Homeopatia a kresťanstvo

Homeopatia verzus kresťanstvo

Z pohľadu kresťanskej vierouky sú duchovné východiská homeopatie v rozpore s posolstvom Biblie, aj napriek tomu, že homeopati sa na Krista a Bibliu opakovane odvolávajú. Už Hahnemann sám sa Ježišovi Kristovi vysmieval, zdôrazňoval svoju nenávisť k nemu a na jeho miesto staval Konfúcia. Vo svojom bádaní bol zrejme ovplyvnený slobodomurárskymi náukami a predovšetkým gnosticizmom, o ktorom sa Sväté písmo zmieňuje ako o klamlivom poznaní (porov. 1 Tm 6, 20). Gnostické chápanie bezvýznamnosti a hriešnosti hmoty odporuje biblickej náuke o tom, že stvoriteľom hmoty je Boh, nie satan (ako tvrdia gnostici) a že kresťania majú oslavovať Boha aj svojimi telami. Ježiš podľa Biblie prelial svoju krv na odpustenie hriechov. Oproti tomu gnostické predstavy o hmote vedú k úplne inému chápaniu oslobodenia, spasenia. Kým kresťanstvo chápe spasenie ako odpustenie hriechov a prijatie nového života skrze obeť Ježiša Krista, jeho smrť a vzkriesenie, gnóza sa usiluje o oslobodenie od hmoty a prechod do duchovného, nehmotného sveta. Tieto gnostické predstavy viedli známeho homeopata Dethlefsena k popretiu výkupnej moci hmotnej obeti Kristovej krvi. Večeru Pána potom považuje za odhmotnené, homeopatické podanie Kristovho tela a krvi na princípe podobnosti.

Konštitučná liečba, o ktorej už bola reč, je odvodená z astrológie. Túto príbuznosť pripúšťajú všetky homeopatické školy. Biblia však pred astrológiou varuje (porov. Dt 18, 9-22).

Napokon možno pripomenúť príslušnosť homeopatie do tzv. holistickej, „celostnej“ medicíny, ktorá vidí organizmus ako celok, ovládaný z duchovného centra napríklad „Vesmírnej inteligencie“, „Kozmickej Múdrosti“, či podľa niektorých homeopatov „síl Vesmírneho Poriadku“. V základoch tejto medicíny je možné znova zreteľne rozpoznať gnostické predstavy a rôzne prvky, prevzaté z pohanských náboženstiev.

Mgr. Aleš Franc (*1968) je magister farmácie a bývalý člen Homeopatickej spoločnosti od jej založenia. Je výskumným pracovníkom oddelenia liečiv Výskumného ústavu Lachema Brno. Pracuje v oblasti formulácie pevných liekových foriem a ich zavádzaní do výroby.

Dr. Vladimír Bíba (*1967) je doktor farmácie a odborný pracovník Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Prahe. V rokoch 1994 – 1997 bol členom WHO pracovnej skupiny pre Anatomicko-terapeuticko-chemickú klasifikáciu liečiv pri WHO centre v Oslo (Nórsko).

Homeopatiu založil ako novú liečebnú disciplínu nemecký lekár CH. F. S. Hahnemann (1755 - 1843). Už od začiatku ju považoval za protiklad klasickej medicíny, ktorú nazval alopatia a ktorú úplne zavrhol. Samotný názov homeopatia mal vyjadrovať, že ide o liečenie podobného podobným, teda o opak alopatie. Hahnemann sformuloval aj základné princípy homeopatie, na ktorých táto metóda stojí už dvesto rokov.

Homeopatia vychádza z predstavy, že ľudský organizmus je ovládaný duchovnou „životnou silou“ - Dynamis, ktorá riadi hmotné telo a ktorej porucha sa prejaví v tele ako choroba. Homeopatická liečba sa snaží ovplyvniť túto duchovnú „životnú silu“ v predstave, že tak následne nastane uzdravenie aj fyzického tela. Homeopatická teória odmieta, že by príčina choroby mohla mať materiálny pôvod. Za pravých pôvodcov ochorenia považuje tzv. miazmy, inak povedané duchovné znečistenie. Hahnemann veril v existenciu troch základných duchovných chorôb: duchovného svrabu, duchovného syfilisu a duchovnej kvapavky, od ktorých sa vraj odvíjajú všetky iné ochorenia. Všetky choroby sú podľa neho len prejavom týchto základných duchovných, miazmatických chorôb. Homeopatia preto nekompromisne odmietla poznatky o tom, že niektoré choroby sú infekčné, vyvolané mikroorganizmami, a neskôr odmietla aj ďalšie objavy o hmotných príčinách chorôb. „Ochorenia ľudí nie sú spôsobené nijakými látkami, ani nezdravou matériou choroby, ale sú iba narušením duchovnej sily, oživujúcej ľudské telo“, napísal Hahnemann. Aj dnes mnohí homeopati vidia v konkrétnych chorobách tela iba prejav základnej duchovnej choroby – duchovného svrabu.

Základným princípom homeopatickej liečby je princíp podobnosti, ktorý hovorí, že látka vyvolávajúca u zdravého človeka určité príznaky vraj dokáže liečiť chorého, ktorého choroba sa prejavuje podobnými príznakmi. Tento „zákon“ nadväzuje na staroveké a stredoveké mystické a magické náuky, ktoré sa pred Hahnemannom snažili využívať už napríklad pohanskí kňazi a liečitelia. Sám Hahnemann naň údajne prišiel takto: pri požití chinínovej kôry, ktorá sa používala pri liečbe malárie, spozoroval, že vyvolala podobné príznaky, akými sa táto malária prejavuje. Toto pozorovanie si, pravdepodobne inšpirovaný okultnými vedami, mylne vysvetlil, zovšeobecnil a na tomto omyle potom založil svoju metódu. Cieľom homeopatov je nájsť tzv. similimum, látku, ktorá u človeka po podaní vyvolá príznaky, veľmi podobné príznakom choroby daného pacienta.

Druhým homeopatickým zákonom je princíp nekonečne malých (tzv. infinitezimálnych) dávok. Podľa tohto zákona je homeopatický prípravok tým účinnejší, čím menej pôvodnej „účinnej“ látky obsahuje, to znamená, čím je viac zriedený. Homeopatiká sa väčšinou pripravujú až také zriedené, že už neobsahujú ani jednu molekulu pôvodnej „účinnej“ látky. Tento princíp vychádza z predstavy, že vlastným nositeľom účinku homeopatika je nehmotná, duchovná esencia, ktorá ovplyvní duchovnú „životnú silu“ človeka. Čím menej hmoty pôvodnej látky je prítomnej, tým menej má byť účinok tejto duchovnej esencie hmotou rušený a tým silnejšie vraj homeopatikum pôsobí.

Potenciácia a dynamizácia

Súvisí to s ďalšími dvoma princípmi homeopatie – potenciáciou a dynamizáciou, ktoré spočívajú v tom, že homeopatiká sú pripravované postupným stupňovitým riedením (potenciáciou) vždy s následným potrasením (dynamizáciou). Riedenie sa nazýva potenciáciou preto, že sa ním má zvyšovať, potenciovať účinok a potrasenie – dynamizácia má uvoľniť „duchovnú esenciu“ z látky. Táto esencia je vraj v nedynamizovanom stave v látke „zviazaná hmotou“. Hahnemann o tom píše: „Homeopatické liečebné umenie rozvíja na maximum vnútorné, duchovné liečivé sily surových substancií prostredníctvom špecifického postupu… Toto spracovanie sa nazýva dynamizácia,… potriasaním sa v nich uvoľňujú špecifické liečivé sily skryté v ich vnútri… daná matéria sa prostredníctvom takejto dynamizácie nakoniec celkom rozpustí na vlastnú duchovnú podstatu“. Homeopatia tak priamo nadväzuje na alchýmiu, ktorá sa taktiež snažila o uvoľnenie duchovnej esencie látky a vypracovala postupy jej „zušľachtenia“. Alchymisti hovorili o tzv. kvintesencii. Najznámejší alchymista Paracelsus sa dokonca touto kvintesenciou snažil liečiť na základe princípu podobnosti. Preto ho homeopati nazývajú aj Hahnemannovým predchodcom.

Homeopatia a gnóza

Základom týchto homeopatických princípov sú gnostické predstavy o nadradenosti ducha nad hmotou, podľa ktorých je duch „zajatý“ a spútaný v hmotnom tele v dôsledku pádu prvého človeka. Gnostici preto považovali hmotu už zo svojej podstaty za zlú a „hriešnu“. Preto sa sami snažili o únik z hmotného sveta. Homeopatické zákony o nekonečne malých dávkach, dynamizácii a potenciácii sú len aplikáciou gnózy a ich cieľom je „vydobyť“, uvoľniť ducha z hmoty a použiť ho na liečenie. Myslenie gnózy môžeme zreteľne sledovať v úvahách o životnej sile, ovládajúcej hmotné telo, snahe odhmotniť duchovnú podstatu látky dynamizáciou a potenciáciou i v špekuláciách o nehmotnom pôvode choroby. Sám Hahnemann bol, podľa homeopatických prameňov, gnózou ovplyvnený a o vzťahu homeopatie ku kresťanskej gnóze sa hovorí i v kurzoch Klasickej homeopatie. Ďalší tiež významný homeopat Kent, na ktorého sa dnes homeopati odvolávajú, bol nadšeným obdivovateľom učenia prírodovedca Swedenborga, ktorého gnostické myšlienky možno nájsť v Kentových prácach.

Homeopatiká – ich účinnosť a užívatelia

Dnes sú homeopatickí pacienti podľa svojich fyzických a psychických dispozícií a povahových vlastností rozdelení do niekoľkých typov (konštitúcií). Každému zodpovedá určitá homeopatická substancia, na ktorú vraj tento typ pri liečbe najlepšie reaguje. Túto teóriu vytvoril na základe astrológie a mytológie známy homeopat Vannier. Taktiež homeopatické „obrazy“ liekov sú často odvodené z astrológie a alchýmie a nestoja na nijakom odbornom podklade. Mnohé v homeopatii používané látky dokázateľne neprejavujú účinky, ktoré im homeopati prisudzujú a ich používanie vychádza iba z ich predstáv. Tak napríklad kovové zlato (Aurum metalli*****) je celkom nereaktívne a jeho prijatie ústami nedokáže vyvolať nijaké účinky, no napriek tomu je dôležitým liekom v homeopatii, lebo napríklad u ambicióznych pacientov, ktorí majú snahu byť perfektní, dominujúci a pod., ale tieto ich sklony nie sú korunované úspechom, vedú k depresiám až samovražedným sklonom či vysokému krvnému tlaku. V astrologických a alchymistických predstavách je totiž zlato symbolom pre Slnko, ktoré je dominantné v celej slnečnej sústave. Tieto predstavy sú v homeopatii prenesené na človeka typu „Aurum“ a na údajný účinok zlata. V skutočnosti akákoľvek súvislosť medzi kovovým zlatom a spomenutými chorobami nebola nikdy odborne dokázaná. Podobných prípadov existuje v homeopatii veľa.

Všetky základné princípy homeopatie sú v rozpore s vedeckými poznatkami a navyše odporujú prírodným zákonom. Ani jej praktická účinnosť a prínos pre pacientov neboli nezávislými odborníkmi dokázané. V klinických štúdiách sa nepodarilo vierohodne preukázať účinnosť homeopatík oproti placebu. Homeopati predložili veľké množstvo klinických štúdií, ktoré mali dokázať účinnosť homeopatík, avšak tieto štúdie boli vonkoncom zle pripravené. Závažné chyby v ich vypracovaní tak mohli zásadne ovplyvniť výsledky, takže závery týchto prác sú celkom nepresvedčivé. Existujú mnohé práce, ktoré nedokázali nijakú účinnosť homeopatík. Hodnotením klinických štúdií sa zaoberali dve prehľadné práce, z ktorých jedna (Kleijnen a kol., 1991) uzatvára, že predložené dôkazy nie sú dostatočné pre definitívny záver, či sú homeopatiká účinné alebo nie. Druhá práca (Hill a Doyon, 1989), ktorá hodnotila iba najkvalitnejšie, najlepšie vypracované štúdie s homeopatikami, jednoznačne konštatuje, že nebola dokázaná nijaká účinnosť homeopatie proti účinkom placeba.

Homeopatia verzus veda

Homeopati sa často pri obhajobe princípov homeopatie odvolávajú na práce, ktoré nemajú s homeopatiou nič spoločné. Sú to napríklad výskumy z oblasti imunológie, alergológie, endokrinológie, molekulárnej biológie či fyziky. Z posledného obdobia možno uviesť práce Bonavida, Bastidovej či Wijka a Wieganta z univerzity v Utrechte. Tieto práce pritom nenapĺňajú ani jediný homeopatický princíp a vlastnou homeopatickou liečbou sa nezaoberajú.

Všetky odborné lekárske spoločnosti v rozvinutých západných krajinách homeopatiu odmietajú ako metódu nevedeckú a pomýlenú. Napríklad predstavitelia Európskych farmakologických spoločností v roku 1992 formulovali k homeopatii jednoznačne negatívne stanovisko a okrem iného v ňom upozorňujú aj na nezanedbateľné riziká používania homeopatie. Takisto po dôkladnej analýze homeopatiu odmietajú napríklad predstavitelia vedeckej rady Nemeckej spolkovej lekárskej komory, odborníci Britskej lekárskej spoločnosti, Stály výbor lekárov Európskeho spoločenstva alebo odborníci Americkej lekárskej spoločnosti.

Nečudo, veď Hahnemann sám oficiálnu vedu zavrhol a svoju metódu postavil na vede s celkom protichodnými názormi. Možno preto, že sa angažoval v rôznych duchovných smeroch, bol aktívnym slobodomurárom a obdivovateľom Konfúcia, boli jeho ambície predovšetkým duchovné. Napísal, že homeopatia je „božská“ metóda, ktorú označil za „spásonosnú pravdu“. Povedal, že ten, kto ju používa, „priamo nadväzuje na božstvo, na Stvoriteľa sveta“. Homeopatiu mu vraj zjavil sám Boh: „Bolo načase, aby múdry a dobrotivý Stvoriteľ a udržovateľ človeka urobil koniec týmto hanebnostiam (myslené na prax klasickej medicíny) a vyjavil liečiteľské umenie, ktoré je opakom už spomenutého… Bol najvyšší čas, aby dobrotivý Stvoriteľ dovolil objaviť homeopatiu“.

