Všeličo ...

BEMA - súdna stolica Kristova

Ľudia, to bol ale deň! Taký deň som teda ešte nezažil. Môžem to povedať s úplnou istotou. Taký deň som fakt ešte nezažil. Aby ste si ho mohli dostatočne predstaviť, musím vás vziať na jeho úplný začiatok. Začal som naozaj veľmi skoro ráno ešte pred východom slnka. Vynechal som raňajky. V skutočnosti som neskôr vynechal ešte veľa vecí. Vynechával som raňajky takmer každý deň. Vynechával som spoločnú večeru s rodinou. Vynechával som spoločné večerné chvíle so svojou manželkou. Zanedbával som hry so svojimi deťmi. Áno, a tiež so vynechával návštevy zboru.

Viete, ale mal som na toto všetko zanedbávanie dôvod - musel som dokončiť ten veľký projekt v mojej práci. Môj šéf mi povedal, že ak zaplatím túto cenu, odmenou bude určitý partnerský vzťah. A ak získam toto partnerské postavenie, budem môcť lepšie zabezpečiť svoju rodinu. A ja sa naozaj chcem postarať o svoju rodinu. Pracujem naozaj veľmi usilovne a tvrdo, preto vynechávam všetky tieto veci. Preto vynechám raňajky, naskočím do auta, idem do práce, zaparkujem na svojom vyhradenom mieste vedľa budovy, kde sídli aj naša firma. Slnko ešte nevyšlo. Prejdem hlavným vchodom a tu je, aha, Joe...hm...ani nepoznám jeho priezvisko. Myslím...volám ho len Joe, je to strážnik....budeme si musieť vystačiť s týmto. Je to Joe, strážnik.

- "Dobré ráno, pán Mathweson!"

Mimochodom, tak sa volám. Daniel Scott Matthewson.

- "Dobré ráno, pán Matwesnon!"

- "Dobré ráno, Joe."

- "Požehnal vám dnes Boh, pán Matthewson?"

- "Ach, áno, Boh mi dnes ráno požehnal."

Stlačím vo výťahu 28. poschodie a dúfam, že sa dvere zavrú rýchlo.

Len čo otvorím dvere, začne citovať Písmo... "skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská..."

Och, vždy má spôsob, ako ma povzbudiť tak skoro ráno.

Dostal som sa do svojej kancelárie na 28. poschodí. Mám kanceláriu na rohu, je veľmi príjemná. A v kancelárii je Juanita Perézová, upratovačka. Vošiel som dnu a povedal: "Juanita, prosím ťa stále znovu a znovu...uprac tu skôr než prídem." Juanita odpovedala: "Och, pán Matthewson, ja sa snažím, naozaj sa snažím. Chodím sem skôr, ale aj vy chodíte čoraz skoršie do práce...už nemôžem prísť skôr než vy, je mi to ľúto. Ale budem sa snažiť."

Keďže som kresťan, nepoviem jej, aby vypadla. Nechcem byť hrubý. Urobím teda to najlepšie, čo sa dá. Sadnem si za stôl a začnem pracovať. Proste si ju nebudem všímať. Ani sa na ňu nepozriem. Takže ja pracujem a ona utiera prach. Snaží sa byť ticho. Prichádza k môjmu stolu, berie do rúk fotku zo stola, vidí moju manželku a deti a hovorí:

- "Ach, pán Matthewson, máte krásne deti."

- "Ďakujem, Juanita, ďakujem."

- "Vaša manželka bola ku mne veľmi milá minulý rok na podnikovom večierku."

- "To je skutočne super, Juanita, naozaj."

Pochopí moju narážku. Položí fotku na stôl a vyjde von z dverí. Vo dverách sa na chvíľu zastaví, obzrie sa na mňa a povie:

- "Pán Mathweson, ste dobrý človek. Máte dobrú rodinu. Chcem vám povedať, že stále sa za vás modlím." - a vyjde von.

Tak a teraz mám pocit viny, že áno? Myslím tým, že som sa s ňou nechcel rozprávať a teraz som zistil, že sa za mňa modlí. Ale nemám čas zaoberať sa pocitmi viny. Tento projekt mám odovzdať o druhej a z domu som odišiel skôr, aby som ho stihol dokončiť.

Takže za mnou príde do kancelárie jeden človek, ktorý mal na starosti inú časť projektu, a potom ďalší a ďalší a ďalší. Okolo obeda je konečne všetko hotové. Leží to na mojom stole. Vrchný obal, štvorfarebný, na lesklom papieri......tststts....vyzerá to fakt dobre! Uvedomujem si, že mám čas dať si niečo pod zub.

Tak nasadnem do auta a veziem sa k tej skvelej židovskej reštaurácii, ktorá je neďaleko našej firmy. Tak idem po ceste a myslím na svoj projekt. …A vtedy sa to stalo. Bum! Presne takto!

Ježiš sa vrátil.

Myslím, že vždy som vedel, že "jedného dňa" sa Ježiš vráti. Ale spôsob, akým hovorili "jedného dňa" naznačoval, že sa to má stať niekedy v ďalekej budúcnosti. Neuvedomil som si, že to bude jeden deň ako napríklad tento deň. Ale bol to práve tento deň! A zrazu som zistil, že vstupujem do nebeskej siene. Ako ju mám opísať?

Hm... ak ste niekedy videli oslavu Valentína (?) v New Yorku ...viete všetky tie sladkosti a ľudia poskakujúci hore dolu...? Tak to tam vyzeralo. Akurát tisícnásobne lepšie. Radosť a oslavovanie boli nepredstaviteľné.

Uvidel som ľudí, s ktorými som sa nevidel už roky. Videl som ľudí, ktorí zomreli pred desiatkami rokov a na ktorých som si ani nespomenul. Zvítali sme sa, rozprávali sa a smiali sa a bavili sme sa o starých časoch, bolo to vyčerpávajúce. Uvidel som nejakú skalu a tak som sa každému ospravedlnil a šiel som si sadnúť, aby som si trochu odpočinul. Bol som unavený, mal som za sebou náročný deň.

Sadol som si a myslel som si, že som sám. Prinajmenšom som si to myslel, ale stále som mal pocit, že so mnou niekto je. Nikoho som však nevidel. Mal som však ustavičný dojem, že niekto sa na mňa pozerá a nakoniec som teda povedal: "Hej! Je tu niekto?" A whfoooo.

Niekto tam naozaj bol.

- "Ahoj, kto alebo čo si?"

Hovorí: "Volám sa Jurial. Som nebeský posol."

- "Ty si anjel?"

- "Áno."

- "Aha, rád ťa poznávam, Jurial. Ešte nikdy som nestretol anjela."

- "No, ja ťa poznám už dosť dlho, Daniel."

- "Vieš ako sa volám?"

- "Samozrejme."

- "Odkiaľ poznáš moje meno?"

- "Pridelili ma k tebe vo chvíli, keď si bol počatý, aby som ťa strážil."

- "Ty si môj strážny anjel?"

- "My tu nepoužívame takúto terminológiu, Daniel. Ale môžeš ma tak volať, ak chceš."

Bomba! Prišiel som k nemu a objal som ho.

Ako by som ho opísal. Mal okolo 2 a pol metra a vyzeral ako by bol "dutý" a celý vyplnený svetlom.

Povedal mi: "Som tu, aby som sa o teba postaral a ukázal ti nebo."

Povedal som: "Skutočne?"

Anjel povedal: "Áno."

- "Dobre, hovor mi o nebi. Nauč ma všetko, čo sa dá o nebi vedieť, prosím."

Tak ma začal učiť o tom, aká je v nebi doprava. Povedal mi: "Daniel, môžem ťa chytiť za ramená a lietať s tebou dokola." A hneď to aj predviedol. "Och!"

Keď som prekonal strach, začal som sa tešiť. Posadil ma na zem a povedal: "Aj oči máš v nebi iné."

Spýtal som sa: "V čom iné?"

Povedal: "Vidíš tú vec, tam? Je asi 8 kilometrov vzdialená. Pozri na ňu a zaostri."

Pozrel som a zaostril a zrazu som ju uvidel, ako by bola práve pred mojimi očami.

Mal som teleoptické oči. Zoomovacie šošovky... zooom... zooom... fungovali.

Anjel povedal: "Aj komunikácia je v nebi iná."

Spýtal som sa. "A v čom je iná?"

Povedal: "Nemusíš komunikovať len verbálne."

- "Nemusím?"

- "Nie. Stačí len na niečo pomyslieť v echoéteri."

Tak som povedal: "Vyskúšajme to."

Konverzovali sme s Jurialom. ...len svojimi myšlienkami. Fungovalo to.

Potom mi povedal.: "Dovoľ, aby som ťa poučil a nastávajúcom súde."

Povedal som: "O čom?"

- "O nastávajúcom súde."

A ja som povedal: "Nie, teraz nemá byť žiadny súd."

- "Ale áno, má."

- "Nie, nie, nie. Učil som sa o veľkom bielom tróne na súde. Ježiš má sedieť na tróne a oddeľovať ovce od kozlov. Tých, ktorí ho naozaj poznajú a tých, ktorí ho nepoznajú. Tí, čo ho nepoznajú, majú ísť do pekla naveky a tí, čo ho poznajú, majú ísť do neba. A každý, koho meno je zapísané v Baránkovej knihe života, patrí medzi ovce a tie majú ísť do neba. A moje meno tam je zapísané, preto sa môžem vyhnúť súdu. Pre mňa už nebude súd."

Anjel povedal: "Nikto ti ešte nehovoril o Beme?"

- "Och! Čo je to Bema?"

- "Súdna stolica Kristova, pred ktorú sa postaví každý kresťan."

Zachvátil ma strach a vlasy sa mi zježili na hlave. Bol som úplne hotový. Bol to však zvláštny strach. Bol to druh strachu kombinovaný s pokojom. Ako keď som šiel ako dieťa k doktorovi a bolelo ma brucho a on ma prehmatal a pošťuchal a bolo to ešte horšie. Potom mi povedal, že mi musí vybrať slepé črevo. Vedel som však, že keď mi ho vyberie, bude mi lepšie, tak som povedal: "Poďme na to!"

Takto som sa teda pozeral na túto Bemu - súdnu stolicu Kristovu. Bál som sa, ale zároveň som vedel, cítil som, že keď bude po tom, budem sa cítiť lepšie.. tak som povedal: "Poďme na to!" Ako keby som si mohol vyberať...

Povedal som: "Juriel, povedz mi niečo o Beme - súdnej stolici Kristovej."

Povedal: "Dobre. Nie je to súd k odsúdeniu."

- "Čo tým myslíš?"

- "Na súde sa nebudú preberať tvoje hriechy."

- "Nebudú?"

- "Nie, nie si odsúdenec na súde. O to sa už Boh postaral. Krv Kristova prikryla tvoje hriechy. Nemusíš sa obávať súdnej stolice Kristovej kvôli svojim hriechom."

- "Och." - odľahlo mi. "Ak to nie je o tom, tak potom o čom to je?"

