Vzťah muž - žena

V krátkosti sa môžeme zamyslieť nad niektorými skutočnosťami. Predovšetkým kniha Genezis nám poukazuje na veľkú radosť, ktorú mal muž, keď uvidel ženu. Táto radosť vyplývala zo skutočnosti, že konečne spoznal tvora, ktorý mu bol rovnocenný, ktorý bol jeho protipólom, ale zároveň táto protipólnosť nemala slúžiť k vzájomnému súťaženiu, ale k vzájomnému dopĺňaniu. Toho najjasnejším príkladom bola skutočnosť, že žena bola stvorená z mužovho rebra. Muž a žena teda vo vzájomnom dopĺňaní nielenže objavujú toho druhého, ale objavujú prostredníctvom druhého samých seba.  Táto dôležitá skutočnosť vedie k vzájomnému rastu oboch. Už v najstaršom texte v knihe Genezis sa stretávame so skutočnosťou vzťahu jedného muža a jednej ženy, ktorá je vyjadrená slovami: „preto opustí muž svojho otca a matku a priľne k svojej žene a stanú sa jedným telom.“ Tento text nechce predpisovať, že muži sa majú nasťahovať k manželkiným rodičom, ale hovorí o tom, že tu vzniká nová autonómna rodina, ktorá má zodpovednosť za svoj vzťah, o ktorom sa slobodne a spoločne rozhoduje. To samozrejme nevylučuje pomoc iných, keď je potrebná.

Rozdiely muž - žena

Snažiť sa nejakým príkladom vysvetliť, aké je dôležité poznať vnímanie

a rozmýšľanie toho druhého a aké nedorozumenia môžu vzniknúť z nepoznania

sa. Výsledky jednej ankety: muž je rozumnejší, stálejší, odolnejší voči stresu,

skrýva svoje city, doma lenivý, pri výchove autoritatívny, menej trpezlivý,priamy

a priehľadný. Žena: citlivejšia, náladovejšia,viac podlieha stresom, vyjadruje city navonok,

pracovitejšia, skromnejšia, rafinovanejšia Rozdiely medzi mužom a ženou sú

dané geneticky- už pri počatí je určené, kto bude žena a kto muž. Počas ďalšieho vývoja sa

rozhodujú o tom, nakoľko bude muž mužom a žena ženou. Neexistuje stopercentný

muž a stopercentná žena. Je prirodzené,že žena má v sebe niečo mužské a každý

muž má nejaký podiel ženskosti. Minimálna miera rysov opačného pohlavia, ktoré sú

normálne dané, zaručuje, že sa môžu stretnúť. Rozdiely medzi mužom a ženou nie sú zlé,

nie je to otázka kto je lepší, ale je to možnosť vzájomného obohacovania.

Z psychologického hľadiska je spojenie muža a ženy viac ako spojenie dvoch žien,

alebo dvoch mužov. Fuerbach povedal: „Muž a žena spolu vytvárajú jedného človeka.“

Biologické rozdiely

Muž - je fyzicky silnejší, má pevnejšiu kostru. Pri spontánnych potratoch prevažujú

mužské zárodky. Predčasne narodené dievča nedorozumení: „Veď som tam tiež bol!“.

Žena vníma viac globálne - pričom jej neunikajú detaily. Muž vníma analyticky -

dokáže zachytiť podstatu, ale unikajú mu súvislosti. Muž vníma, čo sa povedalo, žena,

ako sa to povedalo- oba pohľady sú dôležité.Analýza sa preto robí vo dvojici muž - žena.

Žena vydrží oveľa dlhšie, upriami pozornosť na monotónnu činnosť, dokáže sa

preorientovať a robiť súčasne viac vecí. Ale ťažko dokáže mať  pozornosť bez rozptyľovania - hlboko upriamenú. Preto niektoré činnosti sú výhodnejšie pre ženy, iné pre mužov. Sú typické povolania pre mužov a pre ženy. Citovosť a intuíciu potrebuje žena pri výchove detí - má väčší sklon sa obetovať a intenzívnejšie prežíva vzťahy - preto je žena lepšou ošetrovateľkou. Muž má v sebe rozhodnosť a odstup- preto je lepší chirurg.

Inteligencia

V ženskej populácii sú menšie výkyvy ako u mužov. U mužov je veľké percento

podpriemerných a nadpriemerných. Väčšina žien má priemernú inteligenciu. Žena má

univerzálnejšiu inteligenciu, mužská je špecifikovaná. Dievčatá sa naučia všetko bez

ohľadu na to, či ich to baví. Chlapec musí mať  k veciam vzťah. Naše školstvo je zamerané

na ženský typ inteligencie. Preto sú väčšinou chalani tí zlí. Žena vďaka svojej univerzálnej

inteligencii je prispôsobivejšia, hľadať kompromis. Pre muža je to komplikovanejšie,

zameriava sa na podstatu. Muži sú lepší v matematike a vo filozofii.

Jednota a intimita medzi manželmi

A budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. (Ef.5:31-32)

Preto opustí muž svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.

Trojitý povraz sa rýchlo nepretrhne. (Kaz.4:12)

Boh je dobrý – úžasný plán pre človeka – niečo, čo môže človeka skutočne naplniť, požehnať, veľká radosť a nesmierne príjemné vzrušenie v jednote, v intímnom vzťahu medzi mužom a ženou, ktorí sa navzájom zmluvne vydali jeden druhému skrze vzájomnú lásku a vernosť na celý život.