Aj iné ezoterické liečebné smery majú k homeopatii veľmi blízko. Sú to predovšetkým mesmerizmus a Kresťanská veda. Mesmerizmus – živočíšny magnetizmus – Hahnemanna priamo inšpiroval pri úvahách o životnej sile a je často citovaný v Hahnemannových prácach. Hahnemann dokazuje, že mesmerizmus pôsobí rovnako ako homeopatia. Uvádza, že najlepšie výsledky možno dosiahnuť kombináciou oboch týchto metód. O mesmerizujúcej osobe napísal: „je… schopná dobrotivého entuziazmu, či dokonca jeho deviácie, bigotnosti, fanatizmu, mysticizmu alebo blúznenia, ale súčasne dokáže túto silu i koncentrovať a spôsobiť tak aj zdanlivý zázrak“. Van Galen uvádza, že Mesmer i Hahnemann ovplyvnili neskoršie metafyzické hnutia. Medzi tieto hnutia bezpochyby patrí aj Kresťanská veda, sekta, ktorej zakladateľka Mary Bakerová-Eddyová bola mesmerizmom údajne uzdravená a počas svojho života homeopatiu sama používala na liečenie.

Poznámka:

Použitá bola odborná homeopatická literatúra, predovšetkým knihy Hahnemanna, Kenta, Dethlefsena, Rýcu, Čehovského, Petrociho, Cousseta, Jouannyho a periodiká British Homoeopathic Journal, Journal of American Institute of Homoeopathy, Journal of Homoeopathy, Homeopatie, The Homoeopath, Folia Homeopathica Bohemica, Homoeopathic Links.

ALEŠ FRANC, VLADIMÍR BÍBA

              V HOMEOPATII SA ZA DRAHÉ PENIAZE PREDÁVA NEBEZPEČNÉ „NIČ“

Niekto si môže položiť otázku, prečo sa venujeme tejto téme. Nemala by sa radšej nechať za dverami konferenčných sál, kde sa vedú odborné rozhovory na medicínske a farmakologické témy? Veru nie. Homeopatia je totiž oveľa zložitejšou skutočnosťou, než ako by sme dokázali usúdiť, keď hľadíme na nálepku na obale homeopatického preparátu. Na druhej strane nemožno poprieť, že práve tento odbor sa teší veľkej popularite. Ani medzi katolíkmi nechýbajú hlasy, ktoré sa stavajú za túto formu liečenia. Je fakt, že doteraz nevznikol nijaký cirkevný dokument, ktorý by predstavil vyčerpávajúce stanovisko Cirkvi. V tejto situácii nezostáva nič iné, ako sa odvolať na povolané autority. Našimi sprievodcami budú Alexander Posacki TJ, Jacek Salij OP a páter Gregor Daroszewski.

Zopakujme v krátkostí hlavné rysy homeopatie: Čím je homeopatia? Predovšetkým to nie je bylinárstvo. Mnoho osôb stotožňuje tieto dva pojmy. Bylinárstvo spočíva vo využívaní liečebného pôsobenia niektorých rastlinných surovín a preparátov pripravených z bylín. (Zrejme sa v niektorých bylinárskych publikáciách používa termín „homeopatia“ omylom - pozn. red.)

Podstatou homeopatie je používanie minimálnych dávok prostriedkov, ktoré vo väčšej koncentrácii vyvolávajú účinky podobné prejavom choroby. Ak sa pýtame na homeopatiu, musíme sa obrátiť k pôvodu tejto formy liečenia. Jej tvorca Samuel Hahnemann (1755 - 1843) sa opieral o niekoľko zásad. Prvou zásadou je podobnosť (podobné sa lieči podobným) spočívajúca v tom, že rovnaká substancia, ktorá chorobu vyvoláva, môže ju aj vyliečiť. Odtiaľ tiež pochádza názov homeopatie (homoion - podobný, pathia - utrpenie). Druhou zásadou je riedenie, ktoré spočíva v zrieďovaní danej substancie, pričom sa vyznáva, že čím väčšie zriedenie, tým silnejší liek. Treťou zásadou je potencionalizácia (natriasanie) v každej etape riedenia. Podľa Hahnemanna je táto technika nevyhnutná, aby uvoľnila „vitálnu silu“ (vis vitalis). Hovorí: Lekár môže odstrániť chorobu jedine pôsobením nemateriálnej energie, pomocou substancie obdarenej modifikujúcimi silami a tiež silami nemateriálnymi (dynamickými), ktoré preberá vnímavosť prebudená v organizme. Práve vďaka dynamickému pôsobeniu na vitálnu energiu môžu lieky navrátiť zdravie a obnoviť biologickú rovnováhu chorého (Hahnemann, S.: Organon, umenie liečiť, s. 16).

V čom spočíva problém?

Uvedené tvrdenie nás privádza k vlastnému problému protirečenia spojeného s homeopatiou. Terapeutické praktiky tu vytvárajú takmer božskú prirodzenosť vitálnej sily, ktorú nemožno empiricky potvrdiť. Hahnemannovi totiž nešlo o potvrdenie vedeckej hypotézy, ale určitého svetonázoru (celostná vízia sveta) - o vis vitalis panteistického rázu, teda kvázi božského (Posacki, A.: Encyklopedia „Bialych plam“, diel 7., s. 61). Z toho vyplýva, že v prípade homeopatie máme dočinenia s určitým svetonázorom, ktorý sa nezhoduje s duchom evanjelia.

Homeopatia sa začína v okultizme a v ňom sa aj končí. (…) Kresťania si musia byť vedomí, že sa zakladá na falošných a nebiblických princípoch a zvádza svojich priaznivcov (Daroszewski, G.: Leczenie podobnym, czy zwodzenie niewiadomym? Nie z tej ziemi, 1999, č. 100, s. 64).

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie -, vážne odporujú čnosti nábožnosti (KKC 2117). Ezoterická literatúra jasne dokazuje, že (v akupunktúre a homeopatii) sa nevyužíva prirodzená sila, ale duchovné bytosti. Tým, že podstupujeme takýto druh terapie, otvárame brány týmto bytostiam (Maria Meyerová, Univerzita Hannover, prednáška z 28. 4. 1999).

Kritike vedcov bola podrobená samotná podstata homeopatie a tiež spôsob, ako sa uskutočňuje výskum nových liekov. Autori zdôrazňujú, že pri takom veľkom zriedení substancie, aké sa tu používa, úplne zanikajú pôvodné častice. Súčasná veda nenašla zatiaľ nijaký dôkaz, že by sa homeopatický liek, v ktorom niet stôp prvotnej rozptýlenej substancie, čímkoľvek líšil od čistého rozpúšťadla (Dr. Tyczowski, Veda a život, december 2000).

V homeopatii sa za drahé peniaze predáva „NIČ“, pričom sa zdôrazňuje, že toto „NIČ“ je podstatou lieku. Keď vysvetlíme zákazníkom, že dostávajú „NIČ“, prestanú mať záujem využívať „NIČ“, pretože tu začína hranica transcendentna (okultizmu).

Takmer všetku literatúru na tému homeopatie financujú francúzske laboratóriá BOIRON a DOLISOS, ktoré produkujú homeopatické lieky. Nijaký nezávislý vedec nikdy nepotvrdil výsledky ich výskumu (prof. Gregosiewicz: Homeopatia - výsmech medicíne. Medicus, apríl 2002).

                                                                    HOMEOPATIA – Liek alebo jed?

Pavol Hucík

Bystrany, február 2008     

                                                                               Klamstvá homeopatie

„Homeopatia nemá žiadne vedľajšie účinky.“75 Mnohí ľudia považujú homeopatiu za neškodnú prírodnú liečbu. Realita je však tejto predstave na hony vzdialená. Homeopatické preparáty obsahujú okrem iného aj ťažké kovy a jedovaté látky, napr. ortuť alebo arzén. Tieto, zvlášť pri nízkych riedeniach, môžu spôsobiť skutočnú otravu, ako to niektorí autori aj uvádzajú.76 Okrem toho sa na výrobu homeopatických preparátov používajú aj ďalšie nebezpečné látky pre ľudský organizmus, ako je piesok, výťažok z hnisu, sliny besného psa, jed hada bušového (Lachesis)77, výťažkov z jedovatých rastlín ako je napr. ľuľkovec zlomocný (homeopat. Liek Belladonna), strychynovník (Nux vomica), sumach (Rhus tox) a pod.78

Homeopatka Dr. Elisabeth Hubbard-Wrightová to však vidí ináč: „Zhoršenie nie je k k zlepšeniu nevyhnutné, ale objavuje sa často, a to aj vtedy, keď predpisujú skutoční majstri... Hlavným pravidlom je, či sa pacient aj počas zhoršenia cíti subjektívne lepšie.“79

To však nie je všetko. Homeopatka Krejčová uvádza: „Správne vybratý liek, ale niekedy i náhodne trafený, môže mať ďalekosiahle účinky v živote pacienta, dokáže vyplaviť potlačené emócie (...), preto je nezodpovedné túto skutočnosť neuznať a pacienta na ňu neupozorniť. (...) Vo všeobecnosti varujem pacientov pred nekoordinovaným pojedaním homeopatík (...) predčasná je pritom radosť z odstránenia lupín, keď ich potlačenie vyvolá pneumóniu.“80 Z iných negatívnych dôsledkov sa uvádzajú „zmeny menštruačného cyklu (k horšiemu), poruchy spánku trvajúce dlhšie ako jeden týždeň, zhoršenie duševných a povahových symptómov.“81

V homeopatickej literatúre sa dokonca dočítame o možnosti zhoršenia zdravotného stavu až do štádia smrti (exitu) následkom použitia nesprávneho homeopatika.82 V knihe Rýchly kurz homeopatie sa píše: „Žiaden pacient nemôže pri homeopatickej liečbe zomrieť ani trpieť trvalými následkami.“83 O tri stránky ďalej sa však takáto možnosť už pripúšťa: „Pokiaľ je zhoršenie tak vážne, že by ohrozovalo život pacienta, pretože bol chronický liek podaný v príliš vysokej potencii, môžeme podať antidotum.“84

„Aj vo vedeckej literatúre sa opisujú prípady poškodenia zdravia po aplikácii homeopatík. Taktiež Centrum Svetovej zdravotníckej organizácie na sledovanie nežiaducich účinkov vo švédskej Uppsale (WHO Uppsala Monitoring Centre) má zaznamenané prípady poškodenia zdravia, niekedy i veľmi vážne, po homeopatikách nízkych riedení. Pritom je nevyhnutné povedať, že nežiaduce účinky sa u homeopatík, na rozdiel od klasických liečiv, vo všeobecnosti nesledujú...“85

Homeopatia nelieči symptómy

„Tradičná medicína lieči skôr symptómy a nesnaží sa nájsť základný problém. Liečba spočíva v potlačení alebo odstránení symptómov pomocou liekov.“86 „Homeopatia nikdy nelieči symptómy samy, ale pokúša sa nájsť základný problém, z ktorého pramenia.“87 Aká je však pravda?

Paradoxom je, že práve homeopatia prakticky všetku svoju pozornosť venuje symptómom a podľa nich určuje liečbu, pričom sa nenamáha zistiť skutočnú príčinu alebo pôvodcu ochorenia. V knihe Rýchly kurz homeopatie sa dočítame: „Homeopatický liek sa predpisuje na základe súhrnu fyzických a psychických symptómov, čiže celku a tak lieči celok.“88 Čiže tu sa nám ozrejmuje, čo skutočne homeopatia chápe pod liečením človeka „ako celku“.

V publikácii Homeopatia v kocke čítame: „Homeopatia lieči akútne symptómy bezpečne a účinne.“89 „Symptómy sú posolstvá tela a my sa musíme naučiť načúvať im.“90 „Symptómy sú kľúčom na voľbu vhodného homeopatického lieku, pretože presne ukazujú, ako s telo snaží znovu nastoliť rovnováhu.“91 „Musíme pozorovať svoje potreby, keď sme chorí, napríklad, čo sa nám žiada piť, pri akej teplote sa cítime najlepšie, či potrebujeme čerstvý vzduch... Umenie úspešného používania homeopatických liekov závisí od schopnosti rozpoznať niekedy ťažko badateľné zmeny pri zápase s chorobou.“92 „Homeopatia vyvinula presnú hierarchiu symptómov, pomocou ktorých vyhodnocuje celkovú úroveň zdravia alebo choroby.“93 „Užívajte liek, ktorý najpresnejšie zodpovedá vašim symptómom.“94 „Zlatým pravidlom je prestať, keď sa cítite lepšie.“95

Odstránenie zdravotného úpadku v budúcnosti

„Podanie presného lieku zároveň zabraňuje akémukoľvek zdravotnému úpadku v budúcnosti.“96

Ak mi niekto dovedie človeka, na ktorom to takto funguje, dám mu na ruku 30 000,- Sk. A teda buď je toto úplné klamstvo alebo ani jeden homeopat nie je schopný podať presný liek, keďže pacienti opakovane užívajú homeopatické prípravky. Ľudská skúsenosť je, že žiaden človek v priebehu života nie je bez choroby. A napokon aj smrť je „zdravotným úpadkom“. Teda, ak by uvedené tvrdenie bolo pravdivé, ľudia by mali prestať zomierať. A že to nie je tak, je jasné aj žiakovi z osobitnej školy, ktorý ukončil povinnú školskú dochádzku v treťom ročníku základnej školy. Nechápem, ako je možné, že to nedošlo autorovi tohto citátu, ktorý si pred meno píše titul Mgr (pán Jiří Čehovský).

Lacná homeopatia

Autori knihy Alternativní medicina – možnosti a rizika majú na to taký názor: „Podľa francúzskych údajov je liečba o tretinu lacnejšia ako klasická liečba. Toto je však mylné tvrdenie už preto, že homeopatické preparáty sú neúčinné, a teda vždy drahé. Liečba sa predraží aj preto, lebo pacient, liečený s malým efektom u homeopata alebo naopak u klasického lekára, zvolí pre istotu ešte druhú alternatívu. Jedno základné vyšetrenie stojí podľa odporúčania Homeopatickej spoločnosti (v Čechách) 300 Kč, komplikovanejšie vyšetrenie je drahšie.“97

Ja vám to poviem ešte viac „po lopate“. Koľko stojí dnes kilo cukru? Homeopati ho predávajú bežne za 20 100,- Sk. Jedno kilo! Cca 20 065,- Sk. je pritom čistý zisk! Za desaťkilové balenie cukru dostanú 210 000,- Sk. Za dve desaťkilové balenia si môžu kúpiť celkom slušné auto. Nezdá sa Vám to? Tak si to rozoberme podrobne. Ako príklad nám poslúži homeopatický prípravok proti chrípke s názvom oscillococcinum. Zámerne nehovorím liek, pretože s liekmi to naozaj nemá nič spoločné. Na priloženom letáku sa môžete dočítať: „1 dávka obsahuje 1 g homeopatických granúl.“ A ďalej: „Pomocné látky: saccharosum (sacharóza) 0,85 g, lactosum (laktóza) 0,15 g.“ Keď si to zrátate, vyjde vám 1 g. V jednom balení je šesť tubúl a v každej z nich je jeden gram granúl. Toto balenie stojí 120,60,- Sk. Reálna hodnota cukru, z ktorého je vyrobené, je približne 1,8 haliera. A to pri výrobe týchto granúl neboli potrebné žiadne dlhoročné laboratórne a klinické výskumy a pokusy, ako je to pri liekoch vedeckej medicíny. A tomu my hovoríme lacná „liečba“! Tak aby sme niečomu takému uverili, je potrebná skutočne nehomeopatická dávka fanatizmu a hlúposti.

