BOŽIA LÁSKA

Božia láska a evanjelium

Možno každý z nás si pod slovom „ láska „ predstavuje niečo iné, ale verím, že každý z nás cíti potrebu milovať a byť milovaný. Možno každý z nás si už v živote položil otázky : Čo to vlastne je láska? Je to nejaký pocit? Sú to vzájomné sympatie a príťažlivosť? Je to cit? Alebo je to niečo ešte hlbšie? Ako zistím, či to čo cítim, je tá „ skutočná- pravá „ láska ?

Chcel by som vám priblížiť, ako tú skutočnú lásku opisuje Boh, skrze apoštola Pavla v Biblii a zároveň vám predstaviť ten najdokonalejší príklad lásky v dejinách ľudstva.

Originálna biblická gréčtina rozlišuje niekoľko stupňov, alebo druhov lásky.

Spomeniem napr. „filadelfia“ – bratská láska; „eros“ – telesná láska; „agapé“- dokonalá Božská láska...A práve táto dokonalá láska je hlavným predmetom môjho referátu. Prečítam text z 1.Korinťanom 13. Kapitoly

„Čo by som hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými, avšak lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvoncom. A čo by som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a mal všemožné poznanie a čo by som mal všemožnú vieru, že by som hory prenášal, ale lásky by som nemal, nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, ba čo by som svoje telo vydal a dal sa spáliť, no lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je zhovievavá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa márnivo nevypína, nenadúva. Nechová sa neslušne, nehľadá vlastný prospech, nerozčúli sa, nepripisuje zlo, neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa s pravdou. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. Láska nikdy nezaniká.

Teraz ešte ostáva viera, nádej, láska, toto troje, ale najväčšia z nich je láska.

( 1.Kor. 13: 1-7;13)

Tak asi takto vyzerá skutočná láska, ktorá je podstatou Boha, o čom nám svedčí celá Biblia, no najmä evanjelium. Nemôžem hovoriť o Božej láske a nespomenúť pri tom evanjelium. Určite každý z vás už počul slovo evanjelium, ale možno nie každý vie, čo to v skutočnosti evanjelium je a čo obsahuje. Slovo „evanjelium“ pochádza z gréckeho „euaggelion“, čo znamená doslovne „radostná zvesť“, a rád by som vám predstavil jeho 4 základné princípy.

Nasledujúce štyri princípy vám môžu pomôcť spoznať Boha osobne a zakúsiť hojný život, ktorý on zasľúbil.

1.BOH ŤA MILUJE A STVORIL ŤA, ABY SI HO OSOBNE SPOZNAL

Biblia hovorí:

„ Lebo tak miloval Boh svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal život večný.“

Ján 3:16

„Avšak ten večný život je v tom, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal - Ježiša Krista.„

Ján 17:3

Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnosti.“

Ján 10:10

( To znamená, aby náš život mal skutočný zmysel a bol plnohodnotný.)

Vzhľadom na tieto verše, tu vzniká správna otázka: Čo nám zabraňuje spoznať Boha osobne a prežiť plnohodnotný život, ktorý by mal skutočný zmysel?

2.ČLOVEK JE HRIEŠNY A ODDELENÝ OD BOHA, PRETO NEMOŽE SPOZNAŤ BOHA OSOBNE A PREŽÍVAŤ JEHO LÁSKU

Božie slovo nám hovorí, že všetci ( to zahrňuje každého z nás) pred Bohom zhrešili a že ľudia raz za to budú niesť zodpovednosť.

Biblia hovorí:

„Lebo všetci zhrešili...“

Rim.3:23

„Preto ako skrze jedného človeka hriech vošiel do sveta a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.“

Rim.5:12

„Lebo odplatou za hriech je smrť...“

Rim.6:23

(To je duchovná smrť, večné zavrhnutie a oddelenie od Boha)

Človek bol stvorený preto, aby žil v spoločenstve s Bohom. Keď sa však rozhodol žiť podľa svojich vlastných predstáv, nezávisle na Bohu, spoločenstvo s Bohom bolo prerušené. Svojvôľa človeka je sprevádzaná aktívnym odporom alebo pasívnou ľahostajnosťou voči Bohu a je prejavom toho, čo Biblia nazýva hriechom. Hriech tvorí medzi Bohom a človekom hlbokú priepasť.

