Darvinizmus

Video YouTube




Darvinizmus a jeho následky


Už mnoho nepravdivých a antibiblických teórii sa postupom času infiltrovalo do povedomia spoločnosti a navyše, väčšina z nich sa rafinovaným spôsobom stala nediskutovanou pravdou alebo objektívnou informáciou, ktorá je ľuďom predkladaná ako fakt.



Veľmi podobným spôsobom sa v spoločnosti a vo vedeckom svete udomácnila teória s názvom darvinizmus. V čom presne táto teória spočíva, a aké rozsiahle následky vlastne zanechala, sa pokúsim objasniť v tomto článku.

Degeneráciou od opice k človeku

Charles Darwin, vedec z Británie, ktorý sa zaoberal genetikou a vývinom človeka, nikdy priamo nevyhlásil, že popiera existenciu Boha a kresťanstva. Avšak jeho neskorší výskum a závery sa kvôli svojmu charakteru nedajú nazvať výstižnejšie ako ateistické.
Vďaka málo nálezom a snáď aj vďaka veľkej dávke svojej fantázie, začal Darwin vyvíjať teóriu, ktorú už dnes poznáme ako EVOLÚCIA. Slovo ako také vyjadruje neustále prebiehajúci vývoj, nemusí byť reč len o vývine človeka, aj keď podľa Darwina sa človek, do takej podoby a zručnosti, v akej ho poznáme dnes, vyvíjal milióny a milióny rokov. Teória spočíva v tvrdení, že človek a opica majú rovnakého predka (ape), no v istej fáze vývoja sa určitá časť opíc oddelila (odbočila od štandardného vývoja) a začala pod vplyvom klimatických a spoločenských zmien prejavovať lepšiu zručnosť, šikovnosť, neskôr reč a chôdzu bez pomoci horných končatín.
Nálezov kostier ľudoopov, ako nazýval jedincov, ktorí neboli ani ľudia ani opice, je však len niekoľko a ich dôveryhodnosť sa len postupne stáva predmetom ďalšieho vedeckého skúmania. Kresťanskí vedci, ktorí sa Darwinovu teóriu snažia rozvrátiť, veria, že ide sčasti o kostry opíc a sčasti o kostry niekoľko geneticky zdegenerovaných ľudí. Aj v Biblii sa dozvedáme, že prevrátenosť na svete bola pred potopou veľká, a tak nie je vylúčené, že ľudia, rodinní príslušníci s mnohými ochoreniami, často medzi sebou plodili ďalších hriechom degenerovaných „ľudoopov”, pričom samotná degenerácia tak mutovala. Bodku za podobnými ohavnosťami priniesla až spomínaná potopa, ktorú prežil len Noe s (určite geneticky nedegenerovanou) rodinou.
Práve degenerácia bola základom Darwinovho výkladu formovania sa opice na človeka (pritom išlo pravdepodobne o opačný proces...). Avšak zabudol pri svojich úvahách na jednu maličkosť - pravdepodobnosť, že dieťa zdieľa s oboma rodičmi rovnakú degeneráciu, je veľmi nízka, až takmer žiadna. To znamená, že aj postihnutí rodičia môžu mať z biologického hľadiska úplne zdravé deti a naopak. Takže, ak by sa jednej Darwinovej opici podarilo počas jej života dospieť napr. ku oddeleniu palca od ostatných prstov (čo je veľmi nepravdepodobné), jej potomstvo by malo s veľkou pravdepodobnosťou opäť všetkých päť prstov na jednej úrovni (ako štandardné opice). Jedno je isté - degenerácia nie je proces, pri ktorom dochádza k zlepšeniu - práve naopak. Aj preto je nemožné, aby invalidný gén zaručil plusový evolučný vývin celej generácie. Mimochodom, v rámci biologických procesov je tiež nemožné, aby mutácia spôsobila prechod z jedného druhu na iný. To znamená, že ani po jadrovom ožiarení či následkom inej katastrofy, nebude z červíka ryba a z ryby rak. Preto opica môže zmutovať, ale nikdy nie na človeka.
Je ešte mnoho nedoriešených záležitostí, ktoré vyžadujú opätovné zváženie pravdivosti Darwinovej teórie vo svete, no pre nás ako kresťanov je snáď najdôležitejší aspekt, a to vývojový stupeň, v ktorom by daná opica, teda zviera, mala dostať ľudskú dušu, ducha, vôľu a ľudský rozum. Je jasné, že tieto „výnimočnosti”, ktorými sa od zvierat odlišujeme, sa nedajú postupne nadobudnúť, ani ľudsky vyvinúť. Sú nesfalšovateľné a dokonale Bohom stvorené.