Ďalšie klamstvá

„Čím horší je stav, tým častejšie musíte liek užívať – niekedy každú hodinu či dve, kým nespozorujete reakciu.“98 Hneď na ďalšej stane tejto knihy sa píše: „V prípade náhodného užitia väčšieho množstva lieku nepodľahnite panike. Ak užijete tucet tabliet, je to to isté, ako keby ste užili iba jednu.“99

„Vredy a nádory sú výrazom úsilia životnej sily o lokalizáciu a vypudenie vnútorného onemocnenia. Na tento typ patologických zmien nemá byť aplikovaný chirurgický zákrok, pokiaľ nie je vyliečené onemocnenie konštitúcie, ktoré tieto patologické zmeny spôsobilo.“100

„... niektorí ortodoxní homeopati tvrdia, že chirurgia... je konečnou zábranou liečenia.“101 O pár riadkov ďalej sa ale píše: „V kritickej situácii je nevyhnutnosť chirurgie indikovaná. Po chirurgickom zákroku sa má lekár vrátiť k homeopatickému lieku.“102

„Zrnká múdrosti“ homeopatie

„Homeopat vám poskytne lieky, zatiaľ čo lekár vám predpíše recept.“103

„Hypericum je na rezné rany v oblastiach s veľkým počtom nervov alebo pri poškodení chrbtice.“104

„Neznepokojujte sa, že ste užívali nesprávny liek – homeopatické lieky sú neškodné, keď sa užívajú krátkodobo.“105

„V prípade náhodného užitia väčšieho množstva lieku nepodľahnite panike. Ak užijete tucet tabliet, je to to isté, ako keby ste užili iba jednu.“106

Duchovné pozadie homeopatie

Homeopatii možno z pozície kresťanstva vytknúť niekoľko bludov: panteizmus, gnosticizmus, modloslužba, pohanské idey, povery, okultizmus, astrológia... Pritom nerátame mnohé klamstvá a podvádzanie ľudí.

Gnosticizmus

Jedným zo základných tvrdení gnosticizmu je, že človek a Boh majú pôvodnú podstatu rovnakú, avšak človek po páde hmoty sa dostal do väzenia hmoty. Hmota sa pritom chápe ako niečo zlé, hriešne. Za jej tvorcu sa považuje nižší boh – Demiurg, satan. Cestou na vymanenie ľudského ducha zo zajatia hmoty je uvedomenie si prevahy ducha nad telom, zjednotenie sa so svojím duchovným Ja a napokon prinavrátenie stratenej Božej prirodzenosti.107

Známy český homeopat Čehovský tvrdí, že sám „Hahnemann bol mocne ovplyvnený gnostickou tradíciou“108 a že „gnóza je jednou z východiskových polôh homeopatie“.109 Podobne sa vyjadril aj nemecký homeopat Dethlefsen: „Vyhnanie z Raja alebo z vedomia jednoty je pádom (...) do hmoty (...) len materiálny svet je hriešny. Tak bola mienená poznámka o jedovatosti celej prírody, keď sme hovorili o príprave homeopatických prostriedkov. (...) Na hmote visel od počiatku prílepok niečoho zlého, temného, satanského.“110

Hlavné prvky gnostického uvažovania v homeopatických princípoch sú tieto:

Chápanie človeka ako „husté energetické pole“, pričom jeho telo je iba „zdanlivo tuhé.111

Príčina chorôb je duchovná (narušenie životnej sily znečistením - miazma).

Všetky prvky v prírode sú z princípu zlé a dokážu spôsobiť chorobu alebo vyvolať jej príznaky.

Úsilie ovplyvňovať telo a jeho procesy, najmä choroby, pôsobením na ducha.

Uvoľňovanie uväznenej duchovnej sily a informácie zo substrátov pomocou dynamizácie a potenciácie.

Pôsobenie na duchovnej úrovni (infiniteziálne dávky).112

Gnostické chápanie v homeopatii vysvetlím ešte názornejšie. V homeopatickej literatúre sa uvádza, že homeopatickým liekom sa môže stať „každá substancia alebo sila.“113 To znamená, že každá hmotná vec alebo fyzikálna energia. Homeopatia ďalej tvrdí, že každá táto substancia alebo sila dokáže vyvolať u zdravého také príznaky, aké pozorujeme u chorého človeka. To znamená, že podľa homeopatickej filozofie je teda každá vec škodlivá, a teda je to niečo zlé. Dobrým sa to stáva vtedy, ak sa táto hmotná substancia presne určeným spôsobom uvoľní zo zajatia hmoty a zduchovní, teda premení na informáciu, ktorá dá impulz životnej sile v človekovi na spustenie liečivých procesov. Je to možné preto, lebo podľa homeopatie aj človek vlastnú túto životnú nehmotnú silu. A teda takéto chápanie je v podstate gnostické presvedčenie, že hmota je zlá, duch je dobrý a je nad hmotou.

Panteizmus

„Panteistické učenie vychádza z toho, že Boh a svet sú určitým spôsobom totožné. Panteizmus takto… neguje kresťanské chápanie, že medzi Bohom a človekom jestvuje podstatný rozdiel“.114

O tom, že v homeopatii sú evidentne prítomné panteistické prvky svedčí vyjadrenie jedného z najznámejších a najvýznamnejších homeopatov J.T.Kenta: „Ale ten, kto uvažuje racionálne, pripustí existenciu Boha, pripustí, že je hmotný, že ho tvorí nejaká substancia (...) pralátka je obdarená tvorivou inteligenciou, to znamená, že je schopná poučene riadiť a formovať bytie celého organizmu, zvieraťa, rastliny či nerastu. (...) Má onú vitálnu silu iba človek? (...) Nemajú ju aj zvieratá a nerasty?“115

Šamanizmus

Panteistické chápanie je typické aj pre šamanizmus. Spätosť homeopatie a šamanizmu priznáva okrem iného aj oxfordský homeopat Cartwright. Píše: „Homeopatia i praktiky šamanstva liečia choroby ducha.“116

V šamanizme vládne presvedčenie, každá vec tohto sveta má okrem fyzického rozmeru aj duchovný rozmer. Šaman sa pomocou tranzu a magických praktík usiluje nakloniť si duchovný rozmer predmetu, veci, miesta alebo zvieraťa a pomocou neho získať nejaký konkrétny osoh. Na tomto princípe vysvetľuje šamanizmus aj pôsobenie liečivých rastlín a akýchkoľvek preparátov používaných s cieľom získať zdravie.117 V podstate je to to isté, čo tvrdí o životnej sile homeopatia.

Modloslužba

V Katechizme katolíckej cirkvi, čl. 2113 sa píše: „Modloslužba sa netýka len nepravých pohanských kultov. Zostáva trvalým pokušením pre vieru. Spočíva v zbožšťovaní toho, čo nie je Boh. Modloslužbou je, keď si človek ctí a uctieva stvorenie namiesto Boha, či už ide o bôžikov, alebo o zlých duchov (napr. satanizmus), o moc...“ A ďalej: „Modloslužobníkmi sú tí, čo pojem o Bohu... vzťahujú na čokoľvek iné než na Boha“ (čl. 2114). Teda čo je to v praxi modloslužba? Ak od človeka alebo nejakej veci očakávam to, čo mám očakávať od Boha, alebo mu pripisujem také vlastnosti a účinky, aké má a môže spôsobiť iba Boh.

Homeopati tvrdia, že ich prípravky majú liečiť celého človeka, to znamená aj jeho psychiku aj jeho ducha, a to nie je nič iné ako modloslužba – zbožštenie homeopatie. V knihe Rýchly kurz homeopatie sa píše, že homeopatia je „možnosť vyliečenia i tzv. chronických čiže klasickou medicínou nevyliečiteľných ochorení, metóda schopná vyliečiť myseľ i telo pacienta.“118

Homeopati ďalej tvrdia, že ich preparáty vyriešia morálne problémy človeka aj tie, ktoré sa v kresťanstve klasifikujú ako hriechy, napr. hnev, nenávisť, samovražedné sklony, sexuálne delikty a z toho vyplývajúce pocity viny.119 A to je jasný príklad modloslužby!

Astrológia a alchýmia

Astrológia poslúžila homeopatii pri zostavení typológie symptómov. Alchýmia zasa „rozpracovala postupy „zduchovňovania hmoty““.120 „Homeopatickú typlógiu, podľa ktorej sa predpisujú homeopatické konštitučné lieky, rozvinul na základe astrologickej, horoskopickej symboliky Leon Vannier.“121

„Mnohé látky používané homeopatiou dokázateľne nevykazujú (v pokuse) účinky, ktoré im homeopati prisudzujú a ich používanie vychádza iba z astrologických a alchymistických predstáv. Tak napríkoad kovové zlato (Aurum metalicum) je celkom nereaktívne a pri jeho použití ústami sa žiadne účinky neprejavia. Napriek tomu je dôležitým liekom v homeopatii... (...) V astrologických a alchymistických predstavách je totiž zlato symbolom Slnka... (...) Rovnaké je to v mnohých ďalších prípadoch. Napríklad oxid kremičitý – Silicea, ktorý tiež nemá žiadne účinky...“122 „Významný homeopat Norland zase prirovnáva homeopatický preparát Merkurium (ortuť) k planéte Merkúr.“123

„Zmyslom alchýmie bolo vydobyť z rastlín a zachytiť z nich odparujúce sa látky a spútaním z nich získať „kvintesenciu“ – tzv. prapodstatu. (...) Alchymista sa pred svojím pokusom pomocou pôstu a dychových cvičení často uvádzal do tranzu. Hmota sa v tom procese zušľachťovala a prechádzala niekoľkými stupňami, až dospela k „dokonalosti“. Paracelzus sa už dve storočia pred Hahnemannom touto esenciou usiloval liečiť choroby na základe „zákona podobnosti“.“124

O astrológii sa v Katechizme katolíckej cirkvi píše: „Používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti. Sú v protiklade s úctou a rešpektom spojenými s láskyplnou bázňou, ktoré sme povinní mať jedine voči Bohu.“125

Okultizmus

V Katechizme katolíckej cirkvi sa píše: „Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad  blížnym - hoci aj preto aby mu získal zdravie – vážne odporujú čnosti nábožnosti“ (čl. 2117).

Okultizmus je snaha pomocou istých úkonov nakloniť si skryté sily alebo energie, ktoré sú prítomné v človekovi alebo vo veciach. Jednou z foriem okultizmu predstavuje aj tzv. mesmerizmus. Je to tvrdenie, že v človekovi aj v zvieratách je prítomný akýsi druh zvláštnej sily, ktorá však nie je totožná so žiadnou zo známych fyzikálnych síl, hoci sa označuje ako „magnetizmus“, „energia“ alebo „bioenergia“.

Samuel Hahnemann pripisoval mesmerizmu, podobne ako aj homeopatii, božský pôvod a vrelo ho odporúčal. Tvrdil, že mesmerizmus „patrí do tej istej oblasti liečenia pôsobením na „životnú silu“ ako homeopatia.“126

Tvrdenia homeopatie, ktoré sú v rozpore s kresťanstvom

Aj keď sa v homeopatii stretávame s medicínskymi a vedeckými pojmami, v skutočnosti ide iba o krycí manéver na zastretie pravej podstaty tejto metódy. Do úvahy treba zobrať skutočnosť, že už sám Hahnemann tvrdil, že „vznik homeopatie pripisuje „Božiemu zjaveniu“ a vyhlasuje, že bez nadprirodzeného zjavenia by metóda vôbec nemohla vzniknúť. Opakovane totiž vyhlasoval, že homeopatia je „božskou“ metódou a označoval ju za „spásnu pravdu““.127 Otvorene napísal, že ten, kto ju používa „priamo nadväzuje na božstvo, na Stvoriteľa sveta“.128 A tiež tvrdil, že mu toto „liečiteľské umenie“ zjavil sám Boh, ktorý tým pretrhol „hanebnosti klasickej medicíny“.129

„Duchovnú esenciu dobývali z hmoty už stredovekí alchymisti a o spútaní ducha hmotou špekulovali gnostici od antiky cez stredovek až k metafyzikom minulého storočia.“130

Známy český homeopat Čehovský o duchovnom pozadí homeopatie hovorí: „Domnievam sa, že práve religiózna podstata homeopatie je najlepšou zárukou toho, že sa táto metóda bude ďalej šíriť a zlepšovať život čoraz väčšieho množstva ľudí.“131

Velikán homeopatie Kent vyhlásil: „Oblasť, ktorú zaberá (duchovný pôvodca choroby – miazma), je skutočne nesmierne široká, lebo siaha k prvotnej ľudskej chybe, dedičnému hriechu, prvej skutočnej chorobe našej  rasy.“132

Autorka publikácie Rýchly kurz homeopatie nabáda svojich čitateľov: „Je teda nutné vracať sa k odkazu majstrov, k dielam, objasňujúcim základy homeopatickej filozofie a praxe. Patrí medzi ne Hahnemannov Organon, Kentove Prednášky o homeopatickej liečbe a v neposlednej rade práve táto knižka.“133 „Homeopati... vychádzajú z hlbšie prepracovanej filozofie choroby...“134

„Pre homeopata je zdravie stav harmónie medzi časťami tela a tiež medzi osobnosťou ako celkom a kozmom. Ak je človek skutočne zdravý, je jeho doposiaľ nevysvetlená životná sila mocná. Obvykle hovoríme, že je to práve životná sila, ktorá, pokiaľ je človek chorý, má skutočnú liečivú moc. Zmyslom podania lieku na základe similarity je podnietenie životnej sily... Žiaden liek nemôže sám osebe vyliečiť nemoc, môže iba čo najviac uľahčiť, aby životná sila začala vhodne pôsobiť.“135

„Nemecký homeopat Barták napríklad vidí homeopatické uzdravenie v 4. Mojžišovej knihe (porov. Num 21, 6-9), kde sa hovorí o medenom hadovi, ktorého dal Mojžiš urobiť, aby sa pri pohľad naň uzdravili tí, ktorí boli na púšti uštipnutí jedovatým hadom.“136