Mnohí ľudia sa márne pokúšajú dosiahnuť Boha a plný život vlastným úsilím, napríklad

dobrými skutkami, filozofiou alebo rôznymi

náboženstvami.

Tretí princíp vysvetľuje jediný spôsob, ako túto priepasť preklenúť...

3.JEŽIŠ KRISTUS JE JEDINÝM BOŽÍM RIEŠENÍM PROBLÉMU ĽUDSKÉHO HRIECHU. JEHO PROSTREDNÍCTVOM MOŽEŠ SPOZNAŤ BOHA OSOBNE A PREŽÍVAŤ JEHO LÁSKU

Ježiš za nás zomrel

„Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešni.“ Rim. 5:8

Ježiš vstal z mŕtvych

„Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písma, bol pochovaný a v tretí deň vzkriesený podľa Písma, i ukázal sa Petrovi, potom dvanástim, potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom...“ 1.Kor. 15: 3-6

Ježiš je jedinou cestou k Bohu

„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie prostredníctvom mňa.“ Ján 14:6

Na začiatku som čítal verš z epištoly Rimanom 6:23 :

„Lebo odplatou za hriech je smrť..., ale je úžasné že tento verš takto nekončí a pokračuje slovami..., ale darom milosti Božej je život večný v Kristu Ježišovi, Pánovi našom.“

Všimnite si ten kontrast! Na jednej strane smrť- na druhej večný život!

Na jednej strane hriech- na druhej JEŽIŠ KRISTUS, ktorý má moc nás od hriechu uzdraviť!

Nestačí však tieto tri zákony iba poznať...

4.JEŽIŠA KRISTA MUSÍME OSOBNE PRIJAŤ AKO SPASITEĽA A PÁNA. POTOM MOŽEME SPOZNAŤ BOHA OSOBNE A PREŽÍVAŤ BOŽIU LÁSKU.

Ježiša Krista musíme prijať

Biblia hovorí: „Ale tým, čo ho prijali, dal právomoc stať sa dietkami Božími.“ Ján 1:12

Ježiša prijímame vierou

Je napísané: „ Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ Efežanom 2:8-9

Keď prijmeme Krista, prežijeme znovuzrodenie

„Vtedy žil istý farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi.

Ten prišiel k nemu v noci a povedal mu: „ Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš Ty, ak nie je s ním skutočne Boh.“ Ježiš mu odpovedal: „Skutočne, skutočne, hovorím ti, ak sa niekto znova nenarodí, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ Tu mu hovorí Nikodém: „Akože sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do života svojej matky a narodiť sa?“ Odpovedal Ježiš: „ Skutočne, skutočne, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z mäsa je mäso a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Vy sa musíte znova narodiť! „Vietor veje, kde chce; počuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“

Ježiša prijímame osobným pozvaním

Ježiš povedal: „ Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ Zjav.3:20

Prijať Pána Ježiša znamená priznať si svoju hriešnosť, obrátiť sa k Bohu, vyznať Mu svoje hriechy (urobiť pokánie) a dôverovať Ježišovi, že vstúpi do môjho života, odpustí mi hriechy a urobí ma takým, akým ma Boh chce mať. Nestačí rozumom prijať, že Ježiš je Boží Syn a zomrel za naše hriechy na kríži. Nestačí ani žiadny citový zážitok. Ježiša musíme prijať vierou, rozhodnutím svojej vôle.

Ježiša môžeš prijať vierou v modlitbe, a to aj teraz

(Modlitba je rozhovor s Bohom)

Boh pozná Tvoje srdce, preto nie je dôležité, aké slová volíš; záleží na ich úprimnosti. Môžeš sa modliť hoci aj takto:

„Pane Ježišu potrebujem Ťa. Ďakujem Ti za to, že si zomrel za moje hriechy na kríži. Otváram Ti dvere svojho života a prijímam Ťa za svojho Spasiteľa a Pána. Ďakujem Ti za odpustenie hriechov. Ujmi sa vedenia môjho života a zmeň ma, aby som bol taký, akým ma chceš mať.“

Vyjadruje táto modlitba túžbu Tvojho srdca?

Ak áno, môžeš sa takto modliť a Pán Ježiš vstúpi do tvojho života presne tak, ako to zasľúbil vo svojom Slove.