Povedal: "Už si videl olympijské hry v televízii, však? Keď niekto vyhrá závod, postavia ho na stupienok a rozhodcovia prídu, víťaz skloní hlavu a úradník mu zavesí na krk medailu. Chápeš? O tom to je."

- "Čo tým chceš povedať?"

- "Vieš, kresťanský život bol ako závod a ty si mal bežať. Teraz si prišiel do cieľa. Súdna stolica Kristova znamená, že sa postavíš pred Ježiša a on ťa odmení za veci, ktoré si urobil v jeho moci, kým si žil na zemi, a ktoré mali význam pre večnosť."

- "Naozaj?"

- "Áno."

Lámal som si hlavu a pokúšal sa spomenúť si aspoň na jednu vec, ktorú som urobil a ktorá mala význam pre večnosť. Modlil som sa, aby mal Ježiš lepšiu pamäť než ja. Pokračovali sme v rozhovore o súdnej stolici Kristovej - beme. Začul som odkiaľsi fanfáry.

- "Juriel, čo to je?"

Povedal, že je to volanie k súdnej stolici Kristovej.

- "Poďme!"

Zobral ma a leteli sme. Nebol som sám, kto letel. Všade okolo mňa leteli ľudia. Podo mnou som videl ľudí, ktorí leteli. Všetci mierili k malému kruhu v diaľke, ktorý, ako sme sa približovali stále viac a viac, vôbec nebol malý. Zo všetkých štyroch strán neba prichádzali ľudia. Boli všade okolo mňa. Keď sme prišli k tej veci, bolo to obrovské. Vyzeralo to ako štadión. Bol to však štadión veľký ako veľkomesto. Myslím, že bol kilometre dlhý. Anjel ma zosadil rovno pred bránou. ....fúúúúú.

Povedali mi: "Teraz musím odísť."

Ja som povedal: "Myslíš tým, že ma tu teraz necháš samého? Kam ideš? Musíš ísť so mnou."

Povedal: "Nie. To je len pre nevestu Kristovu. Len pre ľudí spasených milosťou. Ale neboj sa, my anjeli budeme všetko pozorovať z výšky a môžeš si na mňa vždy pomyslieť, ak budeš mať nejaké otázky.

Odletel preč.

"Som tu sám ako prst obklopený miliónmi ľudí. Radšej by som mal ísť dnu." Nad vchodom bolo napísané: súdna stolica Kristova. Prešiel som popod veľký oblúk....ó, Bože. Pozrite sa na to! Bolo to úplne obrovské. Kam oko dovidelo, boli samí ľudia. Asi tri kilometre pred sebou som uvidel pódium. So svojimi teleobjektívnymi očami som však zaostril na niekoho, kto pracoval na Kristovom tróne. Videl som ho tak dobre, akoby stál rovno predo mnou. Zoomoval som späť a uvedomil som si, že miesto sa naplňuje. Mal by som si radšej nájsť sedadlo. Jedno som uvidel a začal som sa k nemu pretláčať... prepáčte, prepáčte, prosím, dovolíte....ako na zhromaždení v našom zbore....prepáčte....našiel som si sedadlo. Ako som tam sedel, uvedomil som si, že niekto sedí tiež vedľa mňa. Pozrel som sa na neho a usmial sa. Povedal: "Ahoj!"

- "Ahoj!"

Povedal: "Volám sa Indira Jenskae."

- "Naozaj?"

Povedal: "A ako sa voláš ty? Z akej doby a odkiaľ si?"

Nikdy som takú otázku nepočul. "Z akej doby a odkiaľ si?" Ľudia sa ma pýtali, odkiaľ som, ale prečo by chceli vedieť, z akej doby som?

Potom mi to došlo! Všetci títo ľudia, čo tu sedia, sú z celej histórie kresťanskej cirkvi 2000 rokov plus niečo. Takže nestačí, keď poviete len, odkiaľ ste. Musíte povedať: Odkiaľ a z akej doby?

Tak som mu povedal: "Ja som Daniel Matthewson a bol som práve v USA, keď sa Ježiš vrátil."

- "Och, to si musel mať obrovskú radosť!" - povedal muž. "Ja som z Japonska zo 17. storočia."

- "17. storočia?"..."Ani som nevedel, že v 17. storočí žili v Japonsku nejakí kresťania."

- "Ale áno, žili. Veľké drevené obchodné lode, ktoré privážali tovar zo západu priviezli tiež misionárov. Jeden z nich prišiel aj do našej dediny. Povedal nám dobrú správu, že Ježiš bol plne človek aj Boh a prišiel na túto zem, aby prelial svoju krv za nás. A každý, kto príde k jeho krížu a poprosí o odpustenie hriechov, bude mať hriechy obmyté jeho krvou a bude žiť večne s Otcom. Zarezonovalo to vo mne, uveril som v Krista a on ma zmenil. Aj mnohí moji príbuzní a priatelia boli zmenení krvou Kristovou. Aj niektorí samari, krutí páni v našej krajine sa zmenili. Ale môj samari sa nezmenil. Bol to krutý človek a prenasledoval cirkev. Niektorých z nás dokonca zabil."

Povedal som: "Niektorých z nás....?"

- "Áno, niektorých z nás."

- "Teba zabili?"

- "Áno. Ukrižovali ma pri ceste a jedného z najväčších samari v našej krajine ukrižovali vedľa mňa. Býval veľmi brutálnym mužom, ale krv Kristova ho úplne premenila. Ako tam tak visel, pozrel sa k nebu a uvidel, že je to veľká pocta trpieť pre nášho Pána."

Ako rozprával tento príbeh, zvesil som hlavu a zostal som sedieť so zvesenou hlavou.

Muž sa ma spýtal: "Na čo myslíš, Daniel?"

Povedal som mu: "Nikdy som takto netrpel."

Povedal: "Netráp sa kvôli tomu. Boh si vyvolí tých, ktorí budú trpieť a dá im veľa svojej milosti, aby mohli vytrvať. Ak sa mu zdalo vhodné, aby si netrpel, pokladaj to za veľké požehnanie."

Pokračovali sme v rozhovore. Keď som sa poobzeral, uvidel som, že celý štadión sa naplnil. Ani jedno miesto neostalo prázdne. A každý mal kde sedieť. Prišla celá nevesta Kristova. Ako sme sa ďalej rozprávali, veľký anjel vyšiel na pódium. Bol obrovský. Neviem, kto to bol, nikdy sa nepredstavil, ale tak som si vždy predstavoval archanjela Gabriela alebo Michala. Bol vysoký asi 5 a pol metra. Celý žiaril. Mal veľké, zlaté, hladké rúcho. Tvár mal ako z bronzu a oči veľké a hlboké. Milo sa usmieval. V ruke držal 4 a pol metrovú palicu, podišiel na kraj javiska a udrel s ňou päťkrát o zem. Keď udieral tretíkrát, celý štadión bol už ticho. Mŕtve ticho. Nepočuli ste ani špendlík padať na zem. Anjel povedal: "Vítam vás, nevesta Kristova. Tvoj ženích ťa očakáva. Dovoľ, aby som ťa predstavil tvojmu ženíchovi, Ježišovi Kristovi z Nazareta, Synovi Božiemu, synovi človeka, Mesiášovi, Kniežaťu pokoja, úžasnému Radcovi, Mocnému, Kráľovi kráľov, Pánovi pánov. Hľa baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta."

A ukázal sa Ježiš.

Prišiel veľmi rýchlo k okraju pódia a povedal: "Ach, moja nevesta, ach moja nevesta. Tak som sa tešil na tento deň. Veľký svadobný hod Baránkov je už pripravený, ako sme o ňom hovorili, ale najprv bude súd. To bude zábava. Toto bude veľký deň radosti. Môj Otec, Boh Otec, Jahve, JA SOM bude predsedať nášmu súdu. Teraz prichádza na štadión."

Och, ako mám opísať, čo vidím? Už chápem, prečo bolo také ťažké porozumieť knihe Zjavenia. Už viem, prečo mal Ján také problémy, ako povedať ľudskou rečou, čo sa dá vidieť v nebi. Neviem, ako by som to opísal...skúsim to.

Na konci štadiónu sa objavila kocka. Pri každej jej strane bola okrídlená bytosť. Vyzerali ako bytosti napoly anjeli, napoly zvieratá. Stále volali: "Svätý, svätý, Pán Boh vševládny. Svätý, svätý, Pán Boh vševládny." Vo vnútri kocky sa čosi hýbalo a vo vnútri hýbajúcich sa častí, boli ďalšie časti a boli tam farby, aké som nikdy predtým nevidel. Nedejú sa vidieť ľudským okom. Miatlo to moje zmysly. Keď uviedli Božiu prítomnosť, uvedomil som si, ako som sa mýlil. Vždy som si myslel, že Boh Otec vyzerá ako Santa Claus s bielou bradou a takouto palicou. Myslel som si, že bude sedieť na tróne a plieskať nás tou palicou po hlave. Potom som si ale spomenul, že v Biblii som čítal, že Boh Otec je všadeprítomný Duch. A to, čo som tam práve videl, bolo len manifestáciou jeho obrovskej slávy, chvály a cti. A anjeli - cherubíni a serafíni - stále volali: "Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny. Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny." My všetci sme sa k nim pripojili: "Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny. Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny." Ježiš nás povzbudil, aby sme spievali chvály Otcovi a začali sme ho chváliť piesňou.

Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny.

Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny.

Za rána sa nesie k tebe moja pieseň.

Svätý, svätý, svätý, milostivý a mocný,

Trojjediný, požehnaný.

...všetci sme sa postavili, lebo sme predsa nemohli oslavovať Otca posediačky.

Svätý, svätý, svätý, tak ťa všetci svätí uctievajú.

Vrhajú k tvojím nohám všetko zlato a svoje koruny

Okolo sklenného jazera

Cherubíni a serafíni padajú na tvár pred tebou,

Ktorý si bol, ktorý si a ktorý budeš.

Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny.

Všetky tvoje diela nech chvália tvoje meno na zemi, na nebi i v mori

Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny.

Trojjediný, požehnaný.

Trojjediný, požehnaný.

Chváľte Boha, od neho je každé požehnanie

Chváľte ho všetci na nebi.

Chváľte ho všetci na zemi.

Chváľte Otca, Syna aj Ducha Svätého.

Požehnanie a česť, sláva a moc.

Vekom Starému,

Z každého národa, z celého stvorenia,

Pokľaknite pred vekom starým.

Každý jazyk na nebi aj na zemi, nech vyznáva tvoju slávu.

Každé koleno nech pokľakne pre tvojím trónom v chvále.

Ty si vyvýšený, ó, Boh náš.

Tvoje kráľovstvo trvá naveky.

(2x)

Tvoje kráľovstvo vládne nad celou zemou,

Spievajte vekom starému.

Lebo niekto nie je ako ty.

Spievajte vekom starému.

(2x)

Svätý, svätý, svätý,

Svätý, svätý, svätý,

Svätý, svätý, svätý, Pán Boh vševládny.

