultúru. Oslobodenie

je obzvlášť potrebné. Sú ľudia, ktorí sa necítia dobre, keď nemôžu ovládať iných, lebo práve

toto im dáva pocit istoty. Už sme dávno nehovorili o čarovaní, a keď sme hovorili, tak nás

kritizovali, takmer do nás až kopali, ale je to nevyhnutné. Teraz, keď pozorujem mladých,

akým smerom idú, je jasné, že veľa problémov pochádza z čarovania. Kontrola a ovládanie

detí sú neprimerane silné. Vzťahy medzi deťmi a rodičmi nie sú zdravé, čo vedie k tomu, že

nemôžu naplniť Boží plán a poslanie. Aby ste to nepochopili zle, toto sa nevzťahuje na

každého. Je možné, že tu prítomní sú všetci výnimkami, ale o tom musí každý z vás

rozhodnúť sám a samostatne. V oblasti slobody je vždy čo robiť. Ja pod slobodou nechápem

nezávislosť, ani to, že - zavri hubu. Pod slobodou rozumiem spoluprácu, a v spolupráci má

byť muž mužom a nie strašiakom pre vtáky. Veľký vplyv na nás mala v roku sedemdesiatšesť

Sándor Németh: Modloslužba

- 15 -

kazeta s názvom „Čarovanie je verejným nepriateľom číslo jeden“, ktorá radikálne zmenila

naše životy. Vo svetle tejto kazety sme prehodnotili naše narodenie, celé naše detstvo, a prišli

sme na to, že je to skutočne hlavný problém, nielen v Amerike, ale aj v Maďarsku. Ja som

veľmi vďačný, že mi Boh dal zjavenie na túto výučbu o čarovaní, lebo som sa hneď stotožnil

s týmito faktami a tézami, nemal som pochybnosti, neurazil som sa. Nech nás teda opúšťajú

démoni. Trikrát – štyrikrát sme si vypočuli túto kazetu a vedro bolo skoro plné...

Verbálna manipulácia: Keď niekto nemôže vnútiť svoju vôľu inej osobe ináč, tak v ňom

vyvolá pocit viny. Napríklad, rodič povie synovi: Určite sa dostaneš do pekla, lebo dostatočne

nemiluješ Boha. Syn bude mať potom pocit viny, takže je to vlastne manipulácia. Manželka

vyčíta manželovi: Si pokrytec, nikto o tebe nevie, ako sa vlastne správaš doma, ale keď

otvorím ústa, tak sa všetci dozvedia, aký si ty pokrytec a nemožný! To teda budú vyvalení! To

sú zastrašovacie reči, je to manipulácia prvého rangu. Cieľom takého konania je zlomiť

duchovnú a duševnú silu tohto človeka v určitej oblasti. O problémoch v rodine je možné

rozprávať aj ináč, bez zastrašovania partnera. Ak niekto vykonal konkrétny hriech, v tom

prípade je na mieste vyvolať pocit viny, aby dotyčný činil pokánie. Pri manipulácii s pocitom

viny väčšinou nedochádza k previneniu. Keď jeden z partnerov vyvoláva pocit hriechu bez

toho, že by vôbec došlo k vykonaniu hriechu, existuje medzi nimi len nedorozumenie, v tom

prípade je to manipulácia, ilegálne ovplyvňovanie. Keď to človek opakuje, zdokonaľuje,

manipulácia prerastie do čarovania. Nech si teda každý z nás dáva pozor, ako oslovuje svojho

druha, ako sa snaží presadiť svoje presvedčenie, lebo, samozrejme, že len on má pravdu, ktorú

chce presadiť za každú cenu. Takže, potom je doma vlastne mocenský boj, v rodine a vo

vzťahu medzi ľuďmi to prináša napätie. Preto si kresťania musia vytvoriť vlastnú kresťanskú

kultúru, aby sa uplatnilo kultúrne riešenie v rámci spolupráce, v ktorej obidvaja zachovajú

svoju slobodu a dôstojnosť. Nech zvíťazí rozum, intelekt, múdrosť a predovšetkým vedenie

Svätého Ducha. Nie je to ľahká úloha, je potrebné cvičiť. Aby nedošlo k omylu, netvrdil som,

že každý, kto aspoň raz v živote niekoho manipuloval, čaruje. Keď manipulácia prerastie do

uplatňovania samého seba, toto už čarovanie je. Ale priznajme sa, asi každý už aspoň raz

v živote využil citovú a duševnú manipuláciu, keď chcel presadiť svoju vôľu u druhej osoby.