Vzájomné priľnutie – intímne zjednotenie sa manželov na úrovni duchovnej, duševnej i telesnej – tri dôležité činnosti: 1. modlitba (úroveň ducha)

2. komunikácia (úroveň duše)

3. sex (telesná úroveň)

Spojené nádoby, lebo všetky tri oblasti sú navzájom prepojené a silne sa ovplyvňujú, keďže človek je zároveň aj duch, duša a telo

Jedno telo (rovnako ako telo Kristovo-Cirkev): A preto keď trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, keď sa jednému údu dostáva oslavy, radujú sa s ním všetky údy. (1.Kor:12:26)

Ef.5:28-30

Jednota a intimita nevzniká automaticky, manželia musia vynaložiť úsilie:

• • zákon entropie, 2. termodimam.zákon, porušemie

  • záhradka – (Pr.24:30-34) - musíš zasiať niečo dobré – musíš vytrhávať neustále burinu, ktorá rastie samovoľne (naša telesnosť a náš duch. nepriateľ)

Všetci idú do manželstva s pozitívnym očakávaním, začnú dobre, ale časom sa stráca zamilovanosť, vzrušenie zo vzájomnej blízkosti, intimita. Po vzájomných zranneniach aj dôvera, otvorenosť, úprimnosť, vzájomná úcta a rešpekt, nežná láskavosť, empatia:vzájomné a hlboké porozumenie, starostlivosť jedného o druhého.

Po prvých nedorozumeniach a konfliktoch vzrastá sebectvo, povrchnosť, nezáujem o to, čo partner skutočne prežíva, čo žije (jeho radosti a starosti), boj o moc, zanechávanie zodpovednosti, ..

Vzájomné vzdiaľovanie sa, každý žije svoj život pod jednou strechou

Srdcia sa zatvrdzujú, partneri sa stavajú cudzincami, čoraz vačšia vzdialenosť medzi nimi

Žiadna spoločná modlitba, povrchná komunikácia (výčitky, hádky, obvinenia), nanič sex (aj to len sporadicky) a všetko sa to prenáša na deti

A potom netreba veľa, keď sa objaví milí kolega, ktorí sa „naozaj“ zaujíma alebo atraktívna sekretárka (ktorá neporodila tri deti, neposluhuje v domácnosti, ale sa stará len o svoj sexi image).

Ako pestovať duševnú jednotu, vzájomnú blízkosť a spolupatričnosť?

Ako sa stať najlepšími priateľmi a skutočne spriaznenými dušami?

Ako prehĺbiť vzájomnú lásku a zamilovanosť?

• 1. Spoločne strávený čas, oddelený na zdieľanie a preĺbovanie vzťahu.

čas: to najvzácnejšie, čo máme – musíš si ho oddeliť, naplánovať a vybojovať ( Ef.5:15-17)

- pravideľne, niektoré dni v týždni, deti spia, TV vypnutá

- čo sme v ten deň prežili (čo bolo pekné, ťažké, ) potešíš sa spolu s ňou, pochváliš ju, vyzdvihneš dobré, poľutuješ, objímeš, pomojkáš

Zdieľaním, rozhovorom sa buduje vzájomnosť, spolupatričnosť. Ukážeš tým skutočnú lásku a záujem o druhaého.

Nepostrádateľné ingrediencie:

-skutočný záujem – nedá sa predstierať- rozhodnutie nebyť sebecký a egocentrický

-úprimnosť a otvorenosť, čo predpokladá vzájomnú dôveru (obnovovanie sklamanej dôvery)

-zdieľanie pocitov, nielen faktov, neprikrášľujem a nezahmlievam, poctivosť

• 1. Spoločne strávený čas na zdieľanie, vzájomnú komunikáciu

  2. Pochvala – vyzdvihnutie dobrého, všímať si čo sa jej podarilo a vyjadriť to, silný budujúci účinok- rast sebavedomia aj v iných oblastiach, je smelá a povzbudená, motivovaná ocenením svojho manžela, príjma osvieženie a silu pokračovať vo svojich povinnostiach. Je to stašné, keď namiesto toho príde kritika, nespokojnosť a hundranie. Najlepší spôsob ako chváliť, je robiť to často. Pochvala nech je úprimná, konkrétna a veľkorysá.

  3. Telesné nesexuálne dotyky (objatia, pritúlenie, hladkanie, bozky)

deti to majú radi (vidia lásku-cítia domov a bezpečie, istotu, neboja sa rozvodu), radi sa pripoja, aj na verejnosti (primerane)držanie za ruky, ...... .

• 1. Pozitívne premýšľanie o druhom , rozjímam nad jeho dobrími stránkami, nenechám sa znechutiť diablom, nebudem v sebe hundrať a reptať na manžela, nesústredím sa na jeho slabé stránky, zlé skutky a telesnosť, ale som vďačná Pánovi sa to dobré. Lebo z plnosti srdca hovoria ústa, a zo srdca pramení náš život, naše reakcie. (Pr.4:23).Čo o partnerovi vyznávaš, to budeš mať.

  2. Úcta a rešpekt: zdvorilé a džentlmenské správanie, ktoré je nežné a milé (u muža však nie zženštilé), doma máme najvzácnejších ľudí, kráľovnú, Božiu najmilšiu dcéru, jej Otec ten nebeský hľadí ako sa ku nej správaš (otvorenie dverí, prednosť, ), deti sa učia-sila vzoru, neporiadok, gŕganie, uvolnenosť v reči, áno doma môžeš byť uvoľnený, ale nie zhovadilý. Ako rozpráva manželka o manželovi v kruhu priateliek, ako sa muž správa k žene na verejnosti, nerobí si z nej neprimerané žarty na verejnosti, ktoré ju zrania, na verejnosti nevyťahujú na seba, neprezradia tajomstvá a intímnosti.

  3. Slová lásky, vyznania. Láska rovnako ako aj viera rastie vyznávaním. Ľúbim ťa. Si pre mňa najmilšia žena. Hovor jej, čo sa ti na nej páči, v čom je pre teba atraktívna a vzrušujúca. Keby som sa mal znova oženiť si ti ty. Som presvedčený že ty si od Pána pre mňa . Tak si rozumieme. Niekoľko krát denne.