Biblia zasľubuje večný život všetkým, ktorí prijmú Pána Ježiša

„ A toto je to svedectvo, že Boh nám dal život večný, a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život.

Toto som napísal vám, ktorí veríte v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte život večný.“ 1.Jánov 5:11-13

Tento referát by som chcel ukončiť slovami apoštola Pavla...

„Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz je deň spasenia!“ (2.Kor.6:2)

„Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc...“ ( Žid.3:7).

KRESŤANSKÉ SPOLOČĚNSTVO MILOSŤ ŽILINA

Ž i v o t  v  E d e n e  a  č o  b o l o  p r e d t ý m

12.2010 - J O J

- 2 -

           Človek a duchovný svet .V Edene a predtým. Čo bolo na začiatku?

Biblia nám dáva len veľmi málo informácií o neviditeľnom svete, ktorý už existoval

pred stvorením materiálneho sveta. Ten svet, ktorý je pre nás neviditeľný, je úplne iný ako

(pre nás) viditeľný svet. Je to duchovný svet s duchovnými bytosťami. V tomto svete čas

vôbec neexistuje, inými slovami, duchovné bytosti žijú večne. Na scéne večnosti - keď ešte

nebola zem, a ani človek ešte nebol stvorený - už existoval duchovný svet - svet anjelov.

Obyvatelia nebies, svetlé ranné hviezdy sa radovali a chválili Boha. Anjelov, obyvateľov

nebies, ktorí boli stvorení ako svätí, Lucifer viedol k chvále Stvoriteľa.

„Kto položil jej uholný kameň vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali

všetci nebešťania“ (Jób 38:7)

Samotné stvorenie prebehlo podľa Božieho plánu:

„Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.“ (1. Moj.1:1)

„A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (1. Moj.1:31)

Ten „náš“ svet, ktorý dôverne poznáme, má tri dimenzie, a štvrtá dimenzia je čas, ktorý

je jednosmerný; minulý čas nemôžeme vrátiť. Nebo a zem museli byť pôvodne dokonalé

a dobré, lebo samotný Boh je dokonalé dobro a tvorí len dokonalé veci:

“Takto vraví Hospodin, ktorý stvoril nebesá – On je Boh, ktorý stvárnil zem

a ustanovil ju, On ju založil; - nestvoril ju na to, aby ostala pustou, ale pripravil ju na

bývanie: Ja som Hospodin, a nieto iného. (Iz.45:18)

Biblia potom poukazuje na to, že niečo sa v tomto dokonalom svete pokazilo, lebo zem

sa premenila na pustú a beztvárnu.

„A zem sa stala neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa

oživujúci vznášal nad vodami.“ (1. Moj.1:2)

Samotný stvorený svet bol teda dobrý a nemal žiadny dôvod na to, aby sa stal

nehostinným.

Boli snáď bytosti stvorené nedokonale? Vôbec. Všetky stvorené bytosti boli stvorené

ako dobré.

Lenže Boh netvoril robotov, ktorí bez rozmýšľania vykonajú hocijaký príkaz. Bohu sa

ľúbilo tvoriť také bytosti, ktoré majú vlastnú vôľu, môžu sa slobodne rozhodnúť, volia medzi

rôznymi možnosťami aj za cenu omylu; môžu byť i neposlušní. Boh teda stvoril všetko ako

dobré, ale zlo neprichádza od Boha.

- 3 -

Realita zla

Podľa biblického svetonázoru nie je zlo niečo, ale niekto – duchovná bytosť, satan. On

je stelesnením absolútneho zla, ktoré existovalo už pred stvorením tohto sveta. Zlo, podobne

ako dobro, je nadprirodzenou, transcendentálnou realitou. Zlo existovalo už pred vytvorením

času, keďže čas je súčasťou tohto viditeľného sveta.

Vzbura Lucifera

Prahriech vznikol vzburou Lucifera. Podstata prahriechu spočíva v pýche, chamtivosti

a egoizme. Pýcha sa prejavuje v snahe vyčnievať a v rivalite, chamtivosť v protiprávnej

žiadostivosti, a egoizmus v ohováraní a v podnecovaní.

Príčinou pádu Lucifera bola túžba neoprávnene uchvátiť to, čo patrí jedine Bohu:

uctievanie a modlitby.

Bol si pečaťou dokonalosti, plný múdrosti a dokonalý v kráse.

Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa svojho stvorenia až dovtedy, keď sa

zistila zvrátenosť pri tebe.

Pri mnohorakom obchodovaní naplnil si svoje vnútro násilím a zhrešil si. Vtedy

som ťa v nemilosti zahnal z Božieho vrchu a cherub uzavierajúci prístup ťa odstránil

spomedzi ohnivých kameňov.

Tvoje srdce spyšnelo pre tvoju krásu, skazil si svoju múdrosť kvôli lesku. Zhodil

som ťa na zem, pred kráľov som ťa postavil, aby mali z teba divadlo.

(Ezech.28:12, 15-17)

Vo svete pred Adamom nastala vzbura satana, ktorý sa rozhodol, že bude Bohom, a toto

rozhodnutie dodnes neodvolal, odmieta priznať svoj omyl a činiť pokánie. Satan musel

opustiť obydlie Boha; presnejšie, ostatní anjeli ho vyhnali a bol zvrhnutý na zem. O tom

Biblia svedčí nasledovne:

„Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta,

zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním.“ (Zjav. 12:9)

„Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty,

ktorý si premáhal národy. Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie

hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa navrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom

severe. Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu.“ (Iz.14:12-14)

Vieme si predstaviť, ako prebehlo ohováranie a podnecovanie v radoch anjelov: „Keby

som ja bol vaším šéfom, neostali by ste malými, obyčajnými anjelmi, ale by ste sa stali

poprednými a ušľachtilými. Vy ešte nie ste veľkí, ale keby som sa ja stal vaším šéfom, stanete

sa mocnými a mohutnými. Stačí zosadiť z trónu vedúceho číslo jeden, potom budete stúpať

hore spolu so mnou...“ Toto ohováranie a klamstvo neskôr prešlo do agresívneho útoku,

vzbury, až došlo k vytrhnutiu časti anjelov z Božieho radu a zboru.

„Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem.“ (Zjav. 12:4)

- 4 -

Satan vybudoval svoju ríšu, pritom strhol so sebou jednu tretinu anjelov. S tým narušil

hegemóniu, harmóniu, poriadok a dokonalosť vesmíru, čo pre Boha bolo neprijateľné.

Boh mohol vzburu zatlačiť aj tak, že by bol zničil satana okamžite - pomocou sily.

V tom prípade by však mohla nastať pochybnosť v ostatných tvoroch, či Božie konanie bolo

správne, či Lucifer nemal aspoň trochu pravdu, a tak mohli vzniknúť ďalšie a ďalšie vzbury.

Boh dokonale pozná satanove vlastnosti, spôsob jeho uvažovania a má úplnú istotu, že

satanove obvinenia sa nezakladajú na pravde. Keďže Boh je spravodlivý, zlo musí byť

potrestané, preto radšej zvolil dlhotrvajúci ale spravodlivý súdny proces s viacerými súdnymi

zasadnutiami na riešenie jednotlivých obvinení, v priebehu ktorých sa jasne dokáže, že všetky

obvinenia boli falošné a podlé.

„Spravodlivosť a právo sú základom Tvojho trónu, milosť a vernosť Ťa

predchádzajú.“ (Žal. 89:15)

Je tu ešte jeden aspekt, ktorý sme doteraz nepochopili. Prečo bol vlastne satan hodený

na zem? Bol to trest pre satana alebo mal Boh iný zámer? Ako neskôr uvidíme, aj tento Boží

plán je dokonalý. Vieme, že bytosti môžu byť súčasťou jedného, prípadne viacerých svetov

alebo vekov a zmlúv.

Boh teda predvídal, že je potrebné viesť spravodlivý súdny proces, počas ktorého sa

ukážu satanove obvinenia ako nepodložené, nepravdivé, a to musí byť zjavné pre všetkých

tvorov. Po skončení tohto procesu, zlo - ktoré je samotný satan, musí byť zlikvidované, aby sa

nedostalo do nového, budúceho sveta.

Satan a padlí anjeli sú súčasťou duchovného sveta, ktorý existuje večne. Preto Boh -

ihneď po vzbure satana – udelil satanovi „dvojité štátne občianstvo“ – hodil ho na zem.