Homeopat Dethlefsen považuje dokonca aj Eucharistiu za homeopatický prípravok: „Od tých dôb sa Kristovo zráňané telo a jeho preliata krv podávali a stále podávajú vo vysokých homeopatických potenciách, viazaných na chlieb a víno, ako látkové nosiče v podobe hojivého lieku.“137

Jedno z najtvrdších vyjadrení voči kresťanstvu vyslovil sám jeho zakladateľ Samuel Hahnemann: „Konfúcia (...) samotného čoskoro objímem v ríši šťastných duchov, jeho, dobrodincu ľudstva, ktorý nám ukázal pravú cestu múdrosti už 650 rokov pred tým blúznivcom (Kristom).“138 O Hahenmanovej otvorenej nenávisti voči Ježišovi Kristovi sa zmieňuje aj jeho životopisec.139

Český homeopat Čehovský odhaľuje aj príbuznosť homeopatie s budhizmom. Cituje kanadského homeopata Guenthera, ktorí tvrdí, že „budhistická meditácia je v zásade homeopatickým poznávaním skutočnosti“.140 Ďalej uvádza, že „homeopatickí lekári Dalhlke a Palmié boli propagátormi budhizmu v Európe. Niektorí homeopati špekulujú aj o použití homeopatík pri chorobách s karmickým vplyvom, či o vzťahu karmy a homeoparie (Z. Škodová, Homeopatie na Internetu, Homeopatie, č. 9, 1996), čím implicitne zastávajú vieru v reinkarnáciu.“141

Homeopatia ako náhrada sviatostí, svätenín a dôvernej modlitby k Bohu

Určovanie konštitučného typu a lieku pri homeopatickom vyšetrení ide až do jemných detailov života človeka. V knihe Homeopatia v kocke sa píše: „Homeopat sa oboznámi so všetkými symptómami vrátane všetkých emocionálnych a duševných zmien a na základe týchto informácií posúdi individuálnu konštitúciu a akúkoľvek nerovnováhu.“142 V publikácii Rýchly kurz homeopatie sa ide ešte ďalej: „Keď preskúmame všetky symptómy od narodenia, môžeme vybrať hlboko pôsobiaci chronický konštitučný liek, ktorého cieľom je zabrániť ďalším akútnym ochoreniam a odstrániť všetky zdedené a získané prekážky životnej sily.“143

Takýto prístup nie je v homeopatii zriedkavosťou, ale v literatúre sa priamo odporúča. Citujem: „Homeopat musí poznať svojho pacienta, jeho duševný stav, emócie, musí ho poznať po stránke mentálnej, fyzickej i sociálnej. Tomu, aby tieto poznatky získal, musí venovať patričný čas. Pokiaľ si ich neosvojí nesmie v chronickom prípade predpísať nič iné ako placebo... Lekár musí umožniť pacientovi, aby popísal svoj prípad svojím vlastným spôsobom. Otázky alebo prerušenia môžu v tomto štádiu pacienta vyviesť z miery a môže sa stať, že lekár príde o podstatné informácie... Keď sa nakoniec pacient odmlčí, môže lekár povedať: „A čo ďalej?“ a čakaním vynútiť ešte omnoho viac hodnotnejších informácií... Zmyslom je zistiť všetko, čo pacient o sebe vie... Keď pacient skončí so svojím rozprávaním, je na mieste, aby lekár povedal niekoľko poznámok o tom, ako homeopatický liek pôsobí a osobitne zdôraznil potrebu spoznať pacienta, ako celkovo, tak detailne, čo sa často prehliada. To pacienta upokojí, takže je ochotný odpovedať na otázky, ktoré bývajú často až intímneho rázu, ale ktoré sú nevyhnutné.“144

Ak sa ešte podrobnejšie zameriame na otázky homeopata v tomto štádiu, zistíme, že vrámci mentálnych generálií ho zaujímajú témy ako: láska, nenávisť a emócie, „samovražedné sklony, odpor k životu..., obrat k sexu, sexuálne perverzie, strachy, pažravosť, jedlo, peniaze, emocianalita, fajčenie, pitie, drogy, sny, vražedné tendencie, túžba po spoločnosti alebo odpor voči nej, rodina, priatelia, žiarlivosť, podozrievavosť, zaťatosť, odpor, depresie, zhovorčivosť, plačlivosť, smiech, netrpezlivosť...“145

Akoby ani toto ešte nestačilo, homeopatia zdôrazňuje: „K dôležitým bodom poznania pacienta slúžia tiež výpovede jeho rodiny a blízkych priateľov.“146

Pre niektorých ľudí sa takéto terapeutické sedenie vlastne stáva náhradou sviatosti zmierenia alebo duchovného vedenia. Zvlášť, keď zoberieme do úvahy tvrdenie homeopatie, že jej ide o človeka ako o celok, teda aj s jeho psychickou a duchovnou stránkou.

Uvedené tvrdenie podporuje aj ďalšia skutočnosť: „Tento druh konštitučnej liečby zvyčajne zahŕňa stretnutia raz do mesiaca počas niekoľkých mesiacov či dokonca rokov, v závislosti od toho, ako dlho trpíte zdravotnými problémami.“1476 Tu sa už dá naozaj uvažovať o duchovnom vedení počas dlhého obdobia, navyše, za ktoré si dobre zaplatíte.

K homeopatii sa utiekajú častokrát ľudia, ktorí spoznali ohraničené možnosti klasickej medicíny, ktorá je dnes na skutočne vysokej úrovni. Dobre je nám známe, že niektoré ochorenia majú psychický a tiež aj duchovný pôvod, napr. narušené vzťahy, pocity viny, hnevy, nenávisť, neodpustenie a pod. Vplyv týchto faktorov zdokumentovala už aj vedecká medicína. Teda v takýchto prípadoch, keď zlyhali prirodzené prostriedky liečenia, by sa mal človek utiekať k Bohu, pretože duchovné príčiny môže skutočne odstrániť iba On. Materiálna vec nedokáže odstrániť duchovné príčiny. Ak sa v takejto situácii človek neutieka k Bohu, ale hľadá riešenie duchovných koreňov svojich nemocí v homeopatii, používa tak na dosiahnutie cieľa nevhodný prostriedok. V istom zmysle ho „zbožšťuje“, lebo očakáva od neho to, čo by mal očakávať iba od Boha.

Dobre vieme, že sviatosti sú znaky, ktoré spôsobujú nadprirodzenú milosť a sväteniny, ktoré nám túto milosť vyprosujú. Ak niekto od homeopatie očakáva to, čo by sme ako kresťania mali získať pôsobením sviatostí a svätenín, dopúšťa sa hriechu proti viere. A netreba zabúdať aj na sviatosť pomazania chorých v ktorej prosíme Boha, aby svojou milosťou pôsobil aj na naše telesné zdravie.

Napokon ešte príklady toho, ako sa homeopatia usiluje byť náhradou toho, čo máme prosiť od Boha v modlitbe. Pri cieľoch použitia prípravku Apis sa píše: „Môže byť potrebný po záchvate strachu, zúrivosti alebo v prípade žiarlivosti (najmä súrodenecká rivalita)...“148

Prípravok Phospphorus sa indikuje ako medikament napríklad na liečenie strachu zo smrti.149

Homeopatia ako nevhodný prostriedok

Prof. ThDr. František Tondra vo svojej knihe Morálna teológia píše: „Všeobecne na dosiahnutie nejakého efektu sa môžu použiť vhodné i nevhodné prostriedky. Vhodné majú moc od Boha (napr. sviatosti), alebo od prírody (napr. liečivé rastliny). Ak takú moc nemajú, sú nevhodné. Ak im niekto takú moc pripisuje, prehrešuje sa proti rozumu (robí hlúposť), alebo sa dopúšťa čarovania, ak počíta s pomocou zlého ducha. Čarovanie s výslovným vzývaním zlého ducha je vždy ťažkým hriechom. Čarovanie so zahrnutým vzývaním môže byť aj ľahkým hriechom pre nevedomosť, alebo preto, že dotyčný človek to neberie vážne.“150

Ak aplikujeme tieto kritériá na homeopatiu, potom je jasné, že sa jedná o nevhodný prostriedok na dosiahnutie zdravia. Keď niekto pri jej použití verí v pôsobenie neznámych síl, ktoré nie sú ani fyzikálne, ani Božie, ide o zahrnuté počítanie s pomocou zlého, čo je vlastne čarovanie. A keďže podľa odborníkov v homeopatii nepôsobia žiadne účinné látky na prirodzenej báze, s výnimkou placebo efektu, ak jej účinky presahujú možnosti placeba, môžeme rátať iba s nadprirodzeným vplyvom. Avšak v takomto prípade to nemôže byť Božie pôsobenie, pretože homeopatia nie je posvätným znakom pôsobenia Božej milosti, ako je tomu pri sviatostiach alebo sväteninách.

Podľa Františka Tondru je čarovanie spolu s veštením „druhom povery“, pretože „človek sa chce dozvedieť nejaké tajomné veci (prítomné, minulé alebo budúce), ktoré tu a teraz nemožno poznať prirodzeným spôsobom; pri čarovaní chce dosiahnuť nejaký vonkajší účinok, ktorý sa tiež nedá dosiahnuť prirodzeným spôsobom.“151 A tento princíp platí aj pre všetky podobné postupy alternatívnej medicíny, ktoré nemajú podklad v medicíne a rátajú s využitím takýchto síl.

 Vyhlásenie KBS o homeopatii

V súvislosti s viacerými otázkami adresovanými na Konferenciu biskupov Slovenska ohľadom homeopatie (v súvislosti s vierou a morálkou) Komisia KBS pre vedu, vzdelanie, kultúru a univerzity pozvala viacerých odborníkov z oblasti medicíny na stretnutie so zástupcami Slovenskej homeopatickej spoločnosti, ktoré sa konalo 25.6.1996 na Sekretariáte KBS v Bratislave. Na základe tejto konzultácie vydáva Komisia KBS pre VVKU vyhlásenie chápané ako informácia pre katolícku verejnosť. Členovia KBS text tohto vyhlásenia odsúhlasili dňa 5. júla 1996 v Nitre.

„Problém homeopatie je problém medicínsky, a preto patrí do oblasti medicínskej diskusie. V mene viery nemožno k odborným veciam zaujímať stanoviská. Pokiaľ ide o morálne stanovisko, vyžaduje sa od zástancov homeopatie odborná spôsobilosť (homeopatiu nemôžu vykonávať laickí pracovníci).

V morálnej rovine sa prízvukuje to, čo hovorí konštitúcia II. vatikánskeho koncilu Gaudium et spes, 36: „Lebo všetky veci práve nakoľko sú stvorené, majú svoju stálosť, pravdivosť a dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok: toto musí človek rešpektovať tým, že uznáva príslušné metódy jednotlivých náuk a technických odborov. Preto metodický výskum vo všetkých disciplínach, ak sa koná naozaj vedeckým spôsobom a v zhode s mravnými zásadami, sa nikdy nedostane do skutočného rozporu s vierou, keďže časné skutočnosti i danosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu".

V tejto súvislosti S1ovenská homeopatická spo1očnosť prehlásila, že sú jej cudzie akékoľvek magické a okultné techniky alebo ideologické aspekty typu New Age, vrátane reinkarnácie a gnostických bludov.

Kľúčovou osobnosťou pre človeka z hľadiska jeho zdravia je lekár s príslušnou odbornou kvalifikáciou, ktorý podľa svojich poznatkov, skúseností a svedomia rozhodne, čo je pre chorého najlepšie.

Ďalšie riešenie problematiky v otázkach homeopatie sa môže odohrávať na pôde odborných fór po zhodnotení výsledkov experimentálnych prác a vedeckých publikácií.“ 

Mons. František Rábek, nitriansky pomocný biskup, predseda Komisie KBS pre VVKU

V Nitre 5. júla 1996152

Dokument o New Age Ježiš Kristus, Prameň živej vody

Dňa 3.2. 2003 vydala Pápežská rada pre kultúru a Pápežská rada pre dialóg medzi náboženstvami dokument pod názvom Ježiš Kristus, nositeľ živej vody. Tento dokument sa definuje ako „kresťanské zamyslenie o New Age“, hnutiu, ktoré nadobúda celosvetové rozmery a ktoré je nezlúčiteľné s náukou evanjelia.

Pre mnohých je tento dokument prekvapením, pretože sa v ňom spomínajú praktiky súvisiace s New Age aj viaceré známe liečiteľské techniky.

Doslova sa píše: „New Age propaguje širokú škálu liečebných praktík, ako sú akupunktúra, biofeedback (biologická spätná väzba), chiropraktika, kinezioterapia, homeopatia, iridológia... psychické uzdravovanie, liečenie pomocou rastlín, kryštálov, kovov, hudby alebo farieb, reinkarnačné... New age vidí zdroj uzdravenia v našom vnútri, pričom je niečím, o môžeme dosiahnuť, ak sa napojíme na našu vnútornú alebo vesmírnu energiu.“153

Toto posledné tvrdenie New Age je v podstate základným pilierom okultizmu a nachádzame ho aj v princípoch homeopatickej liečby.

75 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 7.

76 Pozri: RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 51.

77 Použitie hadích jedov do homeopatie zaviedol v r. 1837 Constantin Hering. Celkovo sa používa osem hadích jedov. Najväčší význam dosiahli: Lachesis muta, Crotalus horridus, Botrops lanceolata, Agkistrodon mokeson a Elaps corallinus.

78 Porov. ORBANOVÁ E., Homeopatia má aj duchovný základ?, Katolícke noviny 3/2008, s. 14 a tiež: MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 9.

79 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 24.

80 KREJČOVÁ G., Když se řekne homeopatie, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

81 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

82 Pozri: Folia homeopathica č. 1, 1993, s. 9.          

83 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 18.

84 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 21.

85 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

86 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 12.

87 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 10.

88 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 9.

89 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 7.

90 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 13.

91 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 16.

92 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 17.

93 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 11. Pozri tamže s. 17.

94 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 21.

95 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 52.

96 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 9.

97 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 67. K tejto téme MUDr. Štefan Rucki CSc. Dodáva: „Farmaceutické firmy, ktoré vyrábajú klasické lieky, venujú ročne miliardy dolárov na ďalší výskum a rozvoj nových preparátov. Cena lieku sa teda často odvíja od nákladnosti vývoja daného prípravku. V homeopatii však žiadny seriózny výskum neexistuje, a pritom ceny jedného balenia homeopatických liekov sú často vyššie ako pri klasických liekoch na rovnakú diagnózu.“ RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 52.

98 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 18.

99 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 19.

100 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 21.

101 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 22.

102 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 22.

103 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 14.