  4. Obdarovanie sa. Nikdy nezabudni na výročie svadby, narodeniny a pod. Láska dáva. (1.Jn.4:9-10). Boh je najštedrejší dávač, aj ty buď štedrý. Neboj sa investovať do najmilšej osoby. Ale stačia maličkosti. Len nech to nie je raz za uhorskýn rok. Najdôližitejší je moment prekvapenia. Kvety. Lístočky s odkazmi. Zaľúbené, horúce sms. Láska pozoruje, čo má ten druhý rád, čo by ho potešiloa urobí tieto možno naoko malé gestá lásky.

  5. Buďte romantický, prekvapenia, nedovoľte si dlhodobú rutinu a nudu.

  6. Vzájomná pomoc. Láská vyjadrená skrze činy. Láska bez skutkov je mŕtva. Prejav lásku v malých činoch, skutkov pomoci. Manžel nie je veľký kráľ a ona slúžka, ktorá obsluhuje deti aj svojho lenivého muža. Deľba domácich povinností. Jasne stanovené povinnosti aj pre deti primerane veku. Milujúci manželia sa vedia odbremeniť. Kto pôjde do obchodu? Vysypať odpadky? Umyje riady? Očistí zemiaky? Ochota, sebaobetovanie, zomrieť samému sebe.

  7. Uvoľnite partnera, aby mal čas na Boha, na seba (svoj rozvoj, odych, záujmy), na svojich priateľov, svoju službu v zbore.

  8. Zabávajte sa spolu. To nie je čas, kedy riešite problémy, ale vypnete a odychujete. Hrajte sa spolu (a teraz nemyslím s deťmi), bláznite sa, žartujte. Nepestujte náboženskú strnulosť. Urobte si spoločný zoznam nápadov na takýto čas (spoločné cvičenie, túra, hry, masírovanie sa, plaváreň, naháňačka, dobrý film v TV alebo v kine.

POZOR !!!

Preduchovnelý ľudia, sa príliš upínajú len na službu Bohu, prácu v cirkvi, vzťah s Pánom. Ale skutočne duchovní ľudia, žijú v duhu Svätom a v Božej prítomnosti aj keď budujú vzťah na duševnej rovine

Toto je tiež hľadanie Božieho kráľovstva na prvom mieste, ak to robíš s Pánom.

Ako môže niekto povedať, že miluje Boha ak nemiluje svojho najbližšieho blížneho - svoju manželku? Dobrý vzťah s manželkou na úrovni je predpoklad pre efektívnu a silnú duchovnú službu a tiež pre zdravú rodinu.

Priority: 1.Boh, 2. Manželský partner, 3.Služba Bohu, 4. Zamestnanie

Kto dáva lásku a službu ostatným ľuďom pred lásku a službu svojej manželke a deťom je bezbožník. My musíme byť najprv jeden duch, jedna duša a jedno telo a tak spoločne zomrieť sami sebe ako manželia a rodina a žiť skrze Krista pre iných podľa nebeského povolania na našom živote.

Zodpovednosti manželov v rodine, postavenie manžela a manželky.

Ef.5:15-6:4

Kol.3:18-21

1Pt.3:1-7

1Tít.2:1-8

1Tim.2:8-15

Boh je Bohom pokoja a nie chaosu a neporiadku, aj vzťahy v manželstve, fungovanie manžela a manželky má svoj poriadok, ktorý musí byť rešpektovaný. Je to vec kliatby alebo požehnania.

MANŽEL :

Manžel je hlavou manželky ako je Kristus hlavou cirkvi:

• • je vodcom, hlavným manažérom, robí rozhodnutia, nesie konečnú zodpovednosť

  • miluje manželku

  • vydáva svoj život za ňu a obetuje sa

  • ide mu v prvom rade o jej dobro, nehľadá svoje

  • stará sa o jej posväcovanie, o jej duchovný život

  • živí ju a opatruje, stará sa o ňu, hmotne zabezpečuje rodinu a ochraňuje

MANŽELKA :

Manželka je vydaná a podriadená manželovi vo všetkom ako Cirkev Kristovi:

• • manželka je podriadená a poslušná manželovi vo všetkom

  • je orientovaná na domácnosť, o ktorú sa stará a zveľaďuje ju

  • miluje manžela a deti, stará sa o nich

  • jej ozdobou je vzácny duch krotkosti a tichosti, okrem vonkajšej krásy dbá hlavne na vnútornú krásu, zdržanlivosť a cudnosť

  • je rovnocennou pomocou svojmu manželovi

Ako manželia robia rozhodnutia?

• • Tímovo: navzájom sa milujú, rešpektujú a poddávajú sa navzájom v bázni (Ef.5:21).

  • Muž nie je tyran, diktátor. Nehľadá svoje, ide mu o dobro tých, ktorých vedie. Manželka sa mu rada podriaďuje lebo je presvedčená, že ju miluje a u neho vidí ako sa aj on podriaďuje Kristovi ako svojej Hlave. To je jediná legálna cesta ako si môže získať manželkine srdce. Je trápne ak si muž svoju autoritu vymáha.

  • Manželka nie je zahriaknutá, smelo a zároveň krotko (bez tlaku a manipulácie) vyjadrí svoj názor, ktorý si jej manžel váži a oceňuje. Veď aj ona má Ducha Svätého a svoju ženskú intuíciu. V bázni Kristovej sa môžu aj prieť a vzájomne argumentovať, vyjasňovať si svoje stanoviská. Ale nie sa hnevať a hádať. Deti si to všetko všímajú a učia sa skrze vzor a príklad.

  • Na záver manžel urobí rozhodnutie, ktoré je záväzné pre celú rodinu a je nevyhnutné ho rešpektovať a poslúchať. Ak rozhodnutie padlo, je koniec debatám. Žiadne nátlaky a manipulácie. Deti sa učia poslušnosti od matky. Ovšem, ak by žena predsa len nemala v niečom pokoj, môže debatu výnimočne znova otvoriť, ale žiaden „kolotoč“.

  • Spoločná modlitba, hlavne pri väčších rozhodnutiach je úžasnou pomocou. V nej nielenže prijímajú Božiu múdrosť a vedenie, ale aj si uvedomujú Pánovu blízkosť, ktorá krotí ich telesnosť.