Predtým, než začneš presviedčať druhého, a chceš presadiť „svoju pravdu“, zamysli sa nad

tým, ako to chceš urobiť. Použiješ náboženskú manipuláciu? Nemáš rému, a predsa povieš, že

Pán mi to takto povedal? To je zneužitie autority. V noci ku mne prehovoril Pán... Ale kdeže,

nikto sa ti neprihovoril. Veľmi dobre však vieš, že svoju manželku tým môžeš vystrašiť, lebo

je bohabojná. Keď počuje, že sa odvolávaš na Pána, zľakne sa, a v tom momente už nie je

schopná posudzovať obsah pravdivosti tvojho tvrdenia, takže, je vopred spacifikovaná. Veď

práve to je cieľom manipulácie - odzbrojiť iných, aby nemohli argumentovať. Normálne

spolužitie s partnerom znamená brať na seba zodpovednosť, diskutovať, použiť argumenty

ako medzi rovnoprávnymi. Hlavne inteligentní ľudia používajú pseudo-argumentáciu, ktorá

nemá nič spoločné s realitou. Diskutujúci má bystrú myseľ - jeho zmýšľanie je vlastne

fantazírovanie. Samozrejme, ani toto nie je správne, diskusia sa má zakladať na realite.

Fantazírujúci človek si myslí, že je múdry, ale v skutočnosti je len bystrý a vynaliezavý,

všetky tvrdenia kontruje. Argumentácia na základe dobrej fantázie je skôr blufovanie ako

diskusia. Taký človek je spravidla aj pyšný a hrdý, a takého ani nie je možné presvedčiť. Sem

patria ešte rôzne ďalšie veci. Dámy majú v sortimente argumentácie plač, hrajú sa na

nešťastnú, smutnú, až padajú krokodílie slzy. Ukazujú veľkosť bolesti, vraj, keby to vedeli

skôr, veľmi by si rozmysleli, či vstúpia do takého vzťahu, atď. Samozrejme, môže existovať

také ublíženie, keď je plač primeraná odozva, a vyjadruje - stop, zašli sme príliš ďaleko.

V tom prípade sa nejedná o manipuláciu. Bez skutočného ublíženia však ide o vystatovanie

sa, teda o manipuláciu. Takže, z mojej strany to bolo trošku vŕtanie sa v detailoch, chcel som

niekoľkými príkladmi ilustrovať zložitosť medziľudských vzťahov a dôležitosť presadzovania

Sándor Németh: Modloslužba

- 16 -

záujmov spravodlivým spôsobom. Pokiaľ máte dobrého manželského partnera, ktorý je tiež

reálna a inteligentná bytosť, a podobne uvažuje o vás, potom sa ten vzťah podobá na dva

nože, ktoré sa ostria navzájom, ako to hovorí Šalamún. Múdri ľudia iste vedia, že ostrie nožov

treba použiť proti nepriateľovi a nie navzájom proti sebe. Niektorým trvá dosť dlho, kým na

to prídu. Nehovorím o tom, že manželka má čušať a má byť smetným košom. Naopak, má

diskutovať rozumnými argumentmi. Len vysvetľujem, ako uplatniť svoj vplyv rozumne

a spravodlivo, na báze reality a na biblickom základe, bez manipulácie. Sú ľudia, ktorí sa

natoľko zdokonalili v manipulácii, že už ani nie sú schopní uplatniť svoje záujmy normálne.

Sú pastori, ktorí pri zbierke nasadia taký plačlivý tón, že ho každý musí ľutovať. „Dáme ti

všetky peniaze, čo máme, len už neplač!“

Takže, spôsoby sú rôzne, napríklad zastrašovanie na fyzickej úrovni: silou, jazykom, mocou,

autoritou, a pod. Ak na duševnej úrovni vzniknú úplne džungle, je najvyšší čas začať

s odlesňovaním. Neúspech poukazuje na prítomnosť ducha čarovania. Takéto „dary“ človek

obyčajne dostane od rodičov, ak rodičia presadzovali svoju vôľu v podobe tupenia, urážky,

obvinenia, fyzického násilia. Keď dieťa videlo takéto „uplatňovanie autority“, po založení

vlastnej rodiny sa, skôr, či neskôr, tiež unaví a začne používať také isté metódy, ktorých bol

svedkom a účastníkom v rodine rodičov. V lepšom prípade si to bývalé dieťa vedome, na báze

rozumu, založí novú tradíciu. Ak to neurobí, pokračuje v stopách svojich rodičov. Preto

Šalamún hovorí: „Aká matka, taká Katka“.