104 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 27.

105 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 52.

106 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 19.

107 Porov. FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

108 ČEHOVSKÝ J., Víc než léčba -  homeopatie, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

109 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

110 DETHLEFSEN T., Osud jako šance, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

111 Pozri: MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 6.

112 Porov. FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

113 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 34.

114 DELFOVÁ H., GEORG-LAUEROVÁ J., HACKENESCHOVÁ CH., LEMCKEOVÁ M., Lexikón filozofie, Obzor, Bratislava 1993, s. 235.

115 KENT T.J., Přednášky o homeopatické léčbě, cit v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

116 CARTWRIGHT S., cit v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

117 Pozri: HARNER M., Tajemství šamanismu,Eko-konzult, Bratislava 1996.

118 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 7.

119 Pozri: HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 33.

120 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

121 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

122 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

123 NORLAND M., Několik úvah o Merkúriu, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

124 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

125 KKC, čl. 2116.

126 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

127 HAHNEMANN S., Organon racionální léčby, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

128 HAHNEMANN S., Organon racionální léčby, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

129 HAHNEMANN S., Organon racionální léčby, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

130 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

131 ČEHOVSKÝ J., cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

132 KENT, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

133 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 7.

134 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 14.

135 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 17.

136 BARTÁK J., Folia Homeopathica Bohemica, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

137 DETHLEFSEN T., Osud jako šance, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

138 PFEIFER S., Gesundheit um jeden Preis, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

139 Porov. FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

140 ČEHOVSKÝ J., Víc než léčba – homeopatie, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

141 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

142 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 10.

143 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 19.

144 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 26-28.

145 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 33.

146 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 30.

147 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 15.

149 Pozri: MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 44.

152 Pozri internetovú stránku KBS: www. rcc.sk.

153 Ježiš Kristus – Prameň živej vody, s. 28.

                                                         Okultné pozadie homeopatie

Dr. Vladimír Bíba, Mgr. Aleš Franc a kolektív Homeopatia sa v ČR stala veľmi populárnou a rozšírenou metódou liečenia. V tomto článku sa zaoberáme jej okultným pôvodom a praxou. Citácie sú z odborných publikácií (českých aj zahraničných) významných predstaviteľov všetkých homeopatických smerov. Odbornými aspektami homeopatie sa zaoberá kniha J. Heřta a kolektívu: "Homeopatie, clusterová a anthroposofická medicína", Nakladateľstvo LN, 1997. Toto pojednanie sme písali pre kresťanskú laickú verejnosť, a preto sme volili jednoduché a zrozumiteľné vyjadrenia.

Princípy, na ktorých je homeopatia založená

A) Princíp podobnosti (Similia similibus curentur) Tento nosný zákon homeopatie hovorí, že látka vyvolávajúca u zdravého človeka určité príznaky vraj dokáže liečiť chorého, ktorého choroba sa prejavuje podobnými príznakmi. Princíp podobnosti je kľúčom pre voľbu homeopatika pri liečbe.

B) Životná sila (Dynamis) Homeopatia verí, že živý organizmus je ovládaný duchovnou životnou silou, ktorá je zodpovedná za život organizmu a riadi aj jeho hmotné telo. Jej narušenie sa v tele prejaví ako choroba. Homeopatická liečba preto smeruje k ovplyvneniu tejto životnej sily, a jej uzdravenie má viesť následne i k uzdraveniu hmotného tela.

C) Pôvodca choroby (miasma) Homeopatická teória odmieta, že by príčiny chorôb boli materiálneho pôvodu. Za pôvodcu choroby sa považuje narušenie životnej sily tzv. "miasmatami" - znečisteniami, ktoré sú vždy pôvodu duchovného. Hahnemann veril v existenciu troch základných miasmatických chorôb: vnútorného syfilis, vnútorného svrabu a vnútornej kvapavky, od ktorých sa odvíjajú všetky ostatné choroby.

D) Princíp nekonečne malých dávok (infinitenzimálne dávky) Tento princíp tvrdí, že preparát sa stáva tým účinnejším, čím viac je zriedený. Za najúčinnejšie preparáty sa považujú tie, ktoré neobsahujú ani jednu molekulu východzej, "účinnej" látky.

E) Princíp riedenia (potenciácia) Liečivá látka sa do konečnej koncentrácie narieďuje (potenciuje). Táto látka sa v pomere 1:9 (označuje sa ako D1), alebo 1:99 (označuje sa ako C1) pridá do tekutiny (najčastejšie voda, alebo zriedený lieh) a zmes sa pretrepáva. z takto pretrepanej zmesi sa zoberie 1 diel, ktorý sa v rovnakom pomere mieša s tekutinou a rovakým spôsobom sa spracováva. Každé riedenie sa značí nárastom indexu o jednotku (napr. D2, D3....Dx resp C2.....Cx).

F) Princíp dynamizácie (pretrepávanie) Pretrepávanie pri potenciácii sa nazýva dynamizácia. Podľa homeopatickej teórie sa týmto trepaním uvoľňuje z látky jej duchovná esencia, ktorá je tu v nedynamizovanom stave "zviazaná hmotou". Táto duchovná esencia má byť vlastným nositeľom účinku homeopatického preparátu. Konečná lieková forma homeopatika od určitého riedenia (D24, resp. C12) neobsahuje ani jednu molekulu východzej látky a je tvorená buď samotným cukrom (u granúl, alebo bobúľ), alebo rozpúšťadlom, obvykle liehom (u roztokov, kvapiek).

G) Liek terénny (konštitučný) Homeopatickí pacienti sú podľa svojich fyzických dispozícií a povahových vlastností rozdelení do niekoľkých typov (konštitúcií). Každej konštitúcii zodpovedá určitá homeopatická substancia, na ktorú tento typ reaguje pri liečbe.

Účinnosť homeopatie ani mechanizmus jej prípadného pôsobenia sa nikdy nepodarilo vedecky preukázať. Jej princípy sú celkom nezlučiteľné s vedeckými poznatkami biológie, fyziky, chémie i farmakológie. Odborníci preto predpokladajú, že všetky prípady uzdravenia sú "placebo efektom". Spolu s homeopatmi tak predpokladajú, že homeopatia aspoň priamo neškodí. Ak však chceme vysvetliť vplyv homeopatie na človeka, musíme sa pozrieť na jej duchovné pozadie. Ak ju sledujeme z tejto strany, zistíme veľmi skoro a zretelne, že je duchovnou náukou, vyrastajúcou z okultných koreňov. Cieľom snahy o jej vedecké vysvetlenie je pokus túto skutočnosť zastrieť.

Okultný pôvod homeopatie

Zakladateľom metódy je nemecký lekár Ch. F. Samuel Hahnemann (1755-1843), ktorého postulátov sa homeopati pridŕžajú podnes. O Hahnemanovom najúspešnejšom diele "Organon racionálnej liečby" i dnes prehlasujú, že "celé generácie homeopatických lekárov od čias Hahnemanna až po súčasnosť vychádzajú z Organonu" [1].

Hahnemann opakovane prehlasoval, že homeopatia je "božská" metóda a prehlasoval ju za "spásnu pravdu" [1 str. 9]. Napísal, že ten kto ju používa "priamo sa naväzuje na božstvo, na stvoriteľa sveta" [1 str.10]. Homeopatiu mu vraj zjavil samotný boh, ktorého nazýval "Veľkým duchom, ktorého uctievajú všetci obyvatelia všetkých slnečných systémov" [14 str.11]. "Bolo načase, aby múdry a dobrotivý stvoriteľ a udržovateľ človeka učinil prietrž týmto hanebnostiam (mienená prax klasickej medicíny) a vyjavil liečiteľské umenie, ktoré je opakom už zmieneného... Bol najvyšší čas, aby dobrotivý stvoriteľ dal objaviť homeopatiu" napísal ďalej [1, str. 49-50].

Hoci sa Hahnemann sám považoval za jediného v dejinách, kto vykonal skutočnú revíziu dovtedajšej medicíny a pri tom našiel cestu k pravde, homeopatický pedagóg dr. Burnett pri štúdiu Hahnemannovho diela dokonca zapochyboval, či je Hahnemannova teória skutočne pôvodná [16, str 16]. Veď zákon podobnosti poznal už Hippoktrates v 5. stor. pred n.l., nepatrnými dávkami liečiv liečil už Paracelsus v 16. stor. a teória životnej sily bola rozpracovaná už v Rgvédách v 10. stor. pred n. l. Duchovnú esenciu dobýjali z hmoty už stredovekí alchymisti a o zajatí ducha hmotou špekulovali gnostici od antiky cez stredovek až k metafyzikom minulého storočia.

Niet sa čo diviť, že i mnohé iné ezoterické liečebné smery majú k homeopatii veľmi blízko. Medzi nimi zvlášť mesmerizmus, Kresťanská veda a tiež Jungiánska psychoanalýza.

Homeopatia a príbuzné liečebné metódy

A) Mesmerizmus Rovnaký, božský pôvod ako homeopatii prisudzuje Hahnemann i "mesmerizmu", metóde liečenia pomenovanej podľa zakladateľa F. A. Mesmera (1734-1815), o ktorej napísal: "Táto liečivá sila... je zázračným, nedoceniteľným darom božím prepožičaným človeku. Mesmerizmus dokáže dotykom, aj bez neho, ba dokonca i z určitej vzdialenosti, iba prostredníctvom silnej vôle..., prenášať životnú silu zdravého jedinca (obdarovaného touto silou) na iného človeka [1, str. 229]. Sám Hahnemann mesmerizmus doporučuje. Dosvedčuje, že patrí do rovnakej oblasti liečenia pôsobením na "životnú silu" ako homeopatia. Eppenich uvádza, že po Hahnemannovi zostal písomný záznam, v ktorom píše, že najlepších výsledkov liečby je možné dosiahnuť kombináciou homeopatie a živočíšneho magnetizmu [17, str. 110].

Podstatou mesmerizmu bolo tzv. magnetizovanie pacienta magnetizérom, ktorý napr. skladaním rúk prenášal na nemocného svoju "uzdravujúcu energiu". Podľa Inglisa a Westovej "cieľom Mesmerovej liečby bolo vyvolať u pacienta stratu ovládania mysle a tela (kŕče,rozštiepenie a katatonické stavy)". Autori v tejto praxi vidia podobnosť v pôsobení šamanov a strokerov [2, str. 169]. Škótsky chirurg J. Braid z mesmerizmu vyvodil i dnes rozšírenú hypnózu. Tento hypnotický tranz má podobné rysy zmeny mysle ako napr. transcendentálna meditácia, hladina alfa u Silvovej metódy a z nej vychádzajúca Modrá alfa, či rôzne stavy tzv. terapie vizualizáciou, alebo jogínska meditácia. Zweig uvádza, že mesmerizmus tým, že umožnil vznik hypnózy, dal základ vzniku Feudovej psychoanalýzy [18].

Obdivom k Mesmerovi sa netají ani súčasný známy homeopat Rýc: "Mesmer, Kent.... i Hahnemann boli velikánmi, ktorí poodhalili závoj Isidin... " [19, str.19].

B) Kresťanská veda Nie je tiež nezaujímavá príbuznosť homeopatie a tzv. "Kresťanskej vedy", čo je sekta, ktorá kladie veľký dôraz na uzdravovanie. Jej zakladateľka M. Baker Eddy prevzala pre svoje učenie východiská z ktorých vychádza i homeopatia. Napísala: "Homeopatia zduchovňuje liečivo takým opakovateľným riedením, že sa aktívna látka stáva podobnejšou ľudskej mysli, než substancia tzv. mysle, ktorú nazývame hmotou, a účinnosť látky sa úmerne zvyšuje"[11, str. 157]. Tieto špekulácie začala Bakerová rozvíjať, keď bola pomocou mesmerizmu uzdravená zo svojej dlhoročnej neurastémie. Stalo sa to po tom, čo hodinár P. P. Quimby, ovplyvnený hypnotickými pokusmi liečiteľa dr. Poyena, Barkerovú presvedčil, že choroba je iba klam zmyslov, a teda obyčajný blud. Bakerová túto teóriu nábožensky rozvinula: "Chorobu nelieči ľudská myseľ, ale božia myseľ, alebo vôľa boha" [2, str 239]. Ona sama homeopatiu vo svojom živote praktizovala. Jej ponímanie pripomína klasickú Kentiánsku homeopatiu. Kent rovnako veril, že pri liečení nemocí je možné vychádzať zo stavu mysle. Jeho repertorium obsahuje veľkú kapitolu "Mind" (myseľ), obsahujúcu popis najrôznejších stavov ľudskej mysle, podľa ktorých sa má zvoliť správne homeopatikum, ktoré následne vylieči i telesné nemoci. Tak, ako Kresťanská veda nazýva nemoc klamom zmyslov, podobne i významný indický homeopat Shankaran je presvedčený, že "nemoc je vlastne blud a chorobné prejavy sú bludné" [20, str.32-34].

C) Jungiánska psychoanalýza Za zakladateľa psychoanalýzy sa pokladá lekár českého pôvodu Zigmund Freud. Ten bol na svojej stáži v Paríži zretelne ovplyvnený hypnózou, ktorá sa tu začala rozvíjať zásluhou dr. Mesmera. Freud sa naučil hypnotizovať svojich pacientova údajne u nich vyvolať potlačené zážitky a sklony z ich podvedomia. Pomocou výkladu snov a výpovedí zhypnotizovaných, volil potom terapiu. Medzi jeho žiakov patril i C.G.Jung, zanietený obdivovateľ špiritizmu, mystiky a alchýmie. Jung bol vo svojom živote aktívny aj v náboženskej oblasti. Za pomoci alchýmie a gréckej mytológie vytvoril teóriu archeotypu, akéhosi bájneho pravzoru, spoločného všetkým ľuďom na základe ich historického a "prehistorického vývoja", uloženého v kolektívnom vedomí ľudstva. Typickými archeotypmi sú napr. "Múdry starec", "Otec a matka", "Hrdina", "Cirkusant" a ďalšie, charakterizujúce človeka podľa jeho psychických, duchovných a sociálno-genetických vlastnostía štádií jeho vývoja. Jung v svojich dielach nepovažoval Ježiša Krista za historickú osobu, ale iba za bájnu postavu - archeotyp.

Niektorí homeopati vidia súvislosť medzi homeopatiou a jungiánskou psychoanalýzou. Americký psychoanalytik a homeopat Wittmond nazval homeopatické konštitučné lieky archeotypmi a sám Jung považoval homeopatiu za pokračovanie alchymistickej praxe [4, str.124-125]. Niektorí homeopati dnes používajú psychoanalýzu k výkladu snov pacientov, čo im umožňuje presnejšiu voľbu homeopatika i lepšie pochopenie jeho duchovného pôsobenia [21, str. 8-12]. Podľa mnohých homeopatov majú sny pacientov, ktorí sú liečení homeopaticky výrazne mystickú a psychoanalytickú povahu.