Čo to znamená pre manželku podriaďovať sa manželovi vo všetkom?

• 1. Vo všetkom okrem hriechu, lebo manžel nemá absolútnu autoritu, ale delegovanú od Boha, ktorého treba poslúchať viac než ľudí.

  2. Ale aj keď manželka neposlúchne kvôli hriechu, urobí to v tichosti a s podriadenosťou srdca. Nie vzbúreneckým spôsobom, ale pokorne, aby tak nehrešila voči Bohu.

  3. Ak nejde o hriech, tak sa vo všetkom podriadí, aj keby jej názor bol správnejší a duchovnejší (aspoň podľa nej).

  4. Platí to aj pre manželky neveriacich manželov alebo telesných manželov, ktorý sas prie čia Slovu. Manželov majú získať pre Pána nie náboženským nátlakom a neustálym a otravným rozprávaním o Bohu. A už vôbec nie duchovným nadraďovaním sa a poučovaním, nebodaj karhaním za bezbožné správanie. Pre Pána ich majú získať mlčky, cudným, múdrym a zbožným životom (1Pt.3:1-2).

Je veľkou hanbou, ak sa žena prieči a búri voči svojmu manželovi, obzvlášť ak to urobí verejne a tak potupuje svoju hlavu. Taktiež je to neúnosné a bezbožné, ak sa manžel správa k manželke neláskavo, arogantne, príkro a hrubo. Veď Pán mu to zakazuje a vyzýva ho, aby sa nerozhorčoval (Kol.3:19). Inák hreší. A to sú veľmi vážne veci, ktoré rozhodujú o našom požehnaní alebo kliatbe nad nami. Dokonca od toho záleží, či nám Boh odpovie na naše modlitby alebo nie (1Pt.3:7).

Tradičné prerozdelenie manželských úloh v rodine ?

Muž: Živiteľ - finančne zabezpečuje rodinu

Ochranca – ochraňuje pred vonkajším nebezpečenstvom, nesie tlaky a zastupuje navonok (úrady, vybavovačky, rozhnevaný sused a pod.)

Vodca – vedie a riadi rodinu, má hlavnú autoritu a zodpovednosť (duchovné záležitosti, výchova detí, spravovanie financii a pod.)

Žena: Pomocníčka manželovi v jeho úlohách (Gen.2:18), keďže je slabšou nádobou (1Pt.3:7).

Žena v domácnosti , ktorá spravuje a zveľaďuje domácnosť, robí domáce práce (žehlí, perie, umýva, varí, zaodieva, … ), miluje svojho manžela a deti, stará sa o nich (Tít.2:4-5, Pr.31:10-31).

Keďže v dnešnej dobe ženy rovnako pracujú a zarábajú ako muži, je nutné prerozdeliť si aj domáce práce. Podľa mojej mienky nie je správne, ak si manželia zamenia svoje úlohy (manžel na materskej, manželka zarába a robí kariéru). Toto úplne popletie deti a urobí zmätok v ich duši, lebo nemajú správny vzor muža a ženy, manžela a manželky, otca a matky. Nepopierame to, že je dobré, aby aj dievčatá a ženy študovali, vyučili sa nejakému „remeslu“, pracovali, dobre zarobili. Práve naopak. Povzbudzujeme ich k tomu a prajeme im veľký vplyv na svoje okolie. Ale je potrebné, aby boli manželia múdri a rozoznávali príhodný čas. Lebo všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom svoju chvíľu (Kaz.3:1). Nie je múdre, aby sa hnali za „svojou kariérou“, keď sú deti malé a matku nevyhnutne potrebujú k zdravému duchovnému i emocionálnemu vývinu. Považujem za dobré, aby matka zostala doma s deťmi, aby nemuseli ísť do škôlky pred štvrtým rokom svojho života. Vtedy sa formuje ich charakter a hodnoty. Sú viac-menej duchovne ešte bezbranné. Je lepšie, keď majú v tomto veku na nich rodičia pozitívny duchovný vplyv. Nemusíme sa báť, že potrebujú koletív a priateľov. Toto majú v cirkvi. Na každodenný kolektív si dostatočne navyknú aj posledný rok v škôlke. Ovšem iná situácia je vtedy, ak je naozaj nevyhnutné, aby zarábala aj matka. Je nutné to vtedy pochopiť a nepozerať na dotyčných krivým okom. Ale je potrebné si uvedomiť, že to nie je štandard pre veriacu rodinu. Učme sa aj v tomto dôverovať v Božie zaopatrenie. Ako som povedal, niekedy je to nevyhnutné, ale niekedy by ženy až tak nevyhnutne nepotrebovali zarábať. Niekedy je obdobie, kedy je lepšie ostať doma a uskromniť sa. Majme v tom múdrosť a naozaj v tom hľadajme Pána. Nejednajme pod strachom. Treba opovrhnúť bezbožnou, feministickou a jezábelskou propagandou, ktorá sa vysmieva zo „žienky domácej“. Mnohé ženy, ktoré chodia do práce a ešte sa snažia plniť manželské a materské povinnosti sú už úplne vyčerpané, neuspokojené a rozdvojené. Ale nevzdávajme sa a prosme Boha o múdrosť a požehnanie.

Manžel a otec je kňazom v rodine.

„Kňaz“ zastupuje ľudí pred Bohom a reprezentuje Boha pred ľudom. Keďže žijeme v novozmluvnej dobe, kde platí všeobecné kňazstvo, je to len určitý obraz toho, že muž je zodpovedný za duchovný stav svojej rodiny a raz bude za to pred Bohom vydávať počet. Je zlé ak muž zanedbáva svoju rodinu tak, že ju poriadne nezaopatrí. Je zlé, ak ju zanedbáva emocionálne. Ale najhoršie je, ak zanedbá to najdôležitejšie: osobný vzťah s Bohom a prácu duchovného pastiera svojej rodiny. Čo to znamená v praxi? Čo nesmie zanedbať?