Hoden prijať slávu, česť i dobrorečenie,

Hoden všetkej slávy.

(2x)

Chváľte ho, chváľte ho, vyvyšujte ho.

Chváľte ho, vyvyšujte jeho meno naveky.

(2x)

Spievali sme, chválili sme, skákali a tlieskali, až do vyčerpania. Nakoniec sme si našli svoje sedadlá. Keď som si sadol, zistil som, že rozmýšľam o tom, že nikdy som Ježiša takto neoslavoval počas môjho pozemského života. Nie, keby to tu bolo ako na našich bohoslužbách, stál by som tu, obzeral sa okolo a spieval len na "pol srdca". Myslel som na to, že keby som sa mohol vrátiť, spieval by som inak. Keby som dostal ešte jednu šancu.

Keď sme sa všetci snažili vydýchať sa, Ježiš vstal zo svojho trónu, podišiel na kraj pódia a povedal: "Dobre, nevesta moja, teraz je čas, aby sme začali súdiť." Predtým však než začneme, chcem, aby ste všetci pochopili, o čo pôjde. Nie ste zločinci postavení pred súd. Vaše hriechy sa neobjavia v mojej mysli, keď budem sedieť na súdnej stolici. Moja krv ich prikryla. Uvoľnite sa." ...A všetci sme sa uvoľnili.

Tento súd je príležitosťou, kedy vás odmením za to, čo ste urobili pre moje kráľovstvo. V mojej moci. Budete hodnotení podľa troch kritérií. Prvé kritérium sa týka vašich priorít v živote. Keď som kázal svoju kázeň na vrch, povedal som vám, aby ste si nezhromažďovali poklady na zemi ale v nebi, kde ich moľ a hrdza ničí ani zlodej sa nevláme a neukradne. Niektorí z vás ste to robili. Dnes uvidíte, aký poklad ste si tu nazhromaždili, lebo na súdnej stolici Kristovej dostanete tento poklad, ktorý sem prišiel pred vami.

Budete tiež odmenení za vaše správcovstvo. Za to, čo ste urobili s tým, čo som vám zveril. Nebudem vás porovnávať s ostatnými. Lebo v celom tomto obrovskom zhromaždení nie sú dvaja ľudia, ktorí by mali rovnaké možnosti, zdroje, schopnosti, talenty, zručnosti a podobné veci. Preto budem každého z vás hodnotiť podľa toho, čo ste dostali a čo ste s tým urobili. Niektorí z vás pochádzate z veľmi chudobných národov a veľmi chudobných čias v histórii. Iní ste žili vo veľmi bohatom národe a veľmi bohatých časoch. Budem sa pozerať na to, čo ste dostali a čo s tým vykonali.

Budem tiež hodnotiť vaše motívy. V Písme som vám povedal, že ľudia hľadia na to, čo vidieť očami, ale ja hľadím na srdce. Dnes vám odhalím, čo som videl. Tu na súdnej stolici Kristovej - Beme - prijmete svoju odplatu. Preto to bude veľmi vzrušujúce. Dostanete poklad, ktorý vás predišiel sem a budete si ho môcť vziať so sebou. Dostanete tiež koruny. Dostanete korunu spravodlivosti. Túto korunu dostane každý, kto žil pre tento deň a žil svoj život podľa toho. Korunu života dostane každý, kto bol prenasledovaný pre moje meno. Korunu slávy dostane ten, kto bol pastierom môjmu ľudu. Teraz nehovorím o profesionálnych pastoroch. Vás, pastori, budem hodnotiť prísnejšie. A nehovorte mi, že som vás nevaroval. Píše sa o tom v epištolách.

Ale vy jednoduchí, neškolení ľudia, - my v nebi nepoužívame takú terminológiu - ale viete, čo tým myslím....tí z vás, ktorí ste boli neučení a položili ste svoj život pre cirkev, investovali ste svoj život do ľudí, do nevesty Baránkovej, dostanete dnes korunu slávy.

Niektorí z vás dostanete korunu viery. Patrí tým z vás, ktorí ste mi dôverovali za každých podmienok až do konca, vytrvali ste vo viere vo mňa.

Niektorých z vás pochválim. Pozriem vám do očí poviem: "Dobre, môj verný služobník."

Každý z vás bude dnes oslávený.

Oslava. To nádherné vyvrcholenie procesu spasenia, ktoré sa začalo toho dňa, kedy vás Duch Svätý začal viesť do vzťahu so mnou. Pokračovalo to tým, že ste sa pokorili predo mnou a moja krv vás očistila. Celé tie roky, čo som vás posväcoval, keď ste sa mi stávali čoraz podobnejšími. Dnes to vyvrcholí, keď vás oslávim. Slávne ukončenie procesu spasenia.

Zároveň tiež dostanete svoje nebeské telo. Už sa nemôžem dočkať. Začnime! Pripravte svoje srdcia na ....súd.

Ježiš sa vrátil na svoj trón. Nastalo také napätie, že by ste ho mohli krájať nožom, keď sme si prvýkrát sadli. Na štadióne museli byť dve alebo tri miliardy ľudí. Každý bol presvedčený, že jeho meno vyvolajú prvé. Veľký anjel znovu vypochodoval na kraj pódia a vyvolal prvé meno pričom trikrát udrel palicou o zem.

Timilus Germanikus!

Timilus sa postavil. Jeho anjel zletel dole, chytil ho za ramená a letel s ním dole, kde sa začínali schody na pódium, kde stál Kristov trón. Timilus vybehol na pódium a pozrel sa svojmu Spasiteľovi do tváre. Začali sa rozprávať. Nepočuli sme o čom sa bavia. Bol to súkromný rozhovor. Stala sa však tá najčudnejšia vec...zatiaľ čo sa rozprávali, mohli sme vidieť Tumilov život rovno pred našimi očami. Videli sme veci, ktoré urobil a za ktoré mal dostať odmenu. Každý na celom štadióne. Dozvedeli sme sa, že sa narodil v treťom storočí vo Francúzskom Leone, za vlády Rímskej ríše. Bol chudobným kováčom. Bol diakonom v zbore. Dával svoje prostriedky ešte chudobnejším než bol on sám, i keď skoro nič nemal. Prenasledovali ho pre vieru a nakoniec hu umučili. Stiahli ho z kože. Položili ho na mučidlá a polámali mu kosti. Nakoniec ho hodili šelmám. Zožrali ho levy a leopardy.

Padol na kolená, pozrel k nebu a povedal: Volám sa Tumilus a patrím Ježišovi. Padol na tvár pred svojím Pánom.

Ježiš plný súcitu a radosti vstal zo svojho trónu a zdvihol ho na nohy. Potom sa postavil za neho, položil mu ruky na ramená a povedal: Toto je môj chlapec Tumilus. Mám z neho veľkú radosť. Dal mu korunu spravodlivosti, slávy, života a viery. Dostal všetky štyri. Jeho poklady boli navŕšené okolo neho. Ježiš povedal: "Správne, môj dobrý a verný sluha! Buď oslávený!" Zrazu sa Tumilus zmenil a letel aj so svojimi pokladmi na miesto, kde predtým sedel. Keď si znovu sadol, žiaril ako hviezda Severka na čiernom nebi. A my všetci sme boli ohromení.

Anjel predstavil ďalšieho človeka, ktorý mal predstúpiť pred súd.

Pompanea Racina

Pompania pochádzala z Ríma, z prvého storočia. Bola veriaca ešte predtým než Pavol prišiel do Ríma. Bola prvá s triedy Sanitoriálov (?), ktorá uverila v Krista. Odstrkovali ju a posmievali sa jej pre jej vieru. Dokonca aj jej manžel si z nej robil posmech. Ale pre jej bezpodmienečnú lásku a svedectvo nakoniec aj on odovzdal život Kristovi a rástol vo viere. Ako manželský pár založili zbor vo svojom dome, ktorý prežil až do tretieho storočia.

Ježiš povedal: "Och, som na teba taký hrdý." Dal jej korunu slávy za to, že sa starala o jeho stádo. Povedal: "Správne, moja dobrá a verná služobníčka! Buď oslávená!" Keď sa vrátila na svoje miesto, anjel zabúchal znovu.

William Carry

William Carry bol človekom, ktorého by ste určite za kresťanského hrdinu nepovažovali. Žobrácky obuvník z Anglicka, ktorý mal túžbu ísť evanjelizovať svet. Túto túžbu však nezdieľala aj cirkev vtedajšieho Anglicka. To ho však nezastavilo. Rozhodol sa, že pôjde na Maltu, aj keď nemal žiadnu podporu ani povzbudenie. Potom šiel do Indie a stal sa známym ako otec modernej misie pre tých, ktorí boli okolo v deň Kristovho návratu. Ježiš urobil s Williamom zaujímavú vec. Postavil sa vedľa neho, obrátil ho k zástupom a povedal: "Ak dnes stojíte pred súdnou stolicou Kristovou vďaka vplyvu, ktorý mal tento muž, či už priamemu alebo nepriamemu, počas stáročí veľkého misijného hnutia, postavte sa, prosím."

Po celom štadióne sa postavila asi miliarda ľudí a mali rôznu farbu pleti a hovorili rôznymi jazykmi. Muž užasol. Ježiš ho zdvihol z kolien a povedal: "Ach, William, správne, dobrý a verný služobník." A bol oslávený. A anjel predstavil ďalšieho človeka.

Angela Moserová

Akonáhle oznámili Angelino meno, nad štadiónom v nebesiach zašumeli anjelské krídla. To je zaujímavé! Čo sa tam deje? Pomyslel som si na Juriela. "Juriel, čo sa to tam deje?"

Juriel povedal: "Sme veľmi vzrušení, lebo na rad prišla Angela."

Povedal som: "Prečo? Čo urobila? Čo vybudovala? Čo dala? Koho viedla?"

Juriel povedal: "Nič z toho. Ona stála v zákulisí hrdinov neba."

Videl som, ako sa jej život premietol pred mojimi očami. Rozhodla sa, že zostane slobodná, aby sa mohla starať o svoju postihnutú sestru a starnúcu matku. Pracovala v zákulisí služieb v cirkvi a starala sa o ľudí, ktorí slúžili. Dôvodom však, prečo bola Angela známa v nebi, bol jej modlitebný život. Ó, táto žena sa modlila. Modlila sa za misionárov, za stratených ľudí, ktorí zastávali vplyvné postavenie. Modlila sa za chorých. Modlila sa bez prestania. Keď ukázali toho dosť na súdnej stolici Kristovej, Ježiš doslova vyskočil z trónu a bežal jej oproti, objal ju a povedal: "Ach, Angela, som na teba taký hrdý! Poď sem! Správne, moja dobrá a verná služobníčka." A Angela bola oslávená. Všimli sme si, že bola oslávená viac ako všetci doposiaľ. Dokonca viac než William Carry, ktorý bol pred ňou. Keď sa vrátila na svoje miesto, žiarila tak, že osvetlila celú jednu časť štadiónu. Pomyslel som si - wow! Modlitba musí byť skutočne dôležitá. Mal som počúvnuť Petra. Hovoril mi to. Kázal o tom. Ale ja som nepočúval. Pomyslel som si, že keby som sa tak mohol vrátiť späť a žiť znova,...keby len....modlil by som sa viac. Lebo na Beme súdnej stolici Kristovej modlitba všetko mení.