Ako vidieť, všetky tri spriaznené prúdy majú dva spoločné menovatele: na ich počiatku stojí rovnaká osoba, dr. Messner a rovnaké učenie - duchovný pôvod choroby. I Messner ale má svojich predchodcov - náboženských heretikov, starovekých gnostikov a hermetických filozofov.

Hahnemannove učenie je dodnes pre homeopatov dogmou, takmer nedotknuteľnou doktrínou.Akákoľvek kritika zo strany vedy je odmietaná. Už v minulom storočí Kent nabádal homeopatov: "Majte sa na pozore pred skúsenosťami vedcov. Hahnemann pre nás vytýčil zákony, ktoré môžeme študovať a na nich môžeme stavať... Je načase uznať autoritu" [3, str 12]. "V homeopatii sú platné samotné princípy, a všetko čo s nimi nie je v súlade je nutné ponechať stranou." [3, str. 36].

I samotní vedci, zaoberajúci sa homeopatiou, sami ukazujú na duchovné súvislosti homeopatie a na to, že pri aplikácii homeopatie sa ľudia dostávajú na pôdu ďalších okultných metód: "Pole sa nám tak výrazne rozširuje o smery, ktoré sa skôr do nášho rámca nevošli, o psychoanalýzu, o psychosomatickú medicínu,ale aj o orientálne smery typu ayurvédy, alebo tradičnej čínskej medicíny. To tak veľmi kontrastuje s bezduchým redukcionizmom západnej medicíny." [13, str.64]

Duchovné ambície homeopatie

Z horeuvedených ukážok je zrejmé, že homeopatia nie je len obyčajnou metódou liečby, ale uceleným filozofickým systémom s kultickými rysmi. Známy český propagátor homeopatie Čehovský otvorene píše: "Domnievam sa, že práve religiózna podstata homeopatie je najlepšou zárukou toho, že sa táto metóda bude ďalej šíriť a zlepšovať život stále väčšiemu množstvu ľudí"[22]. I predstavitelia súčasnej homeopatickej "vedy" berú homeopatiu ako "prostriedok poznávania a pochopenia ľudského tvora v celej jeho celistvosti"[12, str.44]

Celú filozofiu homeopatickej liečby je možné stručne zhrnúť takto: Choroba má duchovnú príčinu, spočívajúcu v narušení duchovnej "životnej sily", ktorá za normálneho stavu riadi chod organizmu i psychiku každého človeka. Užitie homeopatika však toto narušenie onej duchovnej "životnej sily" odstráni a umožní tak tejto sile ďalej riadiť telesné, mentálne i duchovné zdravie človeka a nastolí harmóniu medzi človekom, prírodou a kozmickými silami. Správne zvolené homeopatikum týmto spôsobom odstráni "príčinu" všetkých nemocí a utrpení človeka.

Už vyššie zmienený Kent prehlásil: "Oblasť, ktorú zaujíma (duchovný pôvodca choroby - miasma-) je skutočne nesmierne široká, pretože siaha až k prvotnej ľudskej chybe, prvotnému hriechu, prvej, skutočnej chorobe našej rasy "[23, str.25]. Čehovský, ktorý sa z našich homeopatov blíži Kentovmu ponímaniu azda najviac, a ktorý rovnako túto teóriu rozvíja [22, str.18], ponúka na očistenie od miasmy homeopatický liek [4, str.130]. Niet sa teda čomu čudovať, že poniektorí homeopati nazývajú homeopatické uzdravenie "spasenie v malom" a že Hahnemann označil homeopatiu za "spásnu pravdu".

Homeopatia chápe ako súčasť "spásnej pravdy", podobne ako niektoré módne spasiteľské smery, i fyzické uzdravenie. Nezostáva však iba pri ňom, ponúka, práve ako tieto smery, napríklad i prosperitu. Preto napr. Čehovský ďalej uvádza: "...môžeme na svojich homeopatických pacientoch pozorovať, ako posilňujú v priebehu liečby svoje socálne potavenie, stávajú sa sebavedomými a rešpektovanými osobnosťami"[24, str.219]."Vrchol zdravia predstavuje pravdepodobne niekto, kto má v dokonalom poriadku nielen orgány, ale je na vysokom stupni mentálneho a psychického vývoja. A takéhoto človeka je možné stvoriť z pôvodne nemocného práve homeopatickou metódou"[4, str.62].

Homeopatia taktiež sľubuje, podobne ako už zmienené metódy transcendentálnej meditácie, či jógy, uvedenie do akejsi harmónie a poriadku s prírodou a kozmickými silami. Vánová preto uvažuje o možnosti využitia homeopatie na "Obnovenie pamäte ľudstva na stratený prapôvod s prírodou a silami vesmírneho Poriadku"[25]. Taktiež Oxfordský homeopat Cartwright pozerá na homeopatiu ako na obnovu liečenia prírodnými prostriedkamia v homeopatii vidí rovnaké princípy ako má šamanizmus. Píše: "Ako homeopatia, tak praktiky šamanov liečia nemoc ducha"[26, str.16-17].

I v praktickej aplikácii sa prejavujú duchovné ambície homeopatie. Odborná homeopatická literatúra napríklad často popisuje prípady liečby ťažkých chorôb (AIDS a pod.), keď síce homeopatia človeka nezachránila od smrti, ale umožnila mu zomrieť v zmierení, vyrovnaní sa so smrťou. Inokedy dokázalo jediné podanie homeopatika "urobiť zázrak a vyhnať ducha" z posadnutého človeka po tom, čo z neho kňaz neúspešne vyháňal démona, a tak autor, homeopat z Bombaja uzatvára: "Homeopatia skutočne robí zázraky"[39].

Homeopati majú veľké ambície i do budúcna. Rýc uviedol: "Cieľom našej spoločnosti je.... v neposlednom rade stáť filozoficky v plnej pripravenosti na hranici medzi medicínou dneška a zajtrajška"[27] a Chappel, riaditeľ zahraničných aktivít prestížnej London College of Clasical Homeopathy konštatuje: "Homeopatia je so širokým prúdom ďalších liečebných metód pripravená dostať sa do predných pozícií v medicíne"[28, str.75].

Súvislosti s inými formami okultizmu

Pri popise histórie homeopatie sa sami jej priaznivci obracajú na okultné smery v minulosti, hlavne na astrológiu a alchýmiu a predovšetkým na okultnú časť myšlienok ináč zaujímavého mysliteľa 16. stor. Paracelsusa [4, str. 124]. Astrológia v homeopatii slúžila na zostavenie typológie a alchýmia rozpracovala postupy "zduchovňovania hmoty".

A) Homeopatia a astrológia Astrológia slúžila v staroveku hlavne na dopytovanie sa na božiu vôľu a k zostavovaniu horoskopov. K obom účelom malo slúžiť momentálne rozostavenie obežníc slnečnej sústavy.

Homeopatickú typológiu, podľa ktorej sa predpisujú homeopatické konštitučné lieky, rozvinul na základe astrologickej, horoskopickej symboliky Leon Vannier [29, str. 45-48]. Každý homeopat ktorý predpisuje konštitučnú liečbu, tak aplikuje astrológiu. Aj predstaviteľ českej lekárskej homeopatie, ktorá sa snaží tváriť vedecky, priznal: "Hahnemannova metóda v mnohom pripomína astrológiu... Obe vedy majú... vo svojej nedegradovanej a najzjednodušenejšej podobe fantastické kúzlo mnohotvárnosti a individuality."[14, str7-8].

Nie sú to však iba duchovné východiská, či konštitučná liečba, ktoré spájajú astrológiu s homeopatiou. I bežná homeopatická diagnostika či terapia používa astrologické prvky. Mnohé látky používané v homeopatii preukázatelne nevykazujú (pri pokuse) účinky prisudzované im homeopatmi a ich používanie vychádza iba z astrologických a alchymistických predstáv. Tak napr. kovové zlato (Aurum metallicum) je celkom neaktívna a pri jeho požití ústami sa neprejavia žiadne účinky. Napriek tomu je dôležitým liekom v homeopatii, napr. u pacientov ambicióznych, so snahou byť perfektnými, prvými, u ktorých tieto sklony, pokiaľ nie sú korunované úspechom vedú k úzkostiam, beznádeji, depresiám až samovražedným sklonom a tiež k hypertenzii. To preto, lebo v astrologických a alchymistických predstavách je zlato symbolom slnka, ktoré je "prvé" v celej slnečnej sústave. Ezoterické predstavy o slnku sú potom v homeopatii premietané do účinkov homeopatika Aurum metallicum a do jeho liečebného využitia. Rovnaké je to i v mnohých ďalších prípadoch (napr. oxyd kremičitý - Silicea - hoci opäť nemá žiadne účinky, používa sa pri " náchylnosti k črevným parazitózam, zhoršujúcim sa pri zmenách Mesiaca"[30, str.294]. Jouanny uvádza pri homeopatiku napr. "zhoršenie pri novmesiaci a niekedy pri splne"[42 str.94].

Významný homeopat Norland zasa prirovnáva homeopatický preparát Merkurium (ortuť) k planéte Merkúr:"Merkúr i znamenia, ktorým vládne - Blíženci a Panna, sú dobre známe z astrológie... Reprezentujú tranformáciu a premenu, princíp života ako takého a sú zosobnením a metaforou alchymistického spracovania ortuti. Je zaujímavé, že prostriedky používané v homeopatii sú Mercurius solubilis (rozpúšťajúci a rozpustný) a Mercurius vivus (žijúci, živý)[31].

B) Homeopatia a alchýmia Alchymisti sa snažili o hľadanie kameňa mudrcov (lapis filosoforum). Podstatou ich činnosti však bola snaha o odhmotnenie éterickej esencie z hmoty (tzv. piatej esencie, kvintesencie). Táto substancia sa zušľachťovala a prechádzala niekoľkými stupňami, kým nedospela k "dokonalosti". Alchymista sa pred svojím pokusom častokrát uvádzal za pomoci pôstu a dychových cvičení do tranzu. Paracelsus sa už 200 rokov pred Hahnemanom pokúšal pomocou tejto esencie liečiť na základe "zákona podobnosti" choroby. Hoci Hahnemann Paracelsusa považoval za blúznivca, sám prebral mnohé jeho okultné predstavy a dnešní homeopati ho považujú za Paracelsusovho nasledovníka.

Kent iba nahradil pojem "kvintesencia" pojmom "pralátka" a vo svojich prednáškach uviedol: Keď uvažujeme o prapodstate, nachádzame sa v kráľovstve pralátky... Prasubstanciu nie je možné merať čo do kvantity, možno ju posudzovať iba z hľadiska kvality, podľa stupňa dokonalosti. Na príklade si objasníme význam tohoto rysu vo priamom vzťahu k homeopatii. Ak ste podávali Sulphur v potencii 55M a liek prestal účinkovať, tačí podať potenciu CM a účinok sa hneď prejaví. Z toho je jasné, že sme prestúpili určitú hranicu a dosiahli sme vyššiu kvalitu...[3, str.65-68].

Homeopatia a náboženstvo

A) Homeopati a kresťanstvo Hoci je biblické kresťanstvo v očiach veriacich na hony vzdialené akémukoľvek okultizmu, zástancovia okultizmu to tak zďaleka nevidia. Božie meno zneužívajú špiritisti, jasnovidci, liečitelia a samotnú Bibliu obvykle okultisti otvorene nezpochybňujú. Ani homeopati nie sú výnimkou.

Nemecký homeopat českého pôvodu dr. Barták napríklad vidí homeopatické uzdravenie v 4. knihe Mojžišovej 21;6-9, kde sa hovorí o medenom hadovi, ktorého mal Mojžiš urobiť, aby pri pohľade naň boli uzdravení tí, ktorí boli uhryznutí na púšti ohnivým hadom [32, str. 7]. Dethlefsen zasa považuje prijímanie Večere Pánovej za podanie homeopatických koncentrácií Kristovej krvi a tela: "Od tých čias sa Kristove nemocné telo a preliata krv, podávali a stále sa podávajú vo vysokých homeopatických potenciáciách, viazaných na chlieb a víno ako látkové nosiče v podobe hojivého lieku"[10, str.142]

Homeopati však nezostali iba pri "teológii". Uvádzajú aj duchovné zážitky s videním Krista. Journal of Homeopathy takto popisuje napr. skúšku podania homeopatického lieku Anacardium Orientale na človeku:"Myslí si, že jeho myseľ je oddelená od tela. Má ilúziu rozdvojenia... Najnázornejším symptómom je ilúzia, že na jednej strane je diabol a na druhej strane anjel... myseľ a telo sa javia pri tom ako oddelené. V tomto stave osoba nie je pri zmysloch, nie je "v tele"... Je tu spojenie s ríšou smrti a s ríšou duchov... Má ilúziu, že vidí mŕtvych... počuje hlasy... Predstavte si, že vidí hrôzostrašné fantómy. Má ilúziu, že vidí démonov. Má ilúziu Krista pri návšteve kostolného cintorína."[33, str.3-7]Čehovský uvádza nasledujúci kuriózny prípad homeopatika Lachesis: "Lachesis je had žijúci na strome... Pacient typu Lachesis... často máva iracionálny pocit viny, pričom nemôže udať adekvátnu príčinu... má vždy nejaký významný vzťah k jablkám... To, čo je obsiahnuté v ľudskom konštitučnom type Lachensis, existuje teda aj v Starom zákone a tiež v jede hada žijúceho v Guayane."[4, str.126].

Najvnúternejšie "kresťanské" vyznanie môžeme nájsť u prírodného liečiteľa, bylinkára a homeopata Zentricha:"A bol to práve Ježiš Kristus, kto nám ukázal najvyššiu úroveň (i homeopatického zákona podobnosti), keď smrťou prekonal smrť."[34, str.20].

Musíme tu s poľutovaním konštatovať, že homeopatia si našla svojich priaznivcov i v radoch cirkvi. Býva zmieňovaný fakt, že Matka Tereza homeopatiu používa a že aj niektorí pápeži sa nechali homeopaticky liečiť. Zakladateľ homeopatie Hahnemann však Krista nenávidel a doslova pred svojou smrťou ppovedal: "Konfucia... samotného objímem čoskoro v ríši šťastných duchov, jeho, dobrodincu ľudstva, ktorý nám ukázal pravú cestu múdrosti už 650 rokov pred tým blúznivcom (Kristom)"[35, str.78]. Rovnako Hahnemannov životopisec sa zmieňuje o jeho otvorenej nenávisti k Ježišovi Kristovi.