• 1. Osobný vzťah s Bohom.

     1. Nevie byť dobrou hlavou svojej manželky a celej rodiny, ak Kristus nie je reálne a skutočne jeho hlavou (1Kor.11:3). A to neznamená len to, že bol niekedy spasený a prijal Ježiša. Ale do akej miery naozaj zostáva v Ňom v každodennom živote skrze modlitbu a Slovo Božie? Je naozaj poddaný Kristovi ako Hlave v každej oblasti svojho života a poslúcha Ho? Je vedený Duchom Svätým alebo svojimi túžbami? Ak sám nežije v Duchu Svätom, naučí manželku a deti len zapachajúcemu (hoci letnično-charizmatickému, evangelikálnemu) náboženstvu. Nemôže dať druhým to, čo nemá sám. A každá zmena začína od hlavy. Ovšem platí, že aj manželka si potrebuje rozvinúť silný duchovný život.

  2. Spoločný duchovný život s manželkou.

• • 1. 2a. Spoločná modlitba manželov vytvára vzájomnú duchovnú intimitu a blízkosť, ktorá sa iným spôsobom nedá nadobudnúť. Ak manželia nemajú reálny duchovný vzťah, niečo im bude vždy chýbať, aj keď nevedia, čo to je. Ich vnútorný človek nebude skutočne uspokojený. Je smutné, keď manželia chodia spolu do zboru, ale nevedia sa spolu modliť. Niektorí manželia sa spolu modlia len pred jedlom alebo keď niekto v rodine ochorie. Prípadne v čase nejakej potreby alebo krízy. Ale spoločný duchovný život zahŕňa omnoho viac (spoločné poddávanie sa Pánovi, uctievanie, napĺňanie sa Duchom Svätým, prosby za konkrétne potreby v rodine, modlitby za cirkev, za mesto, za spasenie konkrétnych ľudí, za konkrétnych bratov a sestry zo zboru, za Božích služobníkov, ..... ). Ale hlavne spoločné žehnanie si v manželstve, skladanie rúk. A duchovné dary sú nám predsa dostupné aj v rodine. V modlitbe začneš mať intímny vzťah s tým, ku komu sa modlíš, s kým sa modlíš a za koho sa modlíš. Úžasná sila je v manželskej modlitbe zhody (Mt.18:18-19). V modlitbe a spoločnom uctievaní je tu nádherný prameň občerstvenia, múdrosti a sily (Ef.5:18-20). Tu mäknú srdcia manželov, aby ich hriech nezatvrdil. Tu sa manželstvo posväcuje. Áno, osobná modlitba je prioritná, ale spoločná modlitba viackrát v týždni nevyhnutná pre zachovanie jednoty a harmónie v manželstve.

    2. 2b. Spoločné napĺňanie sa Slovom Božím. Môže to mať rôzne formy (Kol.3:16). Spoločné čítanie Biblie, spoločná proklamácia Slova, spoločné zdieľanie sa o tom, čo nás oslovilo pri osobnom stíšení a ako to budeme aplikovať vo svojich životoch (to najdôležitejšie), čo k nám hovoril Pán počas zhromaždenia, a čo s tým urobíme (a hlavne dokedy, a akým spôsobom). Veľmi to pomáha, ak si manželia dávajú takúto spätnú väzbu o tom, čo urobili s rhémami Božími, ktoré sú vzácnym pokladom. Obom im to naozaj pomôže, aby neboli len poslucháčmi, ale aj činiteľmi Slova.

    3. 3c. Vzájomné vyznávanie si hriechov a odpustenie. Vzájomnné vyznávanie hriechov je nevyhnutnou súčasťou kresťanského života a nepoznám k tomu lepšie a prirodzenejšie miesto ako v manželstve. (iné možnosti sú tiež dobré: duchovne zrelý a zodpovedný kresťanský priateľ, vedúci skupinky, starší zboru, pastor). Je nevyhnutné, aby sme v manželstve žili vo svetle, v úprimnosti a nič pred sebou neskrývali. V dnešnej preerotizovanej a sexuálne zvrátenej dobe je nevyhnutné, aby si manželia čestne a bez strachu vyznávali svoje poklesky a modlili sa za seba (Jk.5:16). Pomôže im to zachovať sa mravne čistými a ich sexuálne spolužitie bude bez poškvrny ako nám to prikazuje Písmo (Žid.13:4).

Spoločná modlitba a vzájomné vyznávanie si hriechov chce od manželov ozajstnú otvorenosť a smelosť. Iste to nepôjde tam, kde nie je dobrá a hlboká komunikácia založená na úprimnosti, dôvere a vzájomnej úcte. A toto všetko vychádza zo vzájomne prejavovanej lásky medzi nimi. Neodpustenie (obzvlášť dlhodobé) pôsobiace horkosť a tvrdosť vo vzťahu to môže všetko ľahko zničiť. Nevyhnutne sa potrebujeme učiť ako otvárať pred sebou svoje vnútro. Nikdy sa nesmieme dať oklamať tým, že vzťah s Bohom je len súkromná záležitosť.

• 1. Duchovný život celej rodiny ( rodičia a deti ).

Vyučovanie Božieho Slova v rodine je hlavne zodpovednosťou otca (Ef.6:4, Dt 11:18-19). Nie je to v poriadku, keď to robí väčšinou len matka. Toto vyučovanie by nemalo prebiehať len raz, dvakrát týždenne pri nejakých špeciálnych príležitostiach. Ale na vyučovanie treba využiť každodenné neformálne príležitosti, prirodzene vyplyvajúce z rôznych životných situácií. Preto sa otec musí snažiť o čo najuvoľnenejšiu komunikáciu so svojimi deťmi. Nemôže byť len ten, ktorý stále poúča, ale nech je tým, ktorý veľa počúva a zaujíma sa o životy svojich detí.

Nikdy nevynechajte deti zo svojho duchovného života, ale priblížte im reálny život s Bohom ako to je len možné. Buďme pri tom skutoční, nenaučme deti len na malé nereálne modlitbičky. Deti majú zvláštnu milosť vidieť a zažívať realitu všetkého, čo patrí k Božiemu kráľovstvu (Mk.10:13-16, Mt.18:1-6).

Vypočuté modlitby, zázraky, uzdravenia a dotyky Ducha Svätého, ktoré zažijú v zjavenej Božej prítomnosti, zostanú pre ne nezabudnuteľným svedectvom o Božej láske a moci. Boh bude pre nich reálnym. Tieto spomienky na Božie skutky, ktoré prežili na vlastnej koži, ich pomôžu udržať pri Pánovi aj v ich najťažších časoch a pokušeniach. Aké je to vzácne, keď si dieťa od malička nadobudne zvyk na spoločnú i osobnú modlitbu a na Božie Slovo.

Príklad dvoch zbožných otcov:

Abrahám, ktorý sa nebál prikazovať Božie Slovo svojej rodine (Gen.18:17-19).

Noe, ktorý aj v dobe najväčšej bezbožnosti postavil vierou koráb, v ktorom bola zachránená jeho rodina (Žid.11:7).

Starostlivsť o deti a ich výchova.

Deti sú odmenou a požehnaním od Hospodina, urobia manželský pár šťastným (Ž 127:3-5). A to aj napriek veľkej zodpovednosti a starostiam, problémom, ktoré sú spojené s rodičovstvom. Porodiť deti (poprípade adoptovať) a zbožne ich vychovať je Božou voľou (Gen.1:28) pre každý manželský pár.

Výchova je vecou oboch rodičov. Ani jeden z nich sa nemôže stiahnuť z tejto dôležitej úlohy. Rodičia musia o spoločnej výchove detí spolu rozprávať a stanoviť záväzné pravidlá platné pre oboch partnerov (nie otec tak a matka ináč, dnes to platí a zajtra už nie). Výchova nemôže byť len spontánna a nesystematická. Rodičia sa musia vo výchove zjednotiť a podporovať sa v jej uplatňovaní. Nemôže sa stať, že otec niečo zakáže, potom ide dieťa s plačom za mamičkou a ona to dovolí. Ak deti nerešpektujú autoritu matky, otec sa musí za ňu so svojou autoritou postaviť a vyžadovať poslušnosť. Ak sa rodičia nevedia v určitej situácii postaviť jeden za druhého a nemajú medzi sebou zhodu, nech to neriešia pred deťmi (a už vôbec nie hádkou). Manžel a otec má pred Bohom konečnú zodpovednosť, aby boli deti vychované v Božej bázni, podľa Jeho prikázaní (Ef.6:4). Ak sú deti zanedbávané a nevychované je to hlavne zodpovednosť hlavy rodiny. Je jeho povinnosťou dozerať, aby deti dozrievali a rástli po každej stránke: duchovne, duševne a fyzicky. V každom vývojovom štádiu musí dieťa zvládnuť nejaké úlohy, naplniť určité očakávania a dosiahnuť určitú úroveň. Nesmieme v ničom zanedbať svoje deti. Ak vychovávame svoje deti v Duchu Svätom budú slušné, ale nie utiahnuté a nesmelé, ako pri zákonickej výchove. Ale budú životaschopné a plné radosti.

Výchovu uplatňujeme hlavne:

• 1. Príkladom a vzorom

  2. Slovom (vyučovaním, povzbudzovaním, napomínaním a káznením)

  3. Hranicami a jasnými pravidlami ( ustanovením a dohliadnutím, aby boli dodržiavané)

  4. Praktickým tréningom a precvičovaním

  5. Trestami a odmenami

1. Príklad a vzor.

Deti úplne automaticky pozorujú a napodobňujú svojich rodičov. Sú pre nich prirodzenou autoritou a vzorom v správaní. Preberú skutočne veľa zo správania svojich rodičov. Ich dobré i zlé zvyky. Verba movent, exempla trahunt. Slová hýbu (rozhybú človeka), príkady tiahnu (priťahujú človeka). Naše správanie a náš každodenný život má na naše deti omnoho väčší a silnejší vplyv ako naše poučovanie. Dokonca to nie je vec len vonkajšieho chovania. To, čo je v duchu rodičov určuje duchovnú klímu v celej rodine. A duchovná atmosféra domova sa stane duchovnou atmosférov v srdciach našich detí. A to sa deje úplne spontáne a automaticky. Ak horí pre Krista manžel, tento oheň sa prenesie aj na manželku. A z rodičou sa oheň šíri na deti. Ale rovnako aj oheň hriechu a bezbožnosti. Ak deti vidia doma podriaďovanie sa rodičov v cirkvi, podriaďovanie sa mamky ockovi prenáša sa to aj na nich. Ale beda, ak doma počujú slová rebélie a vzbury, slová nespokojnosti. Beda, ak sa doma stretnú s ohováraním ľudí zo zboru. Beda, ak vidia ako sa mamka prieči tatovi, alebo ako sa on rozhorčuje a kričí na ňu. Deti tým budú skutočne zasiahnuté a ovplyvnené. To, či je v dome udržiavaný poriadok a či rodičia majú sebakázeň a disciplínu, to tiež ovplyvní silným spôsobom ich deti. Tak ako nie je učeník nad svojho učiteľa (Luk.6:40), tak aj deti v niečom ťažko prekročia tieň svojich rodičov.

Obrovskú moc odobrať od detí úprimnú a živú vieru má pokrytectvo a dvojtvárny život rodičov (ak uctievanie a modlitby v zbore nie sú kryté uctievaním a modlitbami doma. Ak spôsob reči a správania je iný na zhromaždení a iný doma). Deti a obzvlášť teenageri majú vysokovyvinutú schopnosť rozpoznať divadielko od reality. A oni pôjdu za niečím skutočným.

2. Slová (vyučovanie, povzbuzovanie,motivácia, napomínanie, káznenie)

Už sme hovorili o nevyhnutnosti toho, aby boli deti od malička vyučované Božiemu slovu. Na základe Božích princípov musia rodičia slovami vuyčovať deti slušnému správaniu a zdravému životu v každej oblasti. Musia ich učiť čo je správne a čo nie. Čo sa kedy hodí, a čo nie. Slová majú obrovskú moc. Môžeme nimi naše deti zraniť, alebo im priniesť pokoj, stabilitu, uzdravenie a usmernenie.

• 1. 3. Hranice a jasné pravidlá.

Je potrebné, aby rodičia deti nielen naučili, čo je dobré a čo zlé, čo sa sluší a čo nie. Je nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa, aby mu vymerali v praxi jasné hranice a určili pravidlá, ktoré sa musia rešpektovať, lebo ináč príde trest. Tieto pravidlá by mali zahŕňať každú životnú oblasť a musia vychádzať z veku a vyspelosti každého dieťaťa. Veľmi deštruktívne je pre výchovu to, ak sami rodičia stanovené pravidlá nerešpektujú, alebo ich dodržiavanie pri deťoch dôsledne a vytrvalo nevyžadujú. Ak deti stanovené hranice alebo pravidlá nedodržia musí nasledovať napomenutie a trest. Otec, ako hlava rodiny je zodpovedný, aby v rodine nepanovala bezzákonnosť, neporiadok a chaos.

Dieťa sa už od malička potrebuje naučiť pomáhať pri rodinných prácach. Ovšem úlohy musia byť primerané veku. Upratovanie hračiek po sebe, upratovanie svojej izby, umývanie riadu, vysávanie, vynášanie odpadkov. Pomoc, keď otec niečo opravuje alebo mamka pečie. Čím viac praktických vecí sa pre život naučia, tým lepšie. Odpočinok a práca musia byť v rovnováhe. Nesmieme vychovať lenivú, pohodlnú, malátnu a na zábavu zameranú generáciu. Zaháľanie otvára dvere pre pokušenie.

Naučiť sa poslušnosti je najzákladnejšia a najpotrebnejšia vec, ktorej sa má dieťa v rodine naučiť. Keď sa dieťa učí poslušnosti rodičom na prvé slovo, bude poslušné aj Bohu a iným autoritám, ktoré má alebo bude mať v živote nad sebou. A vieme, že od toho závisí, či bude žiť svoj život pod prekliatím alebo v požehnaní. Rodičia musia kontrolovať, či je dieťa poslušné v škole, na detskej besiedke a pod.

Rôzne iné pravidlá:

• • Čo môžu deti pozerať v televízii? Koľko času môžu tomu venovať? Kedy TV vypnúť

  • Počítačové hry a internet. Vieš, čo sleduje tvoje dieťa na internete? Kedy a za akých podmienok smie pracovať s internetom?

  • Čo čítajú, akú hudbu počúvajú?

  • Dokedy môže byť von a s kým. A čo návštevy priateľov? Čo môže robiť so svojimi priateľmi, kde môžu ísť a aký „biznis“ je už zakázaný. Do akej miery poznáš priateľov svojich detí a ich rodiny? Pravidlá pre pohyb v meste. Môžu ísť niekam s kamarátmi po krúžku? Kam áno, a kam nie. Dokedy?

  • Majú nejaké pravidlá na používanie financií? Čo si môžu dovoliť za svoje peniaze, a čo nie?

  • Pravidlá pre čisté slušné, a cudné obliekanie a správanie.

  • Základné pravidlá slušného správania (pozdravy, stolovanie, správanie v zbore a na návšteve, rešpektovanie dospelých, vážiť si veci, poďakovanie, prosba, vysmievanie sa z druhých, … )

  • rodičia sú zodpvední za sexuálnu výchovu svojich detí, táto téma nesmie byť tabu, Boh nás tak stvoril a On sa za to nehanbí. O sexuálnych záležitostiach však treba hovoriť vždy slušne a v Božej bázni. Sexuálnu výchovu nesmieme nechať len na školu a spolužiakov. Nech na túto tému nepočujú najprv diablovo vyučovanie.

  • Rodičia musia v deťoch plánovite a systematicky budovať kresťanský charakter (štedrosť, usilovnosť, odpustenie, robiť veci čo najlepšie – pozor, nie perfekcionizmus, ovocie Ducha, atď.). Nemusí to byť nič umelé, využite bežné životné situácie.

  • odhaľovanie talentov a obdarovaní, ich rozvoj a využitie

  • hra na hudobný nástroj, spev, …

  • športovanie, pohyb, telesná stránka, pravidelná a poriadna hygiena, čistota

POZOR !

Nestačí len stanoviť jasné pravidlá a vyžadovať poslušnosť. Je absolútne dôležité pre rodičov, aby vybudovali s deťmi silné a úprimné vzťahy, v ktorých sa cítia bezpečne a majú slobodu sa so svojimi rodičmi zdieľať o všetkom otvorene, lebo vedia, že sú rodičmi milované a prijaté. Dajú sa tu uplatniť mnohé princípy, ktoré sme sa naučili pri budovaní intimity a dobrej komunikácii medzi manželmi

4. Praktický tréning a precvičovanie.

Nestačí deťom povedať len to čo majú urobiť, ale aj ukázať im ako na to, aby to urobili čo najlepšie a najefektívnejšie. Takže im nestačí len povedať, aby umyli riady, ale im to treba aj predviesť a nechať im priestor na precvičovanie. Je normálne, že urobia chyby a nepôjde im to perfektne od začiatku. Vyzdvihnime to, čo sa im podarilo, pochváľm ich. Potrebujú veľa povzbudzovania a nie kritiku a výsmech.

5. Odmeny a tresty, prísne káznenie.

Ak dieťa prekročí hranice a poruší pravidlá je nutné mu ich pripomenúť a znova ich zdôrazniť. Je zlé ak sa rodičia doprosujú svojich detí alebo sa s nimi donekonečna naťahujú. Je smiešne (alebo skôr smutné), ak rodičovi už „tečú nervy“ a hovorí po štvrtý krát: „ Už naposledy ti hovorím: urob to, lebo bude bitka, ak ma neposlúchneš !!!“ A dieťa neposlúcha, a krik sa stupňuje. A potom prasknú rodičovi nervy a potom ....... !!! ................... a potom sa rodič musí ospravedlniť svojmu dieťaťu za to, ako s ním v hneve a zlým spôsobom jednal.

Niekoľko rád ako trestať:

• • trestajme vedomú neposlušnosť, nie nešikovnosť

  • trestajme len tam, kde boli pravidlá jasne formulované a potom porušené

  • trestajme kvôli výchove, nie aby sme sa vybúrili (prísne, ale nie v hneve, zúrivosti)

  • trestajme spravodlivo a jasne vysvetlite za čo je trest

  • pri trestaní dieťa neponižujme, obzvlášť nie pred druhými

  • trestajme hneď

  • trestajme primerane, rôzne tresty za rôzne činy

  • nesmieme byť zmäkčilý a báť sa telesných trestov, je to dobré, účinné a biblické (ovšem do určitého veku, najúčinnejšie do ôsmich rokov, hlavne menšie deti, ktoré ešte nechápu iné sankcie). Bitka má bolieť, ale neprehnať to (prútom na zadok, nie po tvári a kade-tade).

    • ( Pr.13:24, 22:15, 23:13-24, 29:15)

  • neuplatňuj iba bitku, pamätaj na rôzne druhy trestov

  • po potrestaní vyjadri prijatie, aby sa necítili odvrhnutí, neodstrkuj dieťa od seba

  • pomôž deťom pochopiť, že ich trestáš, lebo ich máš rád a záleží ti na nich. Ukáž im, že výchova, káznenie a trestanie je Boží príkaz pre rodičov ( Ef. 6:4, Žid.12:5-11).

  • Vysvetliť deťom, že ich ospravedlnenie, keď urobia zle (hlavne, keď ide o taktické ospravedlnenie a prosbu o odpustenie) neznamená to, že nebudú potrestané.

  • Nielenže je vinník potrestaný, ale aj pomôže odstrániť škodu, ktorú napáchal (poupratuje rozsypaný cukor, utrie vodu na podlahe, dá zaskleniť okno a pod. Nesie následky svojho správania. On ide za susedom, ktorému rozbil okno. Nezahladia všetko jeho rodičia.

  • Vyznanie hriechu v modlitbe, pokánie a prijatie odpustenia. Neposlušnosť je aj hriechom voči Bohu, a žiaden trest hriech neodčiní, ani neodpustí

Rodičia musia pri výchove dosiahnúť rovnováhu. Tak ako Boh musia svojim deťom preukázať svoju lásku, nežnosť, dobrotu a prijatie. Ale na druhej strane aj prísnosť, výchovu, tréning a trestanie.

Otcovia musia pamätať na výstrahu Písma, aby svoje deti nepopudzovali a nedráždili k hnevu, lebo následkom toho klesnú na mysli, stratia vedomie vlastnej hodnoty, stratia smelosť, rozhodnosť a pevnú vôľu (Ef.6:4, Kol.3:21).

D. Prince: Ak je otec prehnane prísny, kritický a náročný, dieťa stratí odvahu a začne mať pocit, že sa na nič nehodí. „Nech urobím čokoľvek otcovi sa to aj tak nebude páčiť. Nemá cenu, aby som sa vôbec o to snažil.“

Nezabúdajme na pozitívnu stránku výchovy:

• • odmeny

  • ocenenie a pochvala

  • povzbudenie a pozitívne motivovanie

Riešenie konfliktov v manželstve

Tak ako je dýchanie nevyhnutné pre prežitie jednotlivca na telesnej rovine, aj komunikácia je nevyhnutná pre spoločný život manželov. Keď organizmus prestáva dýchať, človek zomiera. Keď manželia nekomunikujú ich manželstvo zomiera. Každý vzťah bez komunikácie skôr, či neskôr odumrie.

Komunikácia je nevyhnutná, aby manželia k sebe priľnuli, čo je Božia vôľa.

Len ten, kto miluje a skutočne mu ide o život toho druhého, bude s ním komunikovať.

Kto odmieta komunikovať, odmieta sa zmieriť po konflikte, hreší a je bezbožník (manželstvo, vzťahy v cirkvi). Práve spôsob akým komunikujeme v rodine, v cirkvi, v práci ukazuje na našu skutočnú duchovnosť. Ukáže sa koľko je v nás skutočnej lásky a pokory.

Konflikty a hádky nastanú, ale my musíme vedieť ako sa s tým vysporiadať. Ak zareagujeme správne aj naše zlyhania nás posilnia.

• 1. Budem vždy ochotný odpustiť, zmieriť sa a nepretrhnem komunikáciu.

Keď jeden z partnerov odmieta dlhodobo komunikovať, alebo ich komunikácia dlhodobo nefunguje ( napr. nevedia nájsť východisko z nejakej krízy, dospieť k spoločnému rozhodnutiu, ktoré je vážne), je nevyhnutné, aby vyhľadali pomoc a niekto tretí-nestranný vstúpil do situácie. Táto tretia osoba (alebo iní manželskí pár) by mala byť duchovne zrelá a skúsená, ktorej obaja dôverujú (vedúci skupinky, starší zboru, pastor, … ).

2. Začnite spoločnou modlitbou.

Keď takto spolu vydávate Pánovi svoje životy dostávate sa do jeho prítomnosti a On obmäkčí vaše srdcia. Vyjadrujete tiež to, že bez Jeho pomoci to nezvládnete a potrebujete Jeho pomoc. A On skutočne rád pomôže. Keď nie je možné, aby ste sa modlili spoločne, modli sa pred rozhovorom spoň Ty sám.