Anjel predstavil ďalšieho človeka, ktorý sa mal dostaviť pred súdnu stolicu:

Jozef Ray Robinson

Jozef sa narodil na Juhu počas hospodárskej krízy. Nebolo to práve najlepšie miesto pre Africko-amerického džentlmena. Nedovolili mu navštevovať školu. Takže musel pracovať v niekoľkých zamestnaniach, aby zaplatil účty za jedlo pre svojich osem detí. Pracoval ako osobný vodič luxusných áut, roznášal noviny, čistil topánky, vrátnik veľkej budovy plnej kancelárií...och...veď je to Joe, vrátnik budovy, kde sídlila naša firma. Spočiatku som ho vôbec nespoznal. Jeho život sa odohrával pred moji očami a bol som pokorený. Nezahorkol, keď mu školská rada zakázala chodiť do školy. Naučil sa čítať sám, keď skúšal čítať Nový zákon. Naučil sa naspamäť 3 celej Novej zmluvy. Vedel, že Biblia, Božie slovo je dvojsečným mečom, preto každému, s kým sa stretol, citoval biblické verše. Nebol som jediný, komu ich hovoril. Ježiš sa spýtal ľudí, koľkých z nich ovplyvnil Joe, a požiadal ich, aby sa postavili. Uvidel som asi sto ľudí z našej firmy, ktorí sa mohli postaviť pred súdnu stolicu Kristovi vďaka jeho svedectvu. Ja som si pomyslel: "Tak to je teda ten chlapík, čo ma dnes ráno nahneval. A teraz pochybujem, či som vôbec hoden očistiť mu topánky tu v nebi." Ježiš povedal: "Správne, môj dobrý a verný služobník. Buď oslávený!" Joe bol oslávený a letel späť na svoje miesto žiariaci a plný radosti. A anjel znovu ohlásil ďalšieho človeka.

Juanita Perezová

Moja upratovačka. Dozvedel som sa o Juanite veľa, keď sa jej život premietol pre mojimi očami. Jej manžel ju opustil a ona ostala sama s tromi malými deťmi. Aby sa mohla o ne postarať, pracovala cez deň aj v noci. Vďaka jej modlitbám, milovali Ježiša. Bola tiež ženou modlitby. Pán mi umožnil, aby som videl, koľko sa modlila aj za moje deti, a bol som šokovaný. Došlo mi, že mala na moje deti väčší vplyv než ja sám! To ma pokorilo. Pomyslel som si, že táto žena, ktorej som sa dnes ráno ani nechcel pozrieť do očí, je niekým, s kým by som chcel od dnešného večera stráviť aspoň tisíc rokov. Ježiš povedal: "Ach, Juanita. Správne, moja dobrá a verná služobníčka. Buď oslávená!" Juanita bola oslávená. Vrátila sa späť na svoje miesto a poskakovala, oslavovala Boha, spievala mu chvály a každý okolo nej bol dojatý.

Poobzeral som sa po štadióne a asi 3 boli osvetlené. Pomyslel som si: "Človeče, za chvíľu prídeš na radu ty." A iste po niekoľko stotisícoch ďalších ľudí aj viac, prišiel anjel, postavil sa na okraj pódia a povedal:

Danial Scott Matthewson

Človeče....už je to tu!

PRESTÁVKA

Keď som vykročil hore po schodoch, preblesla mi hlavou myšlienka, že celé dejiny kresťanstva si mi teraz pozerajú na chrbát. To však nemalo v tejto chvíli žiadny význam, lebo predo mnou sedel sám Ježiš. Dostal som sa na najvyšší schodík, zastavil som sa a prešľapoval na okraji. Ježiš povedal: "Daniel, poď bližšie." Rozprávali sme sa. Bol to rozhovor, ktorý som sledoval u miliónoch ľudí, ale teraz som poznal jeho obsah. Ježiš povedal: "Daniel, chcem, aby si pochopil tento súd, prv než začne. Potrebuješ pochopiť význam tohto súdu. Nepôjde o tvoje hriechy. O tvoje hriechy som sa už postaral, veď vieš...Áno, postaral som sa o ne, moja krv ich prikryla. Tento súd nemá nič spoločné s tvojimi hriechmi. Tento súd bude čisto o tvojom správcovstve. Čo si urobil s tým, čo som ti dal...pre moje zámery? Daniel, mal si na to 37 rokov. 25 rokov od tvojho obrátenia. Budeme hodnotiť, čo si urobil s týmto časom. Dostal si finančné prostriedky. Dostal si duchovné dary...presnejšie dva duchovné dary. Dostal si dar vyučovať a dar povzbudzovať. Budeme hodnotiť, čo si s týmito darmi urobil pre moju cirkev. Dostal si talenty a poklady. Dostal si rodinu, zázemie a dedičstvo. Všetko toto vezmeme do úvahy a pozrieme sa, čo si s tým všetkým urobil pre mňa. Rozumieš?

Povedal som: "Áno, áno, rozumiem."

Ježiš povedal: "Daniel, niekedy mi ľudia kladú otázky, keď sa dostanú až sem, a jedna z nich, ktorú dostávam veľmi často, znie: 'Prečo dnes musíme stáť pred týmto súdom? Prečo si nás neodmenil, keď sme boli ešte na zemi?' A moja odpoveď je: 'Odmenil som vás. Ale boli ste takí zaneprázdnení, že ste si to nevšimli. Alebo ste pripísali túto odmenu vášmu snaženiu a tak ste minuli všetko. Ale dôvod, prečo dostávate tú najväčšiu časť odmeny tu, je, že pred dnešným dňom ste nemohli poznať plný dopad vášho snaženia. Vieš, keď ovplyvníš niekoho život a ten ide a ovplyvní ďalšieho a ten ďalší zase ďalšieho, je to ako sieť a ty máš zásluhu na každom ďalšom spojive...tak to berieme tu na súdnej stolici Kristovej.'"

Wow! Keď mi to všetko hovoril, musel som myslieť na D. L. Moodyho. Muža, ktorý žil stovky rokov predo mnou. Bol na rade práve predo mnou. D. L. Moody bol veľký evanjelista, viedol mnohých ľudí ku Kristovi a všetko toto sa pripísalo k jeho zásluhám. Začal však malou skupinkou biblického štúdia, ktorá sa rozrástla na školu a táto škola sa rozrástla na veľkú školu, ktorá sa volala Inštitút D. L. Moodyho. Hľadel som s údivom na to, ako mu v Beme pripísali zásluhy za každého človeka, ktorý na tej škole študoval. Títo študenti potom šli a ovplyvnili ľudí ako napríklad nášho pastora mládeže v našom zbore v Dallase a jeho manželku. Na súdnej stolici Kristovej to brali, ako keby ich učil sám Moody. Oni potom šli a ovplyvnili mladých v našom zbore a tieto deti zase ovplyvnili ďalších. Moody mal zásluhy v životoch ľudí, ktorí žili v období stovky rokov po jeho smrti. Ježiš povedal: "Dnes ti môžem povedať, aký vplyv si mal ty v mojom mene, Daniel."

Povedal som: "Teším sa, že mi to ukážeš, Ježiš."

Ježiš povedal: "Dovoľ, aby som ti vysvetlil tento proces," a ukázal mi jednu biblickú pasáž. V našich bibliách sa nachádza v 1. Korinťanom 3.

"Daniel, tvoj život je ako dom. Bol postavený na základe, ktorým som ja. Odovzdal si mi svoj život, keď si mal 12. Ja som bol základom domu, ale potom , ako ti povedali, si mal stavať v mojej moci dom, ktorý má význam pre večnosť. A takisto ako môžeš stavať dom z lacného alebo hodnotného materiálu, ako môžeš stavať z dreva, sen, slamy alebo iných bezcenných vecí, a môžeš stavať aj zo vzácnych kameňov - z vecí, ktoré majú hodnotu, tak podobne môžeš stavať aj svoj život. Môžeš ho vystavať z bezcenných dočasných vecí alebo z hodnotných večných vecí, ktoré majú cenu. Chcem, aby si si teraz predstavil, Daniel, že beriem veľkú fakľu a idem zapáliť tvoj dom. Tie veci, ktoré sú dočasné - drevo, slama, seno - a bezcenné veci, budú spálené pred tvojimi očami a už nikdy o nich nebudeme hovoriť. Prestanú existovať. Tu nič neznamenajú. Ale tie veci, ktoré majú hodnotu, vzácne kamene, budú prečistené v ohni. Budú tvojím pokladom pre celý zvyšok večnosti." Ježiš ma začal učiť o bezcenných zemských veciach.

Viete, vždy som si myslel, že to je hriech - zlé veci, ktoré robíme iným ľuďom - a bol som nadšený, že tieto veci by mali zhorieť. Neuvedomil som si však, že tam tiež patria veci, ktoré ľudia na zemi považujú za dobré, ale ktoré vykonali so zlými, nečistými motívmi.

Pozrel som sa na Ježiša a povedal: "Pochopil som, ale kedy som urobil niečo so 100 percentne čistými motívmi?"

Ježiš povedal: "Nikdy. Si človek, to ľudia nedokážu. Ale to, čo som hľadal, Daniel, bol dominantný motív. Myslím to, čo ťa viedlo, aj keď tam boli ďalšie postranné, nesprávne motívy. Čo ťa poháňalo? Teraz všetky ostatné nečisté motívy spáli môj oheň a to, čo zostane, bude prečistené. Nakoniec všetko, čo ti zostane, bude čisté. Niekedy si dal do zbierky peniaze, lebo si chcel, aby ťa videli ľudia okolo. To spáli oheň. V nebi také niečo nemá hodnotu. Inokedy si dal dar v tichosti a skrytosti, lebo si vo svojom duchu cítil, že to máš urobiť. Teraz ťa za to odmením. Rozumieš?"

Povedal som: "Myslím, že som to pochopil."

Ježiš povedal: "V poriadku, Daniel, si pripravený? Môžeme začať?"

- "Nie, skutočne nie som pripravený."

- "Ale, Daniel, ....ešte čaká za tebou kopa ľudí, obávam sa, že si musíme pohnúť, takže začneme. Áno?"

- "Dobre. Myslím, že som tak pripravený, ako budem aj kedykoľvek potom. Poďme na to!"

Súd začal.