Pokiaľ je dcéra učenlivá a rozhodne sa nepokračovať v tradícii matky, už nie je

determinovaná svojou matkou. Tá dcéra sa stane lepšou matkou, svoje názory už nebude

presadzovať drevenou lyžicou, nebude si vynucovať od svojich detí samé jednotky pomocou

bitky. Poznám rodičov, ktorí sa aj za dvojku odmenia bitkou, prijímajú len jednotky. Taká

prehnaná dokonalosť je bláznovstvo. Ťažko sa dá nejaká škola absolvovať bez horších

známok. Keď dieťa dostane päťku, svet sa nezrúti, neskôr sa pripraví lepšie. Za jednu zlú

známku nie je dobré zničiť dušu dieťaťa. Treba sa učiť. Obyčajne sa opakuje rodinná tradícia

a nesprávna výchova. Otec nemal čas na výchovu, matka večer vyhlásila, že deti neposlúchali.

Na to otec odpásal opasok a deti sa ako obvykle postavili do radu a postupne vyfasovali

„každodennú odmenu“. Keď deti vyrástli a stali sa rodičmi, pokračovali v tej istej tradícii. Čo

dostali, to dávajú. Dieťa teda buď pokračuje v rodinnej tradícii, alebo založí novú tradíciu.

Človek má preveriť správnosť tradície otcov vo svetle Biblie. Ak to nie je v súlade, človek je

povinný ju zmeniť. Tieto problémy sa prejavia až po založení vlastnej rodiny. Až po prvom

pôrode sa ukáže, že Katka je ako matka, a to nie je dobre, lebo mladý manžel sa nechcel

oženiť s klonom matky. Ešte je samozrejmé aj to, že každý má otca i matku, ale či v každom

žije aj jeho otec i matka, už nie je natoľko samozrejmé. To môže byť aj príčinou rozvodu.

Chodíte do zboru, lebo všetci túžite po tom, aby Ježiš Kristus žil vo vás. Je to každodenná

úloha. Nikdy nemôžeme povedať, že už je dokonané a všetko je dokonalé. Vždy sa nájde čosi,

z čoho je potrebné sa obrátiť. Nemôžeme pokračovať podľa svojich predkov. Práve dnes som

sa rozprával s jedným človekom z Izraela, ktorý hovoril, že sú potrebné štyri generácie na to,

aby sa ľudia vrátili k Bohu. Lebo starí otcovia boli zlí, ich deti boli pomätené, tretia

generácia sa vrátila späť do Izraela a až štvrtá generácia bude žiť v Izraeli židovským

spôsobom. Viete, koľko je v tom pravdy? Takéto bolo dvadsiate storočie. Aby sme sa vrátili

k Bohu, aby sme vytvorili novú tradíciu, na to snáď nepotrebujeme štyri generácie, ale

predovšetkým sa musíme zahĺbiť do Biblie, musíme prijať súvisiace zjavenia. Potom

dosiahneme potrebné zmeny počas jednej generácie. Vynechajme zlého starého otca,

pomäteného otca, šmatlavého seba a už sme na rovine. Dalo by sa ešte rozprávať o odvetví

vedomostí, ale tento raz to radšej uzavrieme. Zdá sa, že čarovanie je stále aktuálna téma. Ale

nechcem nikoho uraziť, hovorím to zo súcitu. Nikto z nás asi nemôže povedať, že prišiel

z prostredia postaveného na biblických základoch. Každý má niečo na rováši. Ale treba začať

robiť poriadok. Čo je nestráviteľné, to treba odstrániť. Nech si nikto nemyslí, že to pôjde bez

Sándor Németh: Modloslužba

- 17 -

štúdia, bez obnovenia sa, automaticky, bez vonkajšieho zásahu. Človek automaticky robí to,

čo videl, čo pozná. Ako treba v rodine variť, viesť domácnosť, je ďalšia téma. Nedávno som

mal dôležité poučenie. Myslím si, že ženy žijú dlhšie preto, lebo vykonávajú domáce práce.