Takže, satan je odvtedy súčasťou aj nášho viditeľného sveta. Satan má dokonca titul „pán

tohto sveta“. Potom ako satan oklamal človeka a strhol ho do hriechu, satanovo „občianstvo“

sa definitívne spečatilo, súčasne „dostal zápis do nebeského pasu: nežiadaná osoba“.

V každom prípade, satan s radosťou prijal titul „pán tohto sveta“. Dokonca, pri pokúšaní

Ježiša sa satan takto vystatoval:

„Povedal Mu diabol: „Dám ti všetku túto moc a slávu; lebo dostal som ju a dám ju,

komu chcem.“ (Luk. 4:6)

Takže momentálne je satan vládcom tohto sveta, jeho bytie je bytostne spojené

s existenciou nášho viditeľného sveta. Na konci časov sám satan, aj ostatní nositelia zla, budú

hodení do ohnivého jazera – so zaručenou dĺžkou pobytu: naveky vekov. Preto zlo a satan

„nebudú môcť emigrovať“ do Nového Sveta.

„A diabol, ich vodca, bol hodený do ohnivého a sírového jazera, kde bola šelma

i falošný prorok, a tam budú mučení dňom i nocou naveky vekov.“ (Zjav. 20:10)

„Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli

a mora už niet. Ajhľa, všetko tvorím nové. (Zjav. 21:1, 5)

Samozrejme, obyvateľov nového neba a novej zeme už nebude zaujímať osud tých,

ktorí budú v ohnivom jazere. Hlavné je, že zlo sa už nedostane do nového sveta.

- 5 -

Stvorenie a poslanie človeka

Boh v tomto kozmickom spore a v boji proti satanovi potreboval Boh vhodného

pomocníka, preto stvoril človeka na svoj obraz, ako morálnu bytosť.

„Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu

ich stvoril. Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem;

podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad každým

živočíchom, čo sa hýbe na zemi.“ (1.Moj.1:27-28)

Boh stvoril človeka ako muža a ženu v jednom tele. Domnievam sa, že jeho telo bolo

„alternatívne“. Človek je pánom svojho osudu, môže sa rozhodnúť podľa vlastnej vôle, preto

jeho telo bolo pripravené na určité alternatívne premeny.

Adam po prehliadnutí všetkých živých tvorov nebol spokojný, lebo „nenašiel pomoc,

ktorá by mu bola roveň“. Potom Boh vybral z Adama „rebro“ a „utvoril ženu“, z ktorej už bol

Adam nadšený. Aké šťastie, že Adam zatúžil po láske, kráse, nehe, a z tohto dedičstva sa

môžeme tešiť.

Ďalšia alternatíva mohla nastať v prípade, že človek by odolal pokušeniu satana a

nepadol do hriechu. V tom prípade by sme nepoznali ani smrť. Uznávam, že takéto dodatočné

uvažovanie je špekulatívne, ostaňme radšej pri realite.

„Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier

dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. Potom Hospodin Boh vysadil na východe

záhradu v Edene a postavil tam človeka, ktorého utvoril. (1.Moj.2:7-8)

Človek bol sformovaný z prachu zeme a Boh do neho vdýchol život. S touto Bohom

určenou dualitou mohol človek úspešne splniť svoje poslanie: naplňte zem a podmaňte si

ju. Inými slovami: postupne získajte naspäť satanom okupovanú zem a premeňte ju na spôsob

rajskej záhrady. Tento príkaz sa navlas podobá na dnešný príkaz evanjelizácie:

„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy.“ (Mat.28:19)

Božský dych - ktorý oživil dušu a telo človeka - umožňoval, aby človek ostal

v obecenstve s Bohom.

Pozemský pôvod tela človeka zas dával predpoklad, že bude dostatočne poznať povahu

satana, aby nad ním mohol zvíťaziť.

„Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Edene a postavil tam človeka,

ktorého utvoril. Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na

pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania

dobra a zla.“ (1.Moj.2:8-9)

Všimnime si, že zatiaľ sa noha človeka nedotkla satanom znečistenej pôdy, lebo Eden

bol čerstvo stvorený, teda pôda v Edene bola dobrá, čistá a svätá. Človek dostal príkaz:

„záhradu obrábať a strážiť.“ Stráženie poukazuje na to, že existuje nepriateľ. Satan mal

prístup do záhrady len na jedinom jednom mieste, pod stromom poznania dobra a zla. Aj

samotná existencia stromu je dôkazom toho, že zlo už bolo vo svete.