B) Homeopati a východné náboženstvá Za zmienku tu stojí buddhizmus. Definovať teóriu buddhistickej viery je takmer nemožné. Niektorí buddhisti dokonca hovoria, že ide čisto len o prax. Jej cieľom je prekonanie utrpenia osvietením skrze meditáciu. Buddha chápal odstránenie utrpenia ako odstránenie klamu, teda presne to, čo učí Kresťanská veda. Kanadský homeopat Geunther hádam preto uviedol, že "buddhistická meditácia je v zásade homeopatickým spoznávaním skutočnosti"[10, str.122]. Homeopatickí lekári Dalhlke a Palmié boli propagátormi buddhizmu v Európe.

Homeopati niekedy špekulujú i o použití homeopatík u chorôb s karmickou ochranou [40], či o vzťahu karmy a homeopatie [41], čím implicitne zastávajú vieru v reinkarnáciu.

Gnostické korene homeopatie

Charakterizovať gnózu nie je ľahké. Gnostici všeobecne tvrdili, že človek bol pôvodne rovnakej podstaty ako Boh. Svojim pádom a následným vyhnaním z raja ale upadol do zajatia hmoty, ktorá je v gnóze chápaná ako hriešna a jej tvorcom je nižší boh - Demiurg, satan. Človek svojim pádom do hmoty získal jej satanskú prirodzenosť.

Samotný človek je v gnóze chápaný ako duch, ktorý žije v tele. Pokiaľ si človek uvedomí prevahu svojho ducha nad hmotou svojho tela, vymaní sa z jej zajatia a zjednotí sa so svojím duchovným Ja, ktoré tak znovu obdrží stratenú božiu prirodzenosť. Takto sa duch dostáva do "duchovného", nadprirodzeného sveta, ktorý je našimi zmyslami nepoznateľný, a ktorý je ďaleko dôležitejší, ako svet materiálny. Sami homeopati uvádzajú možnosť, že "bol sám Hahnemann silne ovplyvnený gnostickou tradíciou" [4, str.61], a že gnóza je jednou z filozofických polôh homeopatie[24, str.21]. Je to logické, pretože hlavné princípy homeopatie z gnózy priamo vychádzajú. Duchovná príčina nemoci (narušenie Dynamis), dobýjanie duchovnej esencie z hmoty a jej zušľachťovanie dynamizáciou a potenciáciou, únik z hmotného sveta do duchovného pôsobenia (infinitenzimálne dávky), to všetko je aplikácia gnostických predstáv.

Gnostický pohľad na homeopatiu vajadril známy a našimi homeopatmi uznávaný nemecký psychoterapeut a homeopat Dethlefsen: "Vyhnanie z raja, alebo z vedomia jednoty je pádom... do hmoty... iba materálny svet je hriešny. Tak bola myslená poznámka o jedovatosti celej prírody, keď sme hovorili o príprave homeopatických prostriedkov... Na hmote lipol odjakživa prívlastok niečoho zlého, temného,satanského" [10, str. 38].

Gnostickú vieru v rovnakú podstatu Boha a človeka niektorí homeopati rozšírili aj na rastliny, zvieratá a neživú prírodu. Kent hovorí:"Ale ten, kto uvažuje racionálne, existenciu Boha pripustí, pripustí, že je hmotný, že je tvorený nejakou substanciou... pralátka je nadaná tvorčou inteligenciou, tzn. že je schopná poučene riadiť a formovať bytie celého organizmu, zvieraťa, rastliny, či nerastu... Má túto vitálnu silu iba človek?... Nemajú ju tiež zvieratá a nerasty?"[3, str.63-64]. Táto "pralátka" tu zjavne nahradzuje Ježiša, o ktorom Biblia hovorí, že je to On, ktorý všetko nesie svojim slovom [Žd 1,3]. Tak je tu popieraný pravý Boh Otec, aj Jeho Syn - Ježiš Kristus a v tomto systéme sa na Božie miesto dostáva "pralátka", "prasubstancia".

Gnostici rovnako verili v existenciu dvoch úplne odlišných svetov, sveta duchovného a sveta materiálneho, pričom svet duchovný (neviditeľný) je svetu hmotnému (viditeľnému) nadradený. Každý hmotný prejav, tu napr. choroba, mal vo svojej podstate duchovnú príčinu:"Poznáme dva svety, svet príčin a svet dôsledkov. V tom druhom, hmotnom, nám k vnímaniu slúžia oči, prsty, nos, ucho, ide o svet výsledkov. Svet príčin je neviditeľný, nepoznateľný piatimi zmyslami... Homeopatia existuje ako zákon, jej príčiny pochádzajú zo sveta príčin. Keby neexistovala vo svete príčin, nemohla by existovať ani vo svete dôsledkov" [3, str.69]

Niektoré gnostické prúdy preto považovali za sprievodcov nemocí zlé duchovné bytosti (archotonov). Ich praxou bolo sa týmto "mocnostiam" vyhrážať a rehlasovať do duchovného sveta ich odsúdenie. Túto prax odsudzuje napr. Júdova a Petrova epištola.

I v ranno-kresťanskej herézii si hľadala gnóza svoje miesto. Vďaka totálnemu zduchovneniu človeka (duch, ktorý iba dočasne žije v tele) bolo gnostikom zaťažko prijať, aby obeť Kristovho tela bola pre vykúpenie človeka dostatočná. Začali preto špekulovať o tom, že Kristus mal iba zdanlivé, tzv. duchovné, astrálne telo. Gnostické špekulácie ohľadne Kristovenie sú cudzie ani dnešným homeopatom:"Narodil sa do chudoby v stajni, stýkal sa s colníkmi a neviestkami, trpel bezprávím, bol trýznený a usmrtený, bol zoslaný dole do pekiel. Až potom, keď človek zostúpi do najhlbšej tmy, stane sa zrelým pre vlastný vzostup... Dokiaľ človek vlastní materiálne telo, je viazaný k polarite"(polarita je tu chápaná ako hriešna hmota)[10, str.138-142]. Povšimnite si, že Ježiš, ktorého ponúka Dethlefsen, netriumfuje na kríži, ale v pekle. M. Baker Eddy to vyjadrila omnoho zrozumitelnejšie:"Materiálna krv Ježiša preliata na zlorečenom dreve nebola pre očistenie od hriechov o nič účinnejšia, ako keď prúdila v jeho žilách"[11, str 330].

Praktické dôsledky používania homeopatie

Väčšina odbornej homeopatickej literatúry hovorí o zmenách psychiky, ktoré sú sprevádzané mnohokrát rôznymi mystickými prežitkami u niektorých osôb, liečených homeopaticky. Veľmi často sa napr. popisujú sny mytologického charakteru u ľudí po podaní homeopatika, alebo trebárs zvýšená citlivosť k tzv. geopatogénnym zónam [6]. Podľa homeopatickej literatúry sny často sprevádzajú homeopatickú liečbu už od jej počiatku. Pri prvom podaní lieku vraj niekedy aj osoby, ktorým sa sny nikdy nesnívali, majú sny výrazne mytologického charakteru: "V prvých fázach... bývajú napríklad sny, v ktorých dôležitú rolu hrá stojatá voda, ktorá postupom času začína prúdiť, mení sa v povodeň, ktorá odnáša a ničí staré schátralé budovy, symbolizujúce staré ego, v ktorom sú konzervované chorobné symptómy". Autor tu vidí analógiu k alchymistickému "rozpúšťaniu - dilutio". Obsahom sna bývajú alchymistické a psychoanalytické symboly ako: "kráľ, tri bohyne, Eroboroshad, požierajúci vlastný chvost, trojhlavý had, draci, podzemné pramene, podzemné labyrinty..."[4, str.128-129].

O tom, že si homeopatia činí nárok na človeka, a to ako pacienta, tak i jeho homeopatického lekára, možno vidieť i na dnešných homeopatických kurzoch pre odborníkov, poriadaných skúsenými a "zasvätenými" homeopatmi. Dr. Krejčová píše v časopise pre lekárov o homeopatickom kurze toto:"Tam sa pre nás mohol odohrať aj objavný "mužský a ženský program", alebo rituál noci v splne. Premena myslenia je to hlavné, čo si mohol začínajúci homeopat odniesť z dlhšieho strretnutia. Dá sa to prirovnať k "zasväteniu", k "prijímaniu do rádu". Nezáleží, ako nazveme súzvučenie s homeopatiou, s liekom, s pacientom... "[7, str.27].

Podobne to vyjadril Kent, ktorý o homeopatii napísal: "Ak k nej (myslený je lekár k homeopatii) nevzplanie ozajstným citom, zostane preň iba vecou pamäti a povrchnej vzdelanosti. Ako sa ju učí milovať, homeopatia sa stáva jeho jedinou vášňou,... dokáže dôjsť až na najvyšší stupeň"[3, str.159].

Hádam najmarkantnejšie túto až trochu "extrémnu závislosť", známu u počítačových gamblerov, vyjadril doc. Mužík: "...všetkých nás dohromady spája vznešené puto homeopatie. Homeopatie, ktorá sa stala doslova "drogou" pre každého, kto sa s ňou aspoň trochu dôvernejšie zoznámil. Pri hlbšom prenikaní do jej tajov sa nás predsa stále viac a viac zmocňuje, až sa na nej stávame doslova závislými"[36]. Taktiež Prof. dr. Raynaud, homeopat a dekan Farmaceutickej fakulty v Lyone o homeopatii uvádza: "Akonáhle do nej vniknete, spravidla jej zostávate verní. Možno i preto toľko lekárov vo Francúzku prepadlo homeopatii" [37, str.20-21].

Zdá sa, ako by tu bol človek ovládaný nejakou nehmotnou homeopatickou duchovnou silou, ktorá ho činí závislým. Zahraničný lektor homeopatických kurzov priamo hovorí: "...liečiteľ (myslí sa homeopat), nikdy neprichádza sám. S vašimi dobrými úmyslami a činmi sa prejavia zároveň aj duchovné, či iné sily" [28, str.93].

Je potrebné sa ešte krátko pristaviť pri homeopatmi veľmi často uvádzanom argumente, že homeopatia je bezrizikovou terapiou, ktorou nie je možné pacientovi ublížiť. Samotná homeopatická literatúra ale uvádza opak. Homeopatia sa môže prejaviť ako na psychickom, tak na fyzickom zdraví. Súčasná predsedkyňa homeopatickej spoločnosti k tomu hovorí: "Správne vybraný liek, ale taktiež náhodne trafený, môže mať ďalekosiahle účinky v živote pacienta, dokáže vyplaviť zapadnuté emócie... preto je nezodpovedné túto skutočnosť neuznať a neupozorniť na ňu pacienta... Včeobecne varujeme pacientov pred nekoordinovaným užívaním homeopatík... predčasná je ale potom radosť z odstránenia lupín, ak ich potlačenie vyvolá pneumóniu" [38, str.17-18]. Homeopatický časopis dokonca uvádza i možnosť: "zhoršenie až k exitu" (smrti) [9, str.9] po užití nesprávneho homeopatika. Ako ďalšie z možných dôsledkov "zlej voľby" homeopatickej liečby je napr. uvedené:

1) zmeny menštruačného cyklu (k horšiemu)

2) poruchy spánku trvajúce viac ako týždeň

3) zhoršenie duševných a povahových symptómov [9, str.11]

Taktiež vo vedeckej literatúre sú popisované prípady poškodenia zdravia po aplikácii homeopatík a aj medzinárodné WHO centrum pre sledovanie nežiadúcich účinkov vo švédskej Upsalle má zaznamenané prípady poškodenia zdravia, niekedy i veľmi vážne, po použití homeopatík veľmi nízkych riedení. Pritom je nutné podotknúť, že nežiadúce účinky u homeopatík, na rozdiel od klasických liečiv, sa bežne nesledujú a veľkú pozornosť im nevenuje ani zmienené WHO centrum. Preto sa dá predpokladať, že tieto správy sú iba zlomkom skutočných škôd.

Biblický postoj

Ak sme sa až doposiaľ zaoberali prevažne duchovnými východiskami a súvislosťami ako ich charakterizujú samotní homeopati, chceli by sme teraz v stručnosti pripojiť niekoľko bodov na zamyslenie nad ich učením.

1) Bol to Boh, ktorý dal objaviť homeopatiu? Už Hahnemann zdôrazňoval "božský" zrod tejto metódy a ním opakované tvrdenia o homeopatii, ako o "spásnej pravde" je potrebné dať do súvislostí s jeho duchovnou a náboženskou orientáciou. Pritom nadprirodzený pôvod homeopatie je jej základom a bez tohoto "božského zjavenia" by vraj táto metóda vôbec nemohla vzniknúť. To je tiež dôvod, prečo o tomto aspekte píšeme, ináč totiž samotný fakt, že je niekto špiritista, či inak sa zaoberá protibožskými činnosťami, nedokazuje falošnosť jeho objavov. Že bez nadprirodzeného "zjavenia" by homeopatia údajne nevznikla nezdôrazňuje iba sám Hahnemann, ale aj význační bádatelia v homeopatii: "Práve poznanie Prozreteľnosti učinilo z Hahnemanna muža a práve Božia Prozreteľnosť ho nakoniec priviedla k pochopeniu poriadku" [3, str. 79]. Hahnemann nenávidel Ježiša Krista ako blúznivca. Za pravého spasiteľa považoval Konfucia [5, str.161]. Podľa svedectva Biblie teda nemohol mať s pravým Bohom, Hospodinom, žiadny vzťah a nemohol k nemu prísť. Ježiš v evanjeliu hovorí: "Ja som cesta, pravda i život. Nikto neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa." [Ján 14,6]. Naopak, ak bol Hahnemann v kontakte s nadprirodzeným svetom, s "duchovnom", ako o tom opakovane svedčí on sám i jeho žiaci, nebol to Duch Svätý, kto mu tieto princípy zjavil [2 Kor. 4,4]. Preto6e Hahnemann sám aktívne využíval špiritistického magnetizmu [5, str.169], dá sa predpokladať, že skutočne vstupoval do kontaktu s duchmi. Biblia však o týchto veciach hovorí celkom jasne a nekompromisne [5M 18,9-22]. Ani Hahnemann vďaka podobným metódam a "zjaveniam" nemohol dôjsť k ničomu prospešnému a dobrému - viď. Mt 7,17-18.

2) Je človek duch, žijúci v tele? celá homeopatia pracuje na duchovnej báze. Zákony dynamizácie a potenciácie liečiva, nekonečne malých dávok a zrieďovaní, na ktorých homeopatia stojí sú chápané ako "odhmotnenie" duchovnej podstaty látky, ktorá je v hmotnej forme uväznená. Takto uvolnená, oslobodená "duchovná esencia" látky má byť vlastným nositeľom účinku homeopatika. Všetky tieto homeopatické zákony vychádzajú z alchýmie a gnózy a sú tiež základom pre homeopatické chápanie človeka, či napr. pre výber homeopatika, a jeho potenciácie pri terapii.