Nedávno som musel urobiť nejaké domáce práce a zistil som, že ma to upokojuje. Človek má

vypnuté svoje starosti, je kľudný, spokojný, rád to robí, teší sa na výsledok (čiže na jedenie),

má pocit úspechu. Varenie vajca, príprava varenia, ochutenie jedál, servírovanie... Teraz už

chápem, prečo je pre mnohých varenie koníčkom. Variť, piecť, je vlastne oddychovanie,

rekreácia. Ja som to nevedel. Toto priznanie neznamená, že odteraz budem variť ja, ale je to

relaxačné, ešte aj umývanie riadu dáva pocit úspechu, keď môžem oddeliť špinu od taniera.

Potom zametám kuchyňu, čistota tiež dáva pocit uspokojenia. Človek je znovu úspešný.

Predtým som čítal Bibliu dve, tri hodiny (aj teraz čítam), a niekedy som nebol spokojný.

V kuchyni veľmi rýchlo dosiahnem pocit úspešnosti. Takže, pravdepodobne preto ženy žijú

dlhšie. Či človek robí domácu prácu s radosťou alebo z donútenia, tiež závisí od toho, čo si

človek doniesol z rodičovského domu.

My by sme mali pozerať do neba, aby sme videli, čo robí náš nebeský otec a čo chce, aby sme

robili my. On nás naučí všetky pravdy. Dobre vykonáme zverené práce. Aj duch čarovania

ostane v pozadí a nečinný.

V rodine človek často nepozerá na to, čo treba robiť, lebo vie, že nás čaká veľa práce, treba

napraviť veľa vecí. Boh nám pomôže. Nesmieme zanedbať túto oblasť. Ježiš má pravdu, je

lepšie, keď človek slúži, ako je obslúžený. Preto má mnoho mužov depresiu. Príde domov

a čaká, aby ho obslúžili. Budeš mať väčšiu radosť, keď budeš slúžiť ty. Dá sa aj pretekať, kto

obslúži druhého. Potom uvidíte, že budete mať doma rajskú záhradu. Pozemský raj. Bez

čarovania. Na základe slobodnej vôle. S právom na sebaurčenie. Musíme skončiť.

Nebeský Otče, v mocnom mene Ježiša Krista Ťa chválime, slávime Ťa, ďakujeme, že

si poslal Ježiša Krista, aby si doniesol milosť a spravodlivosť do našich životov

Prosíme Ťa, Pane, aby si nám skrze Svätého Ducha osvetlil náš život, osvetli životy

všetkých tu prítomných, aby sme vedeli, v akých oblastiach a kde treba obnoviť Tvoju

pravdu, aby sme vedeli, kde sa má uplatniť Tvoja vôľa. Prosím Ťa, Otče, v mene

Nazaretského Ježiša, Tvojou krvou posväť ich srdce, aj ich vzťahy, daj im múdrosť,

aby vzťahy neuzavierali rutinne, ale podľa vedenia Tvojho Ducha, podľa Tvojej

pravdy, podľa Tvojho slova, aby sa Tvoja vláda uplatnilo aj v tejto oblasti. Prosím Ťa,

Otče, v mene Nazaretského Ježiša Krista, zlom ducha Jezábel nad zborom, ducha

čarovania, ducha modloslužby, ducha okultizmu, v mocnom mene Nazretského Ježiša

Krista, Pane, Ty si osloboditeľom. Prosím Ťa, Pane, daj im svetlo, ochráň ich, Pane,

aby sa okultizmus nemohol dostať do ich domovov cez televíziu, cez internet, cez

noviny. Očisti tie domovy, kde doteraz bola trhlina, prosím Ťa, Pane, daj im svetlo,

videnie, aby nepustili nepriateľa do ich domovov. Daj im bohabojnosť, moc a silu, aby

vytláčali zlo zo svojich domovov, a obrátili sa k Tebe z celého srdca, aby ich domov

bol plný Tvojej prítomnosti, Tvojich Slov, čistoty, svätosti, bohabojnosti. V mene

Nazaretského daj múdrosť, Pane, na vytvorenie manželských vzťahov, vo výchove

detí, v učení. Prosím, Pane, daj cez Svojho Svätého Ducha osvetlenie, znič plány

satana, zachráň mládež, Pane, od vôle satana. Dávame mládež pod ochranu Tvojej

krvi, zachráň ich od zlého, vyučuj ich, podporuj ich, daj im ducha poslušnosti, nech je

Tvoje meno oslávené v ich živote, v mene nášho Pána Ježiša Krista: Amen.