Už ste počuli frázu: "Celý môj život mi prebehol pred očami?" Takže celý môj život mi prebehol pred očami. Doslova prebehol. Keď tu stáli ostatní ľudia, vyzeralo to, ako keby súd trval len minútu a pol. Môj súd však trval 37 rokov. Znovu som videl celý svoj život. Ale s tým rozdielom, že som ho videl z Ježišovej perspektívy, nie mojej. Ježiš ma previedol celým mojím životom. Oheň, ktorý vychádzal z jeho očí, spálil všetko bezcenné a prečistil všetko hodnotné. Začali sme od môjho narodenia. Videl som, ako ma rodičia priniesli domov z nemocnice, a ako sa tešili, že majú doma taký roztomilý malý balíček a pripravili mi malú izbičku. Potom som sa videl ako batoľa, videl som svoje škôlkárske, školské roky...a ako roky ubiehali, videl som, že Kristove oči to všetko spaľujú na popol. Všetko to bolo drevo, slama a seno...z hľadiska večnosti bezcenné. Ešte som nebol kresťanom. Nemohol som urobiť nič, čo by malo význam pre večnosť. Jeden z hlavných motívov týchto rokov bol hriech. Myslím tým, že keď som sa videl, šokovalo ma, aký sebecký som bol. Môj hrozný egoizmus. Ja, ja, ja. Všetko o mne, celý čas. Keď som sa odťahoval od svojich hriechov, zatiaľ čo Ježiš ich spaľoval pohľadom svojich očí, pozrel som sa na neho a užasol som. Jeho správanie sa vôbec nezmenilo. Jeho oči boli stále plné súcitu a jeho úsmev stále žiariaci. Uvedomil som si, že nemôže vidieť hriechy. Jeho krv ich prikryla. Nevidel ich. Áno! A nielen to, ale ako spaľoval moje hriechy a bezcenné veci, ktoré som vykonal, ja sám som na ne zabúdal a nevedel som si ich znovu vybaviť. Uvedomil som si, že na konci môjho súdu, nielen Ježiš nebude vidieť moje hriechy...ani ja ich už nebudem vidieť. Áno! To bolo úžasné.

Svetlá chvíľa mojich prvých 12 rokov prišla v jeden večer. Šiel som do svojej izby, ľahol si na posteľ a uvedomil si, že nemôžem zachrániť sám seba. Kľakol som si vedľa postele a modlil sa krátku a jednoduchú modlitbu. Povedal som: "Pane Ježišu, som stratený. Nemôžem zachrániť samého seba. Skúšal som byť dobrý. Ale v tvojich očiach nebudem nikdy dosť dobrý. Zachráň ma, prosím. Ďakujem, Ježiš, za to, čo si pre mňa urobil na kríži. Ďakujem, že si prelial svoju krv namiesto mňa. Očisti ma svojou krvou, obmy ma , prosím. Príď a ži vo mne. A zmeň ma. Pomôž mi žiť pre teba a tvoje zámery." Modlil som sa túto modlitbu ako dvanásťročný chlapec a tu pred súdnou stolicou Kristovou - Bemou - som videl, ako sa moja duša premenila. Už nebola čierna, ale biela. Videl som, ako moja duša prešla zo smrti do života. Videl som, ako Duch Svätý prišiel a začal žiť vo mne. Bol som prekvapený, aká neuveriteľná zmena nastala v tej chvíli. Obzrel som sa na Ježiša a jeho oči boli plné sĺz. Povedal: "Och, Daniel. Tak veľmi ťa milujem, Daniel! Ďakujem, že si mi uveril. Ďakujem, že si mi povedal svoje áno."

A ja som povedal: "Och, nie, Ježiš. Ja ti ďakujem, čo si ty urobil pre mňa na kríži."

Tak sme si navzájom ďakovali a bola to úžasná chvíľa.

Ježiš povedal: "V poriadku Daniel. Teraz sa dostaneme k veci. Teraz máš Ducha Svätého, ktorý v tebe žije. Teraz máš schopnosť urobiť niečo, čo má význam pre večnosť. Zostáva ti 25 rokov života. Všetko až po tento moment bolo spálené, ale teraz máš príležitosť urobiť niečo dobré pre večnosť. Pozrime sa, čo sa bude diať ďalej. Tak sme prešli k mojim kresťanským rokom. Keďže nemáme teraz toľko času, aby som vám dnešné ráno porozprával, čo všetko sa dialo za tých 25 rokov, budem to musieť trochu zhrnúť. Takže porozprávam vám len o troch veciach, ktoré som si za týchto 25 rokov všimol. Tri pozorovania. Tri lekcie, ktoré som sa veľmi mocným spôsobom naučil, keď Ježiš spolu so mnou prechádzal môj život.

Po prvé, čo si myslí Ježiš, je najdôležitejšie. Čo si o mne myslí Ježiš je dôležitejšie, než čo si o mne myslí niekto iný. Teraz pri Beme súdnej stolici Kristovej sa to ľahko hovorí, ale nežil som podľa toho na zemi. Mal som jeden problém. Chcel som, aby ma ľudia mali radi. Chcel som sa im zapáčiť. Chcel som splynúť s davom bez ohľadu na to, o koho sa jednalo a koľko rokov som mal. Následkom toho som urobil niekoľko nesprávnych rozhodnutí prispôsobiť sa, aby ma ľudia mali radi. Nepýtal som sa, čo si o tom myslí Ježiš. Jedna vec sa udiala tesne po mojom obrátení.

Keď som mal 12 hrali sme sa s kamošom Jimmym v telocvični. Užívali sme si hry, keď prišla jedna skupina "in" detí. Boli starší než my a spýtali sa: "Hej, chcete si zahrať baseball?" Pozrel som sa na Jimmyho a povedal: "Rád by som si zahral baseball." Ostatní povedali: "My Jimmyho nechceme, máme miesto len pre jedného. Chceme teba, Daniel. Chceš hrať?" Pozrel som sa na Jimmyho a on povedal: "To je v poriadku. Choď a zahraj si s nimi. Budem OK."

- "Skutočne, nevadí ti to? Si si istý? Dobre, ďakujem."

A odbehol som zahrať si baseball so svojimi novými priateľmi. Nikdy som si potom na Jimmyho nespomenul. Ale tu pri Beme - súdnej stolici Kristovej som videl ako sa jeho srdce roztrhalo. Pozrel som sa na Ježiša. Nepozeral sa za mnou, ako bežím so svojimi novými kamošmi preč, ale díval sa na zlomené srdce. Uvedomil som si, že nikdy som sa nespýtal Ježiša, čo si o tom myslí. Ani mi to nenapadlo! Odišiel som s chlapcami, ktorých som pokladal za dôležitejších.

To sa opakovalo do mojej puberty. Stále som sa tiež hádal so svojím otcom. "Syn môj, prečo sa nedáš ostrihať?"

- "Ale, otec, strihal som sa minulý rok. Ostrihám sa na budúci rok. Daj mi pokoj! Dobre?"

- "V tomto snáď nechceš ísť von?"

- "Ale áno, chcem!"

- "Nie, v tom teda nepôjdeš!"

Vrážali sme do seba hlavami ako barany. A viete čo? Na väčšine veci, o ktorých sme sa hádali, mi vôbec nezáležalo. Boli to len moji priatelia, ktorí chceli, aby som tak vyzeral, tak sa choval, tak hovoril. Snažil som sa urobiť na nich dojem. Tak som bojoval so svojím otcom celé moje dospievanie. Pozrel som sa na Ježiša a povedal som: "Prečo som tak zápasil? Prečo mi tak veľmi záležalo na tom, čo si o mne myslia ostatní?" Typnite si, čo odpovedal.

"Daniel, ja som chlieb života. Keby si sa sýtil mnou, nebol by si taký hladný. Len ja môžem nasýtiť. Bol si taký zaneprázdnený a nikdy si si na mňa nenašiel čas. Preto si nikdy plne nepocítil moje prijatie. Tak si chodil a hľadal ho u iných ľudí. Zároveň si urobil niekoľko veľmi zlých rozhodnutí.

Táto moja tendencia pretrvávala až, kým som šiel na vysokú školu. Chodil som do školy so svojím kamošom Jerrym, ktorého som poznal ešte z gymnázia. Boli sme najlepší priatelia. Och, starý kamoš Jerry .....! Rozhodli sme sa, že budeme všetko robiť spoločne nasledujúce štyri roky, ktoré nás čakali. Celé štyri roky sme bývali spolu na jednej izbe. Nič nás nerozdelilo. Raz prišiel za mnou jeden chlapec a povedal: "Hej, Daniel, chceme aby si s nami býval na izbe."

- "Naozaj?"

- "Áno!"

- "A čo Jerry?"

- "Jerryho nechceme.

- "Ty tomu nerozumieš. My spolu bývame."

- "To mi je ľúto, ale my chceme len teba."

- Pozrel som sa na Jerryho a v očiach som mal otázku: "Tak, čo si o tom myslíš, Jerry?"

Skutočne vyzeral, akoby s tým súhlasil.

- "Nevadilo by ti to? Naozaj? Och, díky, kamoš!"

- Tak som odišiel so svojimi novými priateľmi a za Jerrym som sa ani neobzrel.

A tak ako aj Jimmyho srdce aj jeho srdce som videl zlomené pri súdnej stolici Kristovej. Pomyslel som si, keby som to tak mohol zmeniť...keby som sa mohol vrátiť. Žil by som úplne inak. Keby som robil rozhodnutia, spýtal by som sa Ježiša, čo si o tom myslí. Nenechal by som sa viesť názormi iných ľudí. To bolo môj prvý postreh.

Moja druhá lekcia bola nasledujúca: Investícia do ľudí má naozaj hodnotu. Naozaj sa oplatí investovať do ľudí. Neviem, ako sa na ľudí pozeráte, ale ja som sa na nich vždy pozeral ako na scenériu, kulisy môjho života. Chcem tým povedať, že som ich považoval za akýsi doplnok, ktorý má môj život urobiť zaujímavejším. Mal som manželku, aby som vyzeral dobre. Mal som deti, aby som urobil dojem a mohol sa pochváliť ich športovými a študijnými výsledkami. Ľudia v práci tam boli preto, aby som ja mohol byť úspešnejší. Všetko bolo pre mňa a kvôli mne. Celý svet je javisko a ja som najdôležitejší herec a každý zohráva určitú úlohu v mojom živote. Takto som žil. Ale tu v Beme som videl, že Ježiš sa pozerá na ľudí úplne inak. Vidí ich duše. Vidí, že boli stvorení na Boží obraz. Vidí ich ako hodných jeho obeti, služby, súcitu, milosti, odpustenia a lásky....hodných, aby im slúžil. Naučil som sa tiež, že vždy, keď investujete do ľudí, tu v Beme dostanete odmenu. Dáva to zmysel, lebo ľudia sú veční a ak chcete urobiť niečo, čo má význam pre večnosť, a investujete do večnej bytosti, potom to ovplyvní aj večnosť. Už som to počul aj predtým, než som prišiel sem, ale pohľad z Bemy zmenil všetko. Nemal som veľa zmysluplných vzťahov, ale jeden z nich bol predsa len mojím svetlým momentom na súdnej stolici Kristovej. Bol som štvrtákom na gymnáziu. Do nášho zboru chodil jeden veľmi vysoký chlapík. Nevyštudoval teológiu, bol podnikateľom, ale slúžil medzi mládežou. Volal sa Randall Burton. Tento Randall ma zobral pod patronát ako starší a vyučoval ma Božiemu slovu. Učil ma o Duchu Svätom a o tom, ako Duch Svätý žije v nás, usvedčuje nás, vedie a mení nás. Skutočne som prežil dotyk Ducha. Viedol ma a ja som ho poslúchal, takže som v moci Ducha Svätého naozaj pomáhal meniť ľudské životy. Bolo to jedno z najvzrušujúcejších období v mojom kresťanskom živote. V tom čase chodila na mládež aj jedna dievčina. Volala sa Sandy. Mala problémy zaradiť sa do kolektívu. Môžem len povedať, že bola iná ako ostatní mládežníci a nevedela si medzi nimi nájsť svoje miesto. Tak som šiel za ňou a predstavil som sa jej. Pozval som ju na skupinku, vzal som ju so sebou a predstavil ju ostatným vedúcim a mladým ľuďom. Zaradili ju do skupinky, do ktorej som patril aj ja. Začal som investovať do jej života.