Taktiež človek je tu logicky chápaný ako duch, žijúci v tele: "Je to vitálna energia, či vládca ducha... osádka ľudskej duše i tela, ktorá je nehmotná" [3, str. 15]. Biblia však učí, že človek je nedeliteľnou bytosťou tela, duše a ducha [1.Tes 5,23]. Keď sa Ježiš zjavil svojim učeníkom, a dvere boli zatvorené, ani On nebol duchom: "Vari má duch telo a kosti?" [Lk 24,39].

O gnóze, ktorá je pre toto učenie základom, sa v Písme hovorí ako o lživom poznaní [1.Tim 6,20].

3) Je prirodzený človek riadený božskou silou? Homeoopatická teória, že každého človeka (v jeho prirodzenom stave) riadi dokonalá "božská" sila, zodpovedná ako za jeho fyzický organizmus, tak za psychiku, je v príkrom rozpore s Písmom. "Niet totiž rozdielu: Všetci zhrešili a nemajú slávy Božej" [Rim 3,22]. "Amen, amen, hovorím ti, ak sa niekto znova nenarodí, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. Kto sa nenarodí z vody a z Ducha, nevojde do Kráľovstva Božieho"[J 3,3 a 6].

Človeka v prirodzenom stave môže ovládať sila, o ktorej Písmo hovorí, že ovláda vek temna [Ef 6,12]. Táto sila však rozhodne nie je Božská.

4) Hovorí Písmo o sile ovládajúcej svet? V dôsledku odstránenia duchovnej príčiny nemoci, poruchy "životnej sily" pomocou homeopatika, potom človek, jeho myseľ aj telo sa má, podľa homeopatových zámerov, dostať opäť pod pôvodnú vládu tejto "božskej" sily. Teda zmyslom homeopatie je návrat do pôvodného duchovného stavu prirodzeného človeka, pod vplyv "prasubstancie", "prasily" ovládajúcej tento svet.

I Biblia hovorí o sile ovládajúcej tento svet. Jej pohľad je však diametrálne odlišný: "Aj vy ste boli mŕtvi pre svoje viny a hriechy, v ktorých ste prv žili podľa behu tohoto sveta, poslušní vládcovi nadzemských mocností, duchu, pôsobiacemu doposiaľ v tých, ktorí vzdorujú Bohu." [Ef 2,3]

5) Uzdravenie ľudského ducha homeopatiou? Cieľom podania homeopatika je odstránenie "duchovnej" príčiny choroby, to platí presne rovnako dnes, ako za čias Hahnemanna, bez ohľadu na zameranie homeopata, či na typ jeho vzdelania. Toto uzdravenie v rovine duchovnej je primárne a telesné uzdravenie je iba jeho dôsledkom. Naproti tomu klasická medicína sa snaží o odstránenie telesných, resp. duševných nemocí a o obnovenie telesných event. duševných funkcií, teda pôsobí v rovine materiálnej alebo psychickej (duševnej).

Tu je úplný protiklad homeopatie a kresťanstva celkom zrejmý - namiesto Kristovej preliatej krvi zaistí duchovnú nápravu duchovná sila homeopatika, či duchovné sily stojace za liečiteľom [28, str. 93].

Je vhodné podotknúť, že i mnohé ďalšie metódy tzv. "holistickej", "celostnej" liečby sú zamerané na ľudského ducha - na odstránenie údajnej duchovnej príčiny choroby a vychádzajú z rovnakých gnostických predstáv.

6) Je užívanie homeopatie bez duchovných rizík? Praktické prejavy aplikácie homeopatík vedú u niektorých osôb k rôznym konkrétnym duchovnýmprejavom, smerujúcim často k zjavne protibiblickým predstavám a učeniam. Tieto prejavy, uvádzané tiež v zahraničnej odbornej homeopatickej literatúre, niekedy nastávajú pri požívaní, či aplikovaní homeopatie bez ohľadu na to, či dotyčná osoba si je vedomá okultného pozadia homeopatie, alebo je jej toto pozadie skryté. Patria sem napr. mytologické sny a predstavy, zmeny psychiky a rysov osobnosti, rôzne predstavy o Bohu nezlučiteľné s Bibliou a ďalšie.

Nie je taktiež prekvapujúcou skutočnosťou, že pri aplikácii homeopatie sa ľudia často otvárajú ďalším metódam, vychádzajúcim z astrológie a protibiblických učení o vzťahu človeka a makrokozmu, ako je napr ayurvéda. Do tejto oblasti patrí aj navodenie akejsi harmónie človeka s kozmickými silami, ku ktorému má dôjsť v dôsledku užívania homeopatika.

Homeopati a osoby dôsledne praktizujúce túto metódu sami často dosvedčujú, že homeopatia vedie človeka stále k hlbšiemu "zasväcovaniu sa" tejto metóde a presvedčeniu, že homeopatické zákony a Hahnemannov Organon racionálnej liečby sú merítkom pravdy. "Trvalé štúdium Organonu prináša hlbšie a hlbšie pochopenie, pretože v ňom je pravda" [3, str. 79]. Zmenený pohľad na svet a predstavy o ňom sú jasne rozpoznateľné i v prácach tých homeopatov, ktorí nevidia nárok homeopatie takto vyhrotene. Ježišov nárok "Ja som cesta, i pravda, i život" [J 14,6] i tu platí pre všetkých, ktorí ho chcú dobrovoľne a verne nasledovať. I tu je vidieť, aký nárok na človeka si homeopatia činí.

7) Smrť tela, alebo ducha? Motív zástupnej Kristovej smrti býva niektorími homeopatmi využívaný. Je známe, že zástancovia "kresťanskej gnózy", ktorej sa títo homeopati dovolávajú pri svojich špekuláciách o Kristovom vykupiteľskom diele, čerpali z gréckej mytológie. Napr. Demeter, božia dcéra, je so súhlasom Dia unesená kniežaťom podsvätia Hádesom. Zeus podom Hádesa premáha a vyslobodzuje Demeter. Takto do podsvätia zostupujú aj iní bájni hrdinovia, aby v ríši smrti bojovali s príšerami - napr. Herakles a Thesseus, ktorí bývajú prirovnávaní ku Kristovi.Tieto príbehy sa potom stali základom pre starogrécke chápanie a oslavu vzkriesenia.

Inšpirácia týmito mýtmi v spojení s teóriou, že človek je vo svojej prirodzenosti duch, nutne posúva i Kristovu obeť do roviny ducha a tým popiera spasiteľnost kríža (obeť tela). Pokiaľ by bol človek duch, Slovo sa nemuselo stať telom [Žd 2,14]. Ježišova telesná smrť a jeho krv, preliata na Golgote, nemá podľa týchto učení moc očistiť človeka od hriechu. Preto vraj trpel Ježiš duchovne, v pekle, kde bojoval s diablom a jeho anjelmi, a to po svojej telesnej smrti. Tento proces prirovnáva alchymistická symbolika k individualizácii a vzostupu, podobne ako homeopat Dathlefsen.

Naproti tomu Biblia hovorí, že Ježiš na kríži tesne pred svojou smrťou jasne povedal: "Je dokonané!" [J 19,30], a keď zomieral, zvolal: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha" [Lk 23,46]. Zločincovi, ukrižovanému vedľa neho povedal: "Amen, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji" [Lk 23,43]. Žiadny z týchto výrokov by nemohol predniesť, ak by po svojej telesnej smrti na golgotskom kríži musel ešte trpieť v pekle. Biblia častokrát s veľkým dôrazom opakuje skutočnosť, že Ježišova telesná obeť - obeť tela a krvi - na kríži priniesla spasenie. "...raz navždy dal svoju vlastnú krv, a tak nám získal večné vykúpenie" [Žd 9,12]. "Zmierenie priniesla Jeho krv na kríži" [Kol 1,20]."Ale v Kristu Ježišovi ste teraz vy, kedysi vzdialení, sa stali blízkymi pre Kristovu preliatu krv"[Ef 2,13 a 16]. "On na svojom tele vzal naše hriechy na kríž, aby sme zomreli hriechu a žili spravodlivosti"[1.Pt 2,24].

Táto teória naviac aj popiera Kristove Božstvo, lebo On - Boh - jediný je nesmrteľný, má život sám v sebe a je svetlom, ktoré tma nepohltila.

Domnievame sa, že zmienený rozbor by pre kresťana mohol byť dostatočným varovaním pred homeopatiou, alebo ho viesť k vlastnému hľadaniu pravdy o tejto metóde pred Bohom. Pokiaľ by niekto nemal istotu, či uvedené citácie nie sú vytrhnuté z kontextu, alebo inak skreslené, doporučujeme mu, aby sa sám presvedčil v uvedenej literatúre o zmienených duchovných súvislostiach. Podotýkame, že uvedená literatúra je ako angloamerickej školy, otvorene sa hlásiaca k náboženským koreňom, tak školy francúzkej, snažiacej sa pôsobiť odborne, "materialisticky" a vedecky.

Záver

Záverom by sme ešte pripomenuli, ako sa k okultizmu postavili novoobrátení kresťania z Efezu: "Potom mnohí z tých, ktorí sa zaoberali mágiou, priniesli svoje knihy a pred všetkými ich spálili. Ich cena sa odhadovala na päťdesiattisíc strieborných. A tak v moci Pánovej rástlo a rozmáhalo sa Jeho Slovo" [Sk 19,19]. Že sa i v prípade homeopatie jedná o mágiu, plynie z jej duchovných východísk i praxe. Uznáva to i vedúci zahraničných lektorov, zapojený do súčasného homeopatického vzdelávania lekárov, známy homeopat dr. Cousett, ktorý vyzýva českých homeopatov: "Pokračujte vo svojej práci tvorčej homeopatickej mágie" [15].

Citovaná literatúra:(citácie sú uvedené v tejto skrátenej forme kvôli stručnosti)

·1. Hahnemann S., Organon racionální léčby, Alternativa, Praha, 1993

·2. Inglis B., West R., Prùvodce alternativní medicínou, Zemědělské nakladatelství Brázda, Praha, 1992

·3. Kent J.T., Přednášky o homeopatické léčbě, Alternativa, Praha, 1994

·4. Čehovský J., Víc než léčba - Homeopatie, Alternativa, Praha, 1994

·5. Heide M., Bludné cesty ke zdraví, Jupos, Ostrava, 1992

·6. Rosivalová V., Homeopatie - jak se mùžeme sami léčit, Kamila, Bratislava, 1992

·7. Krejčová G., Letní škola klasické homeopatie, Medica Revue č.2, str. 27

·8. Kunze H., Homeopatie, Bibel Gemmeinde, Waldbronn 2, 1985

·9. Folia Homeopathica 1, 1993

·10. Dethlefsen T., Osud jako šance, Svoboda, Brno, 1992

·11. Baker-Eddy M., Science and Health with Key to the Scriptures, The First Church of Christ, Scientist, Boston, Massachussets, USA. 1934

·12. Cousset F., Folia Homeopatica Bohemica č. 2, 1994

·13. Moulin A. M., citácia podľa: Poitevin B., Folia Homeopatica Bohemica č.2, 1994

·14. Rýc M., Boehm S., Úvod do homeopatie, Vodnář, Praha 1991

·15. Cousset F., Prejav na slávnostnom odovzdávaní Medzinárodných diplomov homeopatickej terapie, hotel Atrium, Praha, 23.10.1993

·16.Blackeiová G., Homeopatie, královská léčba, Alternativa, Praha,1992

·17.Eppenich H., British Homeopatic Journal, April 95, Vol 84

·18. Zweig S., Léčení duchem, Odeon, Praha, 1981

·19. Rýc M., Regenerace č. 4, IV. roč.,1996

·20. Čehovský J., Naše recenze Rajan Shankaran: Duch homeopatie, Homeopatie 11, 1996

·21. Whitmont E., Využití snù při homeopatickém předepsání a provingu, Homeopatie 11, 1996

·22. Čehovský J., Regenerace č.5, IV.roč., 1996

·23. Jouanny J., Crapanne J. B., Dancer J. L., Masson J. L., Homeopatická terapie díl 2., Vodnář, Praha, 1993

·24. Čehovský J., Regenerace č.2, IV.roč., 1996

·25. Váňová H., Kam až sahá homeopatie, Folia Homeopatica Bohemica č. 3-4, 1995

·26. Cartwright S., O povaze homeopatie, Homeopatie č.11, 1996

·27. Rýc M., Dopis přátelùm spoločnosti Rhodon, 1992

·28. Chappel P., Homeopatická samoléčba, Alternativa, Praha, 1995

·29. Cousset F., Od miasmatu k citlivému typu, 1. díl, Folia Homeopatica Bohemica č.2, 1994

·30. Jouanny J., Materia Medica Homeopatica, Vodnář, Praha, 1992

·31. Norland M., Několik úvah o Merkuriu, Homeopatie č.8, 1995

·32. Barták J., Folia Homeopatica Bohemica č.1, 1991

·33. Williams J., Heaven and Hell, Journal of Homeopathy No. 1, Vol.2, 1994

·34. Zentrich J. A., Homeopatie a energoinformatika, Regenerace č. 4, IV.roč., 1994

·35. Pfeifer S., Gesundheit um jedes Preis, Basel, 1980

·36. Mužík M., Úvodní slovo, Folia Homeopatica Bohemica č. 1, 1996

·37. Maraulasová E., Budoucnost bude patřit rozumné medicíně, Časopis českých lekárníkù č.12, 1996

·38. Krejčová G., Když se řekne homeopatie, není to vždy homeopatie, Medica revue č. 1, 1994

·39. Kamat G., Posedlá žena vyléčená, Homeopathic links 1, 1995

·40. Engebretsen R., Od zvířete k lidské bytosti, Homeopathic links 2, 1995

·41. Škodová Z., Homeopatie na internetu, Homeopatie č.9, 1996

·42. Jouanny J., Materia Medica Homeopatica, Základní poznámky, 1. díl, Vodnář, Praha, 1993

O autoroch:

Vladimír Bíba je doktorom farmácie a odborným pracovníkom Státního ústavu na kontrolu léčiv Praha. Je členom Církve Bratrské.

Aleš Franc je magister farmácie a bývalým členom Homeopatickej spoločnosti od jej založenia. Je výskumným pracovníkom Výskumného ústavu Lachema Brno. Je členom Apoštolské církve.

Vyšlo ako príloha mesačníka Křesťanské misijní společnosti Život víry. 2. rozšírené vydanie 1997.