- 6 -

„Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť,

ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť,

istotne zomrieš. (1.Moj.2:16-17)

Smrť a poznanie zla sú v tomto verši spojené. Prečo? Čo smrť existuje v morálnom

ponímaní? Smrť je zlo. Už aj fakt smrti potvrdzuje, že pred stvorením človeka existovalo zlo

– dobrý svet vznikol za podmienok hrozby zla. Boh to presne vedel, preto dal Adamovi a Eve

tento zákaz.

Satan musel nastúpiť na scénu čo najskôr, aby jeho mámenie a klamstvo mohlo byť

úspešné. V každom prípade to nastalo pred splodením detí. Prvý manželský pár mohol jesť

i zo stromu života, čo by tiež prekazilo satanove plány. V rajskej záhrade mal človek skoro

absolútnu slobodu, jediný zákaz bol nejesť zo stromu poznania dobra a zla, aj to bolo vlastne

len skúškou vernosti a poslušnosti Bohu, lebo nás chcel ušetriť od zlého.

Pokušenie, pád do hriechu

Horeuvedený podmienkový systém vyjadruje existenciu dobra a zla, právo na

rozhodovanie a existenciu potrebných informácií pre dobré rozhodovanie. Človek bol

stvorený ako dobrý, zlo ho ohrozovalo zvonka. Tento čas bol vekom poslušnosti, neviny

a vernosti.

Klamstvá satana storpédovali toto spojenectvo s Bohom:

- tvorenie môže byť nezávislé od Boha

- prekročenie príkazu nemá žiadne zlé následky

- prekročenie slova prináša len dobro

- dobro a zlo sa môžu pomiešať

Otvorený opozičný postoj a popretie:

„Had však povedal žene: Vôbec nezomriete.“ (1.Moj.3:4)

Falošné vyučovanie:

„Ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako

Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo.“ (1.Moj.3:5)

Obchádzanie autority:

„Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského

stromu?“ (1.Moj.3:1)

Satan sa neobrátil na Adama, ktorý mal vyššiu autoritu (on bol stvorený prv), ale

zameral sa na ženu a súčasne spochybnil Božie slovo.

„Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na

zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj

on jedol.“ (1.Moj.3:6)

Adam sa dostal do hriechu humanizmu, lebo si viac vážil svoju ženu ako Božie slovo.

Eva zase rozšírila hriech aj na svojho manžela.

- 7 -

Hriech, trest, nádej, praevanjelium

„Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie

a urobili si zástery. Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného

vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy

záhrady. (1.Moj.3:7-8)

Adam a Eva zistili, že sú nahí – že ich doteraz čistý a nevinný morálny stav je

v dôsledku hriechu pokazený. Hanbili sa, mali strach, obviňovali sa. Ukrývali sa pred Bohom

v záhrade, ale už bolo neskoro, nebolo možné vrátiť sa do pôvodného nevinného stavu, tak

chceli aspoň zakrývať následky hriechu figovými listami. Boh - ako obvykle – sa objavil

v záhrade a hľadal to obvyklé dôverné a úprimné spoločenstvo s človekom. Samozrejme Boh

vedel, čo sa stalo, ale vypytuje sa, dáva možnosť Adamovi a Eve, aby vysvetlili, čo sa stalo,

aby sa mohli brániť a nájsť záchranu.

„Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu;

i jedol som. Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had

ma podviedol; nuž jedla som.“ (1.Moj.3:12-13)

Autor hriechu – satan v podobe hada – vôbec nedostal možnosť na obranu, súd bol

okamžitý, bola to kliatba. Naopak človek vyznal svoje hriechy, bol síce ťažko odsúdený, ale

ostala mu nádej na nápravu.

„Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich.“ (1.Moj.3:21)

Boh urobil Adamovi a Eve odevy z kože, a tak vlastne potvrdil, odsúhlasil ich čin –

zakrývať nahotu. Na druhej strane, na získanie kože musel Boh usmrtiť zvieratá, takže to bola

prvá krvavá obeť na pokrytie hriechov.

„Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo;

ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.“ (1.Moj.3:15)

Toto praevanjelium poukazuje na semeno ženy, na Ježiša Krista, ktorý zvíťazil nad

satanom.