Pozrel som sa na Ježiša a spýtal sa: "Ježiš, zabudol som na Sandy. Čo sa s ňou stalo?" Ježiš mi dovolil, aby som videl, aký bol zvyšok jej života. Po troch týždňoch od toho dňa sa so mnou modlila a prijala Krista. Povedal som: "Úplne som na to zabudol." Ale tu v Beme súdnej stolici Kristovej som mohol vidieť, ako jej duša prešla zo smrti do života. Videl som, ako Duch Svätý prišiel a prebýval v nej. Potom išla na vysokú školu a začala veľkú evanjelizačnú službu a viedla nových veriacich v učeníctve. Pripísali mi zásluhu za všetkých týchto ľudí, ktorých viedla ku Kristovi. Bolo to úžasné. Potom sa vydala a mala skvelé manželstvo. Vychovala tri nádherné deti, ktoré keď vyrástli, spoznali Ježiša a ovplyvnili životy iných ľudí v jeho moci. Mal som čiastočné zásluhy na tom, čo urobili pre Božie kráľovstvo. Sandy sa stala učiteľkou Biblie a viedla učeníkov. Pripísali mi čiastočné zásluhy v životoch všetkých ľudí, ktorých viedla, a v životoch tých, ktorých viedli oni. Užasol som, aký vplyv mohol mať mladý dorastenec na ďalšieho dorastenca a čo všetko mohol urobiť pre večnosť.

Ježiš povedal: "Daniel, vystri svoje ruky!" Vystrel som ruky. Dal mi obrovský drahokam, položil ho na moju dlaň. Z jeho očí vyšľahol oheň a spálil všetky nečisté motívy a mne zostal tento nádherný čistý poklad. Ježiš povedal: "Pokračujme, Daniel! Za to, že si investoval niečo zo svojho života do Sandy, tento poklad bude naveky tvoj."

Och, investícia do ľudí stojí skutočne za to. Problémom môjho života bolo, že takéto investície boli zriedkavé a ojedinelé. Väčšina mojich vzťahov nemala hodnotu. Po skončení gymnázia som sa dostal na vysokú školu a začal som žiť takým štýlom ako väčšina vysokoškolských mladíkov. Začal som dosť piť, ponocoval som, prestal som chodiť do zboru. Vôbec som sa tam neukázal. Nenavštevoval som žiadnu skupinku, kde by sa študovala Biblia, vôbec som duchovne nerástol. Koketoval som s drogami, začal som sexuálne žiť. Môj život bol jeden veľký chaos. Striedal som dievčatá, zakaždým som chodil s nejakou inou. Vždy len niekoľko týždňov. A potom prišla Peggy. Ó, Peggy. Tak sa líšila od ostatných dievčat. Bola taká milá, taká čistá. Nežila sexuálne ako ja. Nepila alkohol. Nebrala žiadne drogy a ja som miloval jej čistotu. Skutočne ma to priťahovalo. Začali sme spolu chodiť a netrvalo dlho, kým som ju skazil. Čím viac času sme spolu trávili, tým viac sa mi podobala. Začali sme sa hádať, boli sme na seba stále nahnevaní a nakoniec sme sa rozišli. Už sme sa nikdy nevideli.

Hľadal som dieru, do ktorej by som zaliezol a schoval sa. Nikde sa nedalo skryť, bol tam len Kristov trón. "Ježiš, čo sa stalo s Peggy?" "Och," povedal, "Trikrát sa vydala. Jej prví dvaja manželia ju zneužívali a tretí ju opustil." Zvesil som hlavu. Ježiš sa spýtal: "Na čo myslíš?" Povedal som: "Je to moja vina. Ja môžem za to, že mala taký mizerný život."

Ježiš povedal: "Nie, Daniel, nie je to tvoja chyba. Každý je zodpovedný za svoje rozhodnutia. Ty si zodpovedný voči Peggy, ale nie si zodpovedný za Peggy. Áno, prepásol si príležitosť viesť ju ku mne a viedol si ju opačným smerom. Ale ona je zodpovedá za svoje rozhodnutia." Spýtal som sa: "Ježiš, čo sa stalo? Čo sa stalo s Peggy?" Povedal: "Niekoľko rokov po jej treťom rozvode jej niekto povedal o mne. Uverila vo mňa a teraz je tu a chce s tebou hovoriť, Daniel."

- "Skutočne?"

- "Neboj sa, Daniel. Bude to dobré stretnutie. Nebo je plné milosti."

Pozrel som sa na vzťahy vo svojom živote a pomyslel si: "Och, keby som tak mohol žiť znovu. Keby som sa tak mohol vrátiť a začať odznova. Veľmi by som zmenil svoj život. Prestal by som zanedbávať svoju manželku a deti a investoval by som svoj život do nich. Kázal by som evanjelium strateným. Viedol by som v učeníctve tých, čo uverili v Krista. Pretože v Beme sú ľudia všetko...lebo Ježišovi na ľuďoch záleží.

Tretia vec, ktorú som sa v Beme naučil, tretia perspektíva, ktorú som získal, tretí postreh bol tento: Všetko v Beme je iné, úplne všetko. Všetko vyzerá inak. Počuli ste porekadlo, že pre stromy nemôžeš vidieť les? Keď som bol na zemi, chodil som s jedným veľkým dubom pred očami. Myslel som si, že vidím celkový obraz. Avšak tu v Beme, kde som videl skutočne celý obraz, mohol som zrazu uvidieť celý les naraz a pochopil som, aký slepý som bol, aké smiešne boli niektoré moje rozhodnutia. Jedno z nich som urobil krátko predtým, než sa Ježiš vrátil. Zmenil som prácu. Zavolal mi Derek Hogan. Derek Hogan bol mužom číslo jedna v v našom priemyselnom meste a už len to, že mi zavolal, mi vohnalo srdce do krku. Povedal: "Príďte za mnou, chcem sa s vami porozprávať." Vošiel som do jeho nádhernej rozľahlej kancelárie. "Dobrý deň, rád vás poznávam, pán Hogan."

Hogan povedal: "Chcem, aby ste pracovali pre mňa."

Povedal som: "Naozaj?"...človeče...

Hogan: "Nielen to. Chcem vám dať dvojnásobný plat."

Pomyslel som si: "Asi ma vystrie! Dvojnásobný plat?"

- "Robíte si žarty? Dvojnásobný plat? Dobre, ale musím sa najprv porozprávať so svojím šéfom. Určite sa vám ozvem."

Povedal: "Neváhajte, moja ponuka nebude trvať dlho."

- "Ozvem sa čo najskôr, sľubujem."

Teraz sa musím porozprávať s Johnom Michellom. John Michelle bol priateľ môjho otca. Boli spolubývajúci na internáte počas vysokoškolského štúdia. Dal mi moju prvú šancu, podržal ma, keď som skončil školu. Urobil som niekoľko chýb, však, John? Každú chvíľu, jednu - dve. Áno, ale poznáte to: učil ma, školil ma, pomáhal mi, pomáhal mi rásť a ja som sa zdokonaľoval. Bol to Boží človek. Podarilo sa mi urobiť niekoľko dobrých obchodov a stal sa zo mňa celkom dobrý obchodník. Povedal som: "Vieš, Derek Hogan mi ponúkol prácu, dal mi možnosť zapojiť sa do jeho firmy. Takže idem robiť pre neho. Určite sa to nedá vykompenzovať platom. Viem, že som firme získal pekné účty. Viem, že ťa to trápi. Nebudem si robiť na ne žiadne nároky ďalšie tri roky. Dobre? Môžeme sa tak dohodnúť? Ďakujem. Dobre, dobre. Ďakujem vám za všetko, čo ste pre mňa urobili. Naozaj si to vážim."

"Tak som tu! Som celý váš!" Akonáhle som však prešiel k Hoganovi, jeho vystupovanie sa úplne zmenilo. Začal mi hovoriť, čo všetko sa odo mňa bude vyžadovať. Stanovil cieľ - kvótu a zavelil: "Bež za ňou! Dosiahni ju!" A ja som ju dosiahol, lebo som bol dobrý. Pracoval som stále viac a viac. Pracoval som viac a viac. Začal som zanedbávať svoju rodinu, svoju ženu a deti - stále viac a viac. Ale teraz som skutočne mal, čo som chcel. Za rok a pol sme sa presťahovali do dvakrát väčšieho domu. Mali ste vidieť to auto, v ktorom som jazdil. Na všetkých športových akciách som sedával v prvom rade. To bolo niečo! Jedného dňa som prišiel so kancelárie Dereka Hogana a on mi povedal: "Získaj účet Metro Century."

- "Och, to nemôžem, ten patrí Michellovi."

Povedal: "No, pokiaľ viem, nemáš s ním uzavretú žiadnu zmluvu o nekonkurovaní, že áno?"

Odpovedal som: "Nie, nemám. Zmluvu nie, ale dohodu. Dal som mu slovo, sľúbil som mu..."

Hogan povedal: "Slová v biznise nič neznamenajú, Matthewson."

Povedal som: "Nie, to nemôžem."

Hogan: "Ale áno, môžeš. Daj sa do toho!"

Ja: "Nie, to nemôžem!"

Hogan: "Buď to urobíš alebo si môžeš zbaliť veci."

- "Dobre, urobím to."

Nebol pre mňa problém získať ten účet. Mal som známosti. Michellovi som sa nemohol pozrieť do očí. Vyrazil som mu z ruky účet Metro Century. Nikdy som sa neobzrel späť. Až dodnes som nemal predstavu, čo som spôsobil. Ale tu z perspektívy Bemy som uvidel, že ho to zničilo ako človeka a jeho podnikanie skrachovalo. Pomyslel som si: "Človeče...tu je všetko iné." Myslel som si, aký som skvelý, že mi svet leží pri nohách. Myslel som si, že všetko pôjde podľa mojich predstáv. Myslel som si, že nakoniec vyhrám ja. Ale tu v Beme som videl, že postupne na mňa zabúdali ľudia, ktorých som miloval. Môj život sa točil okolo svetských vecí, ktoré nemali význam pre večnosť, zraňoval som ľudí, ktorí boli ku mne dobrí. Povedal som si: "Všetko vyzerá odtiaľto ináč. Och, keby som to tak mohol urobiť znovu. Keby som sa mohol vrátiť a žiť svoj život odznova...jedna vec, ktorú by som zmenil, by bola, že by som žil pre tento teň. Predtým, než by som niečo urobil, spýtal by som sa sám seba, ako to bude vyzerať na súdnej stolici Kristovej?"