Opica alebo Adam?

Existuje istá skupina vedcov (s ktorými sa mimochodom stotožňujú aj niektoré cirkvi), ktorí by sa dali nazvať ako „kompromisti”. Ich teória totiž spočíva v pohodlnej kombinácii stvorenia a evolúcie. Tvrdia, že evolúcia bola možná, no zároveň cieľavedomo riadená Bohom. Je to však len ďalší naoko úspešný pokus o to, aby bola aj ovca celá, aj vlk sýty... Tvrdenie, že opice a človek mali rovnakého predka, je totiž minimálne také antibiblické, ako popieranie knihy Genezis - Božieho slova.
Je faktom, že aj katolícka cirkev uznala možnosť Darwinovej evolučnej teórie a je to, žiaľ, len jedna z jej ďalších hrubých chýb. Metaforickosť, ktorá je Starému zákonu prisudzovaná, vedie k postupnému ateizmu - ľudia postupne naberajú vieru, že kompletná Biblia je len metaforické umelecké dielo, a teda sa naň nedá spoľahnúť a ani mu veriť. A ak je Genezis metafora, potom aj prvotný hriech človeka neexistuje, teda neexistuje ani hriech ako taký. A ak neexistuje hriech, aj výkupná obeť Krista je len nepodstatná metafora a zmŕtvychvstanie je len akási legenda... Popretie relevantnosti akejkoľvek časti Biblie teda vedie k postupnej degradácii viery ako takej a jej významu. Veľmi podobný efekt malo v 19. storočí verejné uznanie darvinizmu, a taktiež to ovplyvnilo vnímanie ľudí. Do spoločnosti sa takto veľkou mierou infiltroval materializmus (ktorý tam už bol zasievaný aj oveľa skôr) a vedecký výklad všetkých javov vo svete zosilnel. Boh už nie je ten všemocný Stvoriteľ a šesť dní už pokojne môže symbolizovať napr. šesť miliárd rokov (aj keď nikto nevzal na vedomie, že v tom prípade nás napríklad čaká šesť miliárd rokov práce a posledná miliarda rokov zaslúženého oddychu)...


Charles Darwin - vedec z Británie,
ktorý sa zaoberal vývinom človeka

Ďalší vývojový stupeň darvinizmu:
Sociálny darvinizmus

V priebehu 19. storočia bol tzv. sociálny darvinizmus totožný s darvinizmom, keďže išlo o ideologicky zhodné filozofie. Obe položili svoj základ na „boji jedincov“. Touto teóriou zvykol Darwin vysvetľovať svoje tvrdenia o tom, ako sa práve človek mohol stať pánom ľudstva, najdokonalejším a zvrchovaným jedincom. Tvrdil totiž, že človek v dnešnej podobe nesie tie najideálnejšie vlastnosti, vďaka ktorým vyhral boj o prežitie a stal sa nadradeným. Podľa Darwina prežijú len tí najlepší, slabší sú porazení silnejšími. V opačnom prípade by vraj evolúcia nemohla niesť svoj progresívny charakter, keďže človek ako taký by bez boja nemal dôvod na zlepšovanie a vývoj. Darwin jednoducho determinoval svoju evolučnú teóriu bojom.