„Hospodin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže pozná dobro

i zlo.“ (1.Moj.3:22)

Pre človeka sa teda otvorila možnosť, aby rozoznal dobro i zlo, aby sa mohol správne

rozhodnúť.

„Aby však teraz nenačiahol ruku, aby nevzal a nejedol zo stromu života a aby nežil

večne, poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Eden obrábať pôdu, z ktorej bol vzatý.“

(1.Moj.3:22-23)

Žiaľ, uskutočnila sa druhá možnosť: človek sa dostal do pasce satana, neostal poslušným

Bohu, prekročil zákaz a padol do hriechu. Toto prinieslo odrezanie od Boha (to je duchovná

smrť) aj fyzickú smrť, stratu práva panovať na zemi, dokonca aj sám človek sa dostal pod

moc satana. Skončil čas neviny, človek bol vyhnaný z raja, stratil večný život.

- 8 -

Chronológia prvých udalosti

A. Stvorenie anjelov – to sú prvé stvorené

bytosti

B. Stvorenie neba a zeme.

(Pôvodné alebo prvé stvorenie)

C. Luciferova vzbura, a jeho vyhnanie z

neba. Chaos v stvorenom svete.

D. Náprava stvoreného sveta a stvorenie

človeka.

Dôsledky pádu do hriechu

· Narušená dôvera k Bohu

· Zničenie láskyplného vzťahu: Namiesto láskyplného vzťahu sa objavuje pocit strachu.

· Zmena lojality: Ľudia sa pridali k satanovej vzbure; neposlúchajú Boha a ignorujú

jeho nariadenia a zákony.

· Pocit viny z porušovania Božích zákonov; ľudia si zaslúžia večnú smrť.

· Strata dokonalej, čistej povahy: Ľudská povaha je poznamenaná sebectvom, a preto sa

nehodí pre večný život v harmónii.

· Strata večného života: Ľudia sa stali smrteľnými; dôsledkom je rozpad, choroby

a utrpenie.

· Strata raja a priamej, viditeľnej Božej prítomnosti. Ľudia nemôžu zniesť Jeho slávu.

- 9 -

Často kladené otázky

1) Ak Boh stvoril všetko, prečo stvoril aj zlo?

Boh je trojjediný, pozostáva z Otca, Syna a Svätého Ducha, ktorí sú pritom jednopodstatní.

Spravodlivosť a právo sú základom Božieho trónu (85.Žalm). Súčasne, Boh je (?) dobro

a láska, a medzi Bohom a tvormi panuje vzájomná dôvera. Preto so stopercentnou istotou

môžeme vyhlásiť, že Boh nemohol stvoriť zlo. Ale otázka je na prvý pohľad oprávnená,

lebo so zlom sa stretávame už najmenej šesťtisíc rokov. Zlo definujeme ako opak dobra,

denne vidíme boj dobra so zlom. Určité „vedné odbory“ ako dialektický materializmus,

darvinistická evolúcia, resp. východné filozofie, berú existenciu dobra a zla ako vzájomne

podmienenú, dokonca ako podmienku rozvoja.

2) Existuje vôbec niekde vo vesmíre príklad existencie dobra bez zla?

Odpoveď je áno - náš hmotný vesmír je dobrý – bez existencie zla. Táto odpoveď je na prvý

pohľad prekvapujúca. Veď struny, kvarky, subatómové prvky nie sú ani dobré ani zlé.

Existuje vôbec zlý materiál? Podľa teórie „veľkého tresku“ mala vzniknúť v rovnakom

pomere hmota a antihmota. V tom prípade by však boli vo vesmíre na dennom poriadku

kozmické katastrofy, celé galaxie by zanikali v dôsledku anihilácii hmoty a antihmoty,

a vzniknutá energia by zničila ostatné časti vesmíru Vedci dodnes nevedia, prečo nastala

asymetria vo vzniknutých množstvách hmoty a antihmoty a prečo prevážila hmota. My,

kresťania, skromne dodáme, že preto chýba antihmota, lebo náš viditeľný svet nevznikol

„veľkým treskom“, ale Boh ho stvoril inteligentne. Tvoril len dobrú hmotu, ktorá je úplne

poslušná. (Dokonca, i v prípade rozpadu rádioaktívneho materiálu sú jednotlivé rozpady

síce náhodné, ale dlhodobo, v rámci veľkých čísiel, je presnosť rozpadu úplne konštantná.)