Och, keby som tak mohol žiť znova. S hanbou vám musím povedať, že zvyšné roky svojho života boli úplne bezcenné z hľadiska večnosti. Drevo, seno, slama....zhoreli pred mojimi očami, lebo som bol taký pohltený prácou. Nesnažil som sa urobiť nič, čo by malo večný význam. Ježiš sa vrátil v mojom živote a ja som bol zrazu tu. Ježiš povedal: "Dobre. Skončili sme. Skončili sme s tvojím súdom. Prišiel čas, aby sme urobili zhrnutie."

- "Som pripravený."

- Ježiš povedal: "Daniel Scott Matthewson..." a keď to povedal, všetci prítomní počuli moje meno, takže každý si šiel vypočuť môj posudok.

Povedal som: "Áno."

Ježiš povedal: "Dostal si finančné prostriedky, o ktorých sa niektorým ľuďom nesníva ani v najdivokejších snoch. Pravdepodobne si si to ani neuvedomoval. Ale patril si k 1% najbohatších ľudí v celej histórii..."....nemal som ani poňatia..."Áno, patril..." ...wow

Povedal: "Väčšinu svojho bohatstva si minul sám pre seba. Dal si z toho len veľmi málo pre účely môjho kráľovstva. Preto si si tu nazhromaždil len veľmi málo. Nemáš tu teda veľmi z čoho oslavovať, tu v Beme súdnej stolici Kristovej, ohľadom svojho finančného správcovstva."

- "Áno, Ježiš."

Povedal: "Dostal si duchovný dar vyučovať. Nikdy si nikoho nevyučoval. Mal si duchovný dar povzbudenia. Zriedkavo si niekoho potešil. Navyše to bolo väčšinou zo sebeckých motívov. Daniel, keď sa pozerám na tvoj život, musím skonštatovať, že bol veľmi premárnený, bezcenný." Môžete počuť niečo horšieho?

Ježiš povedal: "Áno, boli chvíle, keď si prinášal úžitok Božiemu kráľovstvu, ale bolo ich málo a boli zriedkavé. Väčšina tvojho života bola bezcenná."

Myslel som si, že nič horšie som nemohol počuť. Potom som však počul ešte niečo horšie.

"Daniel," povedal Ježiš, "Tvoj celkový posudok znie: 'Opustil si svoju prvú lásku.'"

Podlomili sa mi kolená. Skoro som nemohol dýchať. Myslel som si, že sa už nikdy nepostavím na nohy. Bola to pravda. Myslím, že to bola úplná pravda. "Uveril som v neho, aby som bol spasený, a potom som ho odhodil. Zanedbal som ho. Ťahal som ho za sebou ako psa na vodítku. Keď som ho potreboval, bol som ním nadšený, maznal som sa s ním; ale potom som ho zase ťahal za sebou. Hodil som ho na zadné sedadlo môjho ..och...takého skvelého života, keď som jazdil sem a tam. Bola to úplná pravda. Opustil som svoju prvú lásku."

Potom však Ježiš povedal tie najkrásnejšie, najmilostivejšie a najsúcitnejšie slová, aké boli kedy vyslovené ľudskej bytosti. Povedal: "Daniel, opustil si svoju prvú lásku, ALE TVOJA PRVÁ LÁSKA ŤA NIKDY NEOPUSTILA."

"Ó, ďakujem ti Ježiš, ďakujem Pane."

Povedal: Daniel, niet odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi."

Áno, som taký rád, že ma neodsúdi.

"Staré veci sa pominuli a nastali nové. Odteraz to bude už len lepšie."

Po tvári mi stekali slzy. Trochu ma to zmiatlo, lebo som si myslel, že podľa Biblie v nebi nie je žiadny plač. Potom som si spomenul na pasáže v Zjavení, ktoré v skutočnosti hovoria, že Boh zotrie každú slzu z tváre....to znamená, že nejaké slzy tam sú, ale on ich zotrie. Tak, tu boli moje slzy. Slzy ľútosti a sklamania. Hanba. Ježiš to pre mňa urobil. Zostúpil z trónu a prišiel ku mne. Zotrel moje slzy. Odvtedy som už nikdy neplakal. Nikdy. Zdvihol ma z kolien a chytil ma za ramená. Povedal: "Daniel Scott Matthewson, buď oslávený!"

Ó, ľudia. Bol som oslávený! Wow! Aká zmena! V tej chvíli všetko, čo bolo v mojom živote spálené, zmizlo a bolo odstránené z mojej pamäte. Nemohol som si spomenúť ani na jednu bezcennú vec v mojom živote. Jediné, čo zostalo, bol môj vzťah s Kristom a moja odmena. To bolo viac než dosť! Letel som sám na svoje miesto a ako som letel, zazrel som svoju ženu a deti. Zamával som im. Vyskakovali od radosti a moje deti hovorili: "To je náš tatko...." Sadol som si na svoje miesto a ľudia okolo ma objímali a potľapkávali ma po chrbte. Hovorili mi: "Daniel, sme radi." ...Och, myslel som si, že o tom je nebo....Milujem to. A budem tu naveky!

Súd pokračoval a pokračoval a pokračoval. Nakoniec posúdili posledného. Akonáhle sa to skončilo, môj priateľ, Nadira Jenske, ktorý sedel vedľa mňa, muž z Japonska, sa postavil a svoje štyri koruny mal navlečené po dvoch ma ramenách, odletel až k pódiu a padol na tvár pred Kráľom. A hodil svoje koruny k jeho nohám. Akonáhle to urobil, začali chodiť ľudia odvšadiaľ zo štadióna a hádzali svoje koruny k Ježišovým nohám. Tiež som sa postavil a siahol som si na hlavu...žiadnu som nemal. Pomyslel som si....och, keby som to tak mohol urobiť znova...Keby som sa mohol vrátiť, mal by som korunu. Mohol by som zísť dole a pripojiť sa k vrcholnému uctievaniu. Hádzal by som tiež svoje koruny ku Kráľovým nohám. Ale či už sme mali korunu alebo nie, mohli sme spolu s ostatnými spievať chvály. Vzdávať obete chvál. Tak sme sa pripojili. Začali sme spievať o tom, ako hádžeme svoje koruny k Ježišovým nohám a úplne sa mu vydávame.

Klaniame sa.

Hádžeme svoje koruny

k nohám Ježiša.

Veľká je jeho milosť a láska

Pri nohách Ježiša.

Voláme svätý, svätý, svätý,

Voláme svätý, svätý, svätý,

Je Baránok náš.

Ľudia sa postupne pridávali. Všetci stáli po celom štadióne a spievali z hĺbky svojho srdca.

Zrazu jeden anjel, spomedzi tých, čo boli nad nami, začal spievať nádhernú pieseň chvály nášmu Kráľovi. Všetci sa zastavil, zavreli oči, počúvali a uctievali spolu s anjelom.

Milujem ťa, Pane,

Pozdvihujem svoj hlas,

Uctievam ťa,

Moja duša sa raduje,

Raduj sa, môj Kráľu, z toho, čo počuješ,

Nech je to sladkým zvukom pre tvoje ucho

Všetci sme sa pripojili.

Môj Ježiš, si spásou,

Pán, nie je nik ako ty

Chcem v každý čas, tak ako dnes,

Teba chváliť Pán môj a Kráľ

Môj Majster, si štítom,

záchranou, si pokoj môj.

Všetko, čo viem, a všetko, čo mám,

Tebe dávam rád, môj Pán.

Sám si môj Boh, celá zem nech vidí,

Že sláva a moc, majestát ti patrí

Horu pred trónom sa skláňajú

A ty sám vládneš slávne.

Spievam ti rád, veď si Pán môj a Kráľ.

Naveky chcem stáť, teba stále mať rád.

Nič nie je viac ako láska, čo dal si nám.

Och. Vrátili sme sa na svoje miesta. Keď sme si všetci posadali, Ježiš sa postavil zo svojho trónu vzadu na pódiu. Bolo tam toľko korún, že sa ani nemohol dostať dopredu. Žiadna koruna nezostala na hlave. Predral sa hromadami korún dopredu a povedal: "Slávnostný hod Baránkov za začína. Ale predtým, než spolu začneme hodovať, som si istý, že sa chcete zvítať so svojou rodinou a priateľmi. Choďte a strávte spolu nejaký čas. Keď príde čas hostiny, dáme vám vedieť. Znovu zaznejú fanfáry. Choďte a radujte sa zo seba navzájom. Všetci sme naraz vyleteli. Miliardy oslávených bytostí. Ak ste niekedy videli obrovský ohňostroj na oslavách 4. júla, s týmto sa to nedá ani porovnať. Inštinktívne som vedel, kam mám letieť. Letel som von zo štadióna a uvidel som svoju ženu. Objal som ju. Aj svoje deti. Pozerali sme sa na svoje poklady a čudovali sme sa, čo všetko Boh urobil prostredníctvom nás. Otočil som sa a blížil sa ku mne John Michelle, môj bývalý šéf. Bežal ku mne s otvorenou náručou ako....ako otec márnotratného syna. Hodil sa mi okolo krku, objímal ma a hovoril: "Och Daniel, má ťa tak rád."

- "Aj ja ťa mám rád."

Potom prišla Sandy, dievča, ktoré som na strednej viedol ku Kristovi. Celá žiarila, bola úžasná a nádherná. Dokonalá. Chytila ma za ruky, pozrela mi do očí a povedala: "Ach, Daniel, ďakujem, že si mi povedal evanjelium. Ďakujem, že si ovplyvnil môj život."

Povedal som: "Nie, Sandy. Ja ďakujem, že si sa nechala ovplyvniť mnou pre večnosť. Bola si jediná. Dnes som ťa potreboval."

Otočil som sa a stála tu Peggy. Dievčina, ktorú som skazil na vysokej. Všetka hanba bola preč. Začali sme sa prechádzať a rozprávať sa o dobrých chvíľach, ktoré sme spolu zažili. Spomínali sme zábavu, ktorú sme spolu prežili. ....zazdalo sa mi, že som z diaľky začul nejaký zvuk. "Myslím, že to bude ďalšia fanfára, ktorá oznamuje začiatok hostiny." Vôbec to však neznelo ako fanfára. Bolo to nepríjemné a hlasné a ....och...čo...och, načiahol som sa za svojím budíkom a vypol ho. Bol to sen!!!!

Nie, to nemohol byť sen! "Chcem ísť späť!" To zobudilo moju manželku, ktorá spala vedľa mňa. Len zamrmlala a obrátila sa na druhú stranu. Sedel som na posteli a hovoril si...to bol len sen....Potom som si spomenul na všetky tie chvíle v Beme a povedal som si ...viete čo? Keby som tak mohol vrátiť. Čo by som robil? Žil by som ináč. Pozrel som sa na svoju manželku a pobozkal ju na líce. Zašepkal som jej: "Miláčik, keď sa zobudíš, nespoznáš svojho mužíčka." Šiel som do detskej izby všetkých svojich troch detí a povedal im: "Deti, tatko je doma." Nemohol som sa dočkať, kedy začnem investovať do života svojich detí. Bežal som do obývačky, vzal svoju Bibliu a vyhľadal 2. Korinťanom 5 a 1. Korinťanom 3 a Rimanom 14 a Kázeň na vrchu a niektoré Ježišove podobenstvá a uvedomil som si, že môj sen bol teologicky úplne správny. Bola to pravda. Jeden deň sa to stane. Alebo niečo podobné. Cítil som, že si musím kľaknúť a modliť sa znovu modlitbu odovzdania sa svojmu Kráľovi. Modlitbu, v ktorej poviem, že som unavený zo života pre dnešný deň. Chcem žiť pre TEN deň.

Chcem pozvať každého z vás v tejto sále, aby sa pripojil ku mne v tejto modlitbe, ak ťa Duch Svätý vedie, aby si sa znovu modlil modlitbu odovzdania sa. Povzbudzujem ťa, vstaň zo svojho miesta a kľakni si. Fyzicky si kľakni spolu so mnou. Nemusíte to robiť, ak vás Duch Svätý tak nevedie, ale ak áno, povzbudzujem vás, aby ste poslúchli. Budeme sa modliť jednoduchú modlitbu. Budem sa modliť nahlas. Bol by som rád, keby ste sa aj vy modlili nahlas. Modlite sa naozaj tak hlasno, ako to v srdci cítite. Budem hovoriť vetu za vetou:

Drahý Pane Ježišu, milujem ťa. Ďakujem, že si ma zachránil. Ďakujem, že žiješ vo mne a že môžem priniesť úžitok pre večnosť. Som unavený z toho, že žijem pre seba. Vyznávam tento hriech pred tebou. Túžim, aby sa to zmenilo. Už nechcem, aby môj život bol rovnaký. Pomôž mi žiť pre ten deň, nie dnešný deň. Zmocni ma, aby som mohol investovať do života iných ľudí. Pomôž mi sústrediť sa na to, na čo myslíš ty, nie na to, čo si myslia o mne ostatní. Som celý tvoj, Ježiš. Nič si neberiem späť. Veľmi ťa milujem. Nemôžem sa dočkať, kedy ťa uvidím v ten deň. Modlím sa za to v drahom mene Ježiš. Amen.

VPLYV ŽENY

Ktosi múdry raz povedal, že "ruka, ktorá hýbe kolískou, hýbe celým svetom". Mal pravdu. Lebo to, čo dieťa vníma v najútlejšom detstve, čo prijíma v prvom roku svojho života, už navždy zostane základom jeho osobnosti. A to je obdobie, keď je vydané na milosť či nemilosť matke; obdobie, keď ovzdušie domova pevne fixuje budúci spôsob jeho správania sa. Vtedy sa do podvedomia ukladá vzťah muža a ženy podľa modelu otca a matky a ich vzájomného vzťahu.

Skôr ako som začala ostro vnímať vzťah mužov a žien v súčasnom svete, kde namiesto muža dobyvateľa hrá hlavnú úlohu žena zvodkyňa, otriasli mnou niektoré miesta z Písma. Toto vidí Izaiáš v 8. storočí pred Kristom:

• • Pretože spyšneli dcéry Siona a chodia s vystretým krkom, očami zvodne žmurkajú drobčiac a cupkajúc, sponkami na nohách štrngajú, Pán chrastami raní temä dcér Siona, Hospodin obnaží ich sluchy. V ten deň Hospodin odstráni ozdobné sponky, čelenky i polmesiace, náušnice i náramky, závoje i čepce, retiazky na nohy i opasky, voňavkové fľaštičky i amulety, prstene i krúžky do nosa, skvostné šaty i plášte, ručníky i kapsičky, zrkadlá i jemné košele, turbany i prepychové plášte. Namiesto balzamovej vône bude zápach a namiesto pásu povraz; namiesto vlnitých kaderí plešina a miesto skvelého rúcha opásanie vrecovinou, spálenina namiesto krásy. Mužovia tvoji padnú mečom a tvoji siláci v boji. Vzdychať a smútiť budú jeho brány, spustošený bude sedieť na zemi. (Izaiáš 3, 16-26)

A toto je 3000 rokov starý postreh múdreho Šalamúna, ktorý sám na ženách stroskotal a zapríčinil tak rozpad izraelskej ríše:

• • Cudzinka sa zalieča rečami, opúšťa druha svojej mladosti a zabúda na zmluvu svojho Boha; veď jej dom zvažuje sa k smrti a k tieňom podsvetia jej dráhy. Nikto sa nevráti z tých, čo k nej vchádzajú a nedostane sa už na chodníky života. (Príslovia 2, 16-19)

Žena, ktorá bola stvorená ako pomoc a požehnanie pre muža, sa stala jeho záhubou, príčinou pádu. Len ju sledujme - na stránkach Biblie aj okolo seba, v dejinách aj v prítomnosti - tú chytráčku, ktorá manipuluje mužom a zvádza ho na zlé cesty: Sára - vnútila Abrahámovi svoju egyptskú otrokyňu a skomplikovala tak vďaka Izmaelovi a jeho potomkom až dodnes život národa, ktorý vzišiel zo syna zasľúbenia Izáka. Rebeka - podnietila svojho syna Jakoba na podvod a do smrti ho už nevidela, pretože namiesto toho, aby sa ujal dedičstva, musel utekať pred svojím oklamaným bratom. Ráchel - skrývajúca pod sedlom modly sa nemohla stať matkou vyvoleného Júdu; Dína - príčina krviprelievania... Obludná vrahyňa Jezábel - žena samaritánskeho kráľa Achaba, ktorá vrhá svoj tieň až k posledným dňom v žene, o ktorej vyvýšený Pán povedal, že

• • hovorí o sebe, že je prorokyňa, učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli z mäsa modlám obetovaného. Dal som jej čas kajať sa, a nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhám ju na lôžko, aj všetkých, čo cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, ak sa nebudú kajať z jej skutkov. A jej deti zahubím; a poznajú všetky cirkevné zbory, že som spytovateľom ľadvia a sŕdc a odplatím vám každému podľa vašich skutkov. (Zjavenie 2,20-23)

Šikmá dráha sa začína už v kolíske. Malá parádnica je stredom pozornosti. Smejeme sa jej "úspechom", keď sa začína tmoliť medzi rovesníkmi, dorastenku nepribrzdíme v presvedčení, že jej úlohou je očariť a dobývať kamarátov. Aký aktuálny je Izaiášov opis dcér siónskych a ako sa hodí aj na tie naše! Viem, o čom hovorím. Mám dve dcéry a tri vnučky a sama som narobila vo výchove veľa chýb. Hrozným dôsledkom je potom záhuba rodiny a národa - ako sme o tom čítali vo všetkých citovaných miestach Písma:

Izaiáš: Mužovia tvoji padnú mečom a tvoji siláci v boji.

Šalamún: Jej dom zvažuje sa k smrti a k tieňom podsvetia jej dráhy.

Pán Ježiš: Jej deti zahubím...

Viem, proti prúdu sa ťažko pláva. Kresťanská výchova, ktorá má naše dcéry vrátiť naspäť k stvoriteľskému poriadku, nebude populárna - ani u našich dcér. Budeme potrebovať veľkú mieru Božej múdrosti a lásky, aby sme Boží obraz ženy učinili našim dcérám žiadostivý, aby sa vo svojich životoch samy usilovali o jeho naplnenie. Znamená to predovšetkým, aby život kresťanských matiek bol zvnútra premenený Duchom svätým tak, aby sa ich príklad pre dcéry stal telesne aj duchovne nasledovaniahodný.

Lenže etika nie je záležitosťou vonkajšieho prejavu. Začína sa v srdci. Niet kresťanskej etiky bez znovuzrodeného srdca. Len obnovené srdce premieňa správanie sa. Apoštol Pavol píše do Ríma:

• • A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste rozsudzovali, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rímskym 12,2).

A žalmista ospevuje vnútornú krásu kráľovskej dcéry:

• • Kráľovská dcéra vnútri je číra nádhera, jej rúchom zlatá tkanina. (Žalm 45:14)

Tam, kde je Duchom svätým znovuzrodené srdce, možno začať aj s vonkajšou premenou. Od vnútornej krásy sa rozžiari aj vonkajšok. Kráľovská dcéra chodí zahalená. Ťažko by sme zavádzali orientálne zahaľovanie, aj keď je pôvabné. Veďme svoje dcéry k tomu, aby sa obliekali slušne. Poraďme sa v tomto smere s manželom a bratmi, tí nám lepšie vysvetlia, čo mužov dráždi na ženskom odeve a čo preto nebudeme podporovať. Aká je tu príležitosť pre kresťanské ženy, návrhárky textilného a odevného priemyslu! Pán Boh miluje pestrosť, farby a nádherné tvary. Móda pod Jeho vedením určite nebude šedivá a jednotvárna, ale dokonalá ako je dokonalý sám náš nebeský Otec. Určite bude konkurencieschopná, aj keď bude zakrývať a nie odhaľovať ženské telo. Kresťanky budú "zamknutými záhradami" (Pieseň piesní 4,12), ktorých kľúč je bezpečne ukrytý v rukách dobrého Záhradníka. Len On by ho mal darovať, komu Sám určil.

Z celého vystupovania kresťanskej ženy v užšom aj širšom kruhu musí byť jasné, že stojí pod autoritou muža, ako by sa dalo taktiež pretlmočiť zahalenie hlavy, ktoré apoštol Pavol požaduje od verejne vystupujúcich žien (1 Korintským 11,4). Celé emancipačné hnutie veľmi otriaslo morálkou žien i celou spoločnosťou. Vytrhlo ženu z ochrannej autority muža a dosadzuje ju bez ohľadu na jej odlišnosť do pozícií, ktoré jej neprináležia. Zamestnaná žena, často na nevhodnom mieste a pri plnom pracovnom nasadení, má stále menej a menej času na rodinu a deti. Nejedno manželstvo stroskotalo, pretože žena podľahla pokušeniu, lichoteniu alebo došlo k sexuálnemu obťažovaniu a zneužitiu na pracovisku. Posadnutá túžbou vyrovnať sa mužovi či presvedčiť ho, zabúda žena na svoje nádherné pôvodné a najvlastnejšie povolanie - vytvárať z bytu či domu domov, miesto útočište nielen pre domácich, ale často aj