Thomas Malthus - prvý sociálny darvinista?

V literatúre sa často dočítame o tom, že pán Thomas Malthus bol jedným z prvých sociálnych darvinistov, ktorí adoptovali Darwinove myšlienky o spoločenskom boji. Pravda je však taká, že títo páni sa navzájom ovplyvňovali, dokonca sa vo svojich úvahách podporovali. Malthus ako prvý prišiel na nápad, ktorý sa podľa neho nazval Maltuzianizmus a spôsobil veľké škody na jeho rodnom anglickom, ale i európskom obyvateľstve. Jeho teória spočívala vo výpočtoch, že zem postupne stráca svoje prírodné zdroje a ľudstvo nepriamoúmerne k tomu rastie. Vypočítal, že pri takomto vývoji to nebude trvať dlho a celé ľudstvo postihne katastrofa v podobe hladu a chudoby. Na to, aby sa takej katastrofe zamedzilo, navrhol aj riešenia - prestať podporovať slabých a chudobných, keďže oni boli tie slabé články spoločnosti, ktoré viac konzumovali ako produkovali.
„Namiesto toho, aby sme chudobným odporúčali čistotu, mali by sme ich povzbudzovať v opačných návykoch. V mestách by sme mali zúžiť ulice, vtesnať viac ľudí do domov a postarať sa o návrat moru. Na vidieku by sme mali budovať dediny v blízkosti statických vodných nádrží a povzbudzovať ľudí, aby sa usídľovali najmä v močaristých a nevhodných podmienkach...“ Po tom, ako predložil Malthus svoje argumenty vtedajšej vláde Veľkej Británie, boli nastolené nové opatrenia. V knihách sa často dočítame, že zhoršené pracovné podmienky vo Veľkej Británii a v Európe v 19. storočí boli spôsobené priemyselnou revolúciou, no vzhľadom na to, že práve na Malthusov podnet sa začalo s novými opatreniami, nie je vylúčené, že práve on mal na svedomí 16 a viac hodinový pracovný čas a neľudské pracovné podmienky pre najnižšie a teda aj najchudobnejšie pracujúce vrstvy, ktoré dohromady spôsobovali najviac 4-ročnú životnosť v manufaktúrach. Takýmto spôsobom sa zo spoločnosti odstraňovali najslabší jedinci, ktorí podľa Darwinovej teórie boja boli i tak odsúdení na zánik a podľa Malthusa oberali spoločnosť o šancu napredovať a vystačiť s prírodnými zdrojmi. Súčasťou Malthusovej teórie bolo tvrdenie, že svetové katastrofy a vojny boli vlastne pozitívne javy, ktoré zabraňovali spomínanému preľudneniu a udržiavali v spoločnosti zdravú rovnováhu.

Maltuzianizmus v praxi:
Eugenika od Sira Francisa Galtona

Zjednodušene by sa dalo povedať, že eugenika predstavovala súhrn praktických postupov na výkon Malthusovych myšlienok. Najprv to však bol len súhrn prevažne filozofických myšlienok Galtona, bratanca Charlesa Darwina. Galton sa, ako mnohí iní, vo veľkej miere inšpiroval štúdiami Darwina, najmä časťou o prirodzenom výbere. Jeho práca ho fascinovala. Svoje myšlienky súhrnne nazval eugenika, čo v gréčtine približne znamená „veda o dobrom pôvode (narodení)“.
Galton vnímal eugeniku ako prirodzené pokračovanie darvinovskej evolúcie, ktorá zahŕňa prirodzený výber (slabší jedinci uhynú, alebo sú porazení silnejšími v rámci evolúcie). Argumentoval tým, že už starí Sparťania rozumeli tomuto prirodzenému princípu, a preto zaviedli tzv. Infanticídu - vyvražďovanie novorodencov, ktorí disponovali menším potenciálom prežiť. V Galtonovom prevedení sa tento zámer vykonával pod rúškom darvinizmu za pomoci moderných prostriedkov - - genocída, sterilizácia, separácia a mnohé iné. Cieľ bol ten istý - očistiť spoločnosť od nevhodných jedincov s horšími genetickými predpokladmi.
Eugenika v 19. storočí predstavovala počiatky modernej eutanázie. Teda vidíme, že aj tá má svoje myšlienkové podklady v darvinizme. Ba čo viac, vývin vedy a techniky v 20. storočí umožnil rafinovanejšie a masovejšie vykonávanie eugeniky. Tieto myšlienky sa šírili a tešili veľkému ohlasu v mnohých krajinách, vrátane USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Švédska...

Prvá svetová vojna
a súvislosť s darvinizmom

Príčina prvej svetovej vojny býva často označovaná ako komplexná a nepochybne taká aj bola. Po Európe sa šíril nacionalizmus a malé územia sa pod týmto myšlienkovým vplyvom chceli osamostatňovať. Je však nutné spomenúť, že vodcovia vtedajších európskych mocností boli navyše silne ovplyvnení myšlienkami darvinizmu.
Najviac ich oslovili časti, v ktorých bola európska rasa nepriamo nominovaná za dominantnú a evolučne najvyvinutejšiu. Darwin totiž tvrdil, že evolučne najvyvinutejšia rasa na tejto planéte je tzv. „nordická rasa“. Svoje tvrdenie podložil tak, že ľudia žijúci na severe dokázali svoju životaschopnosť tým, že prežili v drsných životných podmienkach, a preto majú právo dominovať nad ostatnými rasami, ktoré na svoje prežitie nepotrebujú také množstvo námahy, zručnosti a sebazáchovy. Avšak to, čo na konci 19. storočia tak zamiešalo karty, bol postupne narastajúci kolonializmus európskych mocností. Tie si odobrovali svoje násilie a nútené podrobovanie tým, že ako evolučne a teda prirodzene nadradení majú právo dominovať nad domorodcami, ktorí sa javili ako evolučne menej vyvinutí.
Vzájomné napätie medzi mocnosťami takto narastalo až po vypuknutie prvej svetovej vojny v r.1914.

Hitler a druhá svetová vojna

Hľadanie súvislostí medzi sociálnym darvinizmom, teda darvinizmom a katastrofami, ktoré postihli ľudstvo v 19. a 20. storočí, môže v tomto prevedení znieť trochu prehnane až násilne, ale žiaľ, z výrokov a prehlásení hlavných aktérov tej doby je zrejmé, že boli inšpirovaní myšlienkami Charlesa Darwina.
Výnimkou nebol ani Adolf Hitler. Pôvodne neschopný a nezaujímavý maliar amatér sa vďaka odovzdanosti straníckej ideológii a rečníctvu pred poníženým nemeckým národom stal vodcom nezmyselnej misie - zjednotiť celý svet do obrovskej „3. ríše“, kde by sa dominantným etnikom stala germánska árijská rasa. Nie je náhoda, že atribúty, ktoré mal spĺňať ideálny árijec, boli zhodné s tým, ako Darwin popisoval severanov - ľudí so svetlou pokožkou, blond vlasmi a modrými očami. Takisto nie je náhoda, že kniha, ktorú Hitler vytvoril vo väzení, niesla názov Môj boj (Mein Kampf). Inšpirovaný Darwinovým dielom Pôvod druhov (The Origin of Species), ktorej celý názov by sa dal preložiť ako „Pôvod druhov spôsobený prirodzeným výberom alebo zachovaním zvýhodnených rás v boji o život“ (The Origin of Species by Means of Natural Selection or the Preservation of Favored Races in the Struggle for Life), Hitler rozpracoval podrobnú koncepciu toho, ako si predstavuje realizáciu tejto myšlienky. O väčšine zverstiev, ktoré vtedy zamýšľal, sa písalo v knihe o jeho boji proti nevhodným rasám, no nikto tieto intencie nebral vážne, až kým Hitler nezačal s ich realizáciou. Hlavným terčom boli samozrejme Židia a táto skutočnosť má hlavne hlboké duchovné pozadie, no okrem nich sa Hitler masovým spôsobom zbavoval aj fyzicky a duševne postihnutých, teda znevýhodnených, nevhodných, homosexuálov, jehovistov a mnohých ďalších, ktorí by mohli brániť vo vyvinutí dokonalej rasovo čistej spoločnosti. Presne, ako to Galton navrhol vtedy pred asi 60. rokmi, bránil v rozmnožovaní nevhodných a podporoval množenie vhodných jedincov (Lebensborn). Aj preto bol fašizmus Hitlera v mnohom odlišný od svojich domnelých predchodcov - od španielskeho a talianskeho fašizmu.

Komunizmus a sociálny darvinizmus

Pred tým, ako sa dostanem k súvislostiam medzi týmito dvoma ideológiami, ešte spomeniem, že darvinizmus je vo svojej podstate veľmi materialistický smer. Aj preto boli už v jeho raných počiatkoch filozofi Marx a Engels veľmi potešení jeho obsahom, ktorý zodpovedal ich predstavám o dialektickom materializme. Plekanov, ktorý je považovaný za zakladateľa ruského komunizmu, dokonca prehlásil, že marxizmus je darvinizmus vo svojej aplikácii na sociálnu vedu, teda stotožnil základy oboch. Ba čo viac, evolučná teória prehlasovala vznik života čistou náhodou. Táto myšlienka šikovne podporovala ateizmus, ktorý komunizmus striktne vyžadoval. Takisto myšlienky o boji, ktoré pramenia už zo spomínaných konceptov darvinovskej evolúcie, boli Marxom neskôr pretransformované na tzv. triedny boj. Marx tiež prehlásil, že pre spoločnosť ako takú je triedny boj nevyhnutný. Je zjavné, čím sa vlastne inšpiroval. Ešte zjavnejšie sú následky, ktoré komunizmus zanechal na ľudstve. Nespočetné milióny mŕtvych, bezdôvodne týraní a ideológiou poznačení a zaslepení ľudia...
Je otázne, či sú viditeľné následky darvinizmu také rozsiahle, ako tie neviditeľné. Tento článok ani z malej časti nemôže obsiahnuť škodu, ktorú spôsobil, keďže ani nie je možné tieto škody nejako ohraničiť. Je dobre uvedomiť si, že darvinizmus sa stal a ešte stále je priamym kanálom pre materializmus, cynizmus a tiež rasizmus.
Vo väčšine štátov USA je výučba darvinizmu, ako jedinej možnej teórie vzniku človeka, zakázaná. Školstvo sa skôr prikláňa k teórii Inteligentného Dizajnu, no ani táto cesta nie je to najlepšie riešenie. V ústave USA je totiž zakotvená striktná odluka cirkvi od štátu, a preto boli štátne školy nútené nahradiť pojem Jedinečného Tvorcu BOH výrazom Inteligentný Dizajnér, čo je taktiež len ďalšie kompromisné riešenie. Avšak v porovnaní s postkomunistickým Slovenskom a ďalšími krajinami je to veľký pokrok. Myslím, že deťom, ani starším ľuďom by nemala byť Darwinova teória vštepovaná ako pravdepodobná cesta vzniku človeka, nehovoriac o kresťanoch. Súhlasom s touto ideológiou totiž súhlasíme zároveň so všetkým, čo spôsobila a spôsobuje.

_________________

Použité zdroje:
Rosevear, David: Has Darwin Had His Day?, Creational Science
www.wikipedia.org
www.harunyahya.com; Darwinism and Materialism

Autor: Paulína Prášilová
Comments