3) Ak teda Boh dokázal vylúčiť existenciu dobra a zla v hmotnom svete, prečo to

neurobil aj vo svete živých tvorov?

Hmotný svet je prísne determinovaný, zákony sa prísne dodržujú, niet miesta na slobodnú

voľbu, na rozmýšľanie, na závisť, na pýchu.

Ani zvieratá neprekračujú ich pudové a stádové záujmy, správajú sa podľa vlastných

zákonov, v podstate nie sú ani dobré ani zlé.

Boh svoj malý dokonalý a láskyplný svet chcel rozšíriť o ďalších živých tvorov, aby sa aj

oni mohli zúčastniť lásky a radosti tohto Božieho sveta. Vyššie živé tvory – anjelov, a

potom človeka Boh stvoril do svojho sveta, na svoj obraz (1.Moj.1:27) - s rozumom

a schopnosťou rozmýšľať, rozumieť a poučiť sa. V tomto svete má láska, sebaobetavosť

a dôvera najvyššiu hodnotu, a je možné ich prijímať a dávať len dobrovoľne.

V takomto dokonalom svete je odlišné rozmýšľanie a prípadná vzbura je takmer nemožná,

ale nie je celkom vylúčená. Úplnú istotu pred vzburou by bolo možné zabezpečiť

obmedzením slobodnej voľby tvorov, ale Boh nie je diktátor. Dôvera Bohu patrila vždy

k základným predpokladom pre dokonalý a harmonický vesmír. On uprednostnil láskyplný

dôverný vzťah medzi Stvoriteľom a stvorenstvom aj za cenu prípadnej vzbury.

- 10 -

4) Prečo Boh nemôže odstrániť všetko to zlo, veď je všemocný?

Keby pôvodcu zla Boh odstránil ihneď, vesmír by tým nič nezískal. Ostatné bytosti by

stratili silu ďalej predstierať Bohu svoju lásku a oddanosť, slúžili by zo strachu a nie

z lásky. A to by bol zárodok novej pochybnosti a novej vzbury.

Boh sa rozhodol urobiť verejný právny súdny proces. Tento proces sa volá priebeh spasenia,

alebo história ľudstva. Sú zverejnené všetky dôkazy, svedecké výpovede, konkrétna žaloba

a aj obžalovaný má možnosť obhajoby.

Boh teda musel dať satanovi otvorenú možnosť predniesť všetky svoje obvinenia proti

Vládcovi vesmíru, a potom svojím konaním ukázať, aký je jeho pravý charakter a aké má

skutočné zámery. Boh vedel, že len tak satan v priebehu dejín sám odloží masku a odhalí

svoju skutočnú tvár.

Hlavné satanove obvinenie je, že Boh je nespravodlivý – že človek dostáva milosť a satan

nie. Skutočne, Boh rozlišuje satana ako pôvodcu zla a človeka, ktorého satan dostal do

hriech pomocou klamstva. Boh považuje človeka za napraviteľného.

Kvôli spravodlivosti však Boh odložil všetky svoje práva a moc, ktoré by nemal k dispozícii

aj satan. Dráma hriechu musí na tomto svete prebehnúť, aby všetci zistili, že je Boh naozaj

milostivý a spravodlivý, a zaslúži si našu dôveru a poslušnosť.

5) Keďže Boh všetko vopred predvídal, čo urobil na zmiernenie následkov hriechu?

Boh je dobro, zlo nepochádza od Boha. Boh je spravodlivý, zlo musí byť potrestané, odplata

za hriech je smrť. Súčasne je Boh milosrdný, preto vypracoval plán na záchranu človeka.

Potrestal Svojho Syna namiesto nás!

Vraj na pracovnej porade pred stvorením sveta Otec, Syn a Svätý Duch preberali všetky

možné eventuality, ako riešiť prípadný prahriech Lucifera a hriech prvého manželského

páru.

Syn sa ozval: Ja sa obetujem za celé ľudstvo, zomriem na kríži a ľudia môžu byť spasení!

Otec na to: To je šľachetné, Syn môj. V tom prípade Ťa poverujem realizáciou stvorenia

sveta, potom Ťa odmením:

„A v Ježišovom mene pokľakne každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi, aj pod zemou,

a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ (Filip.2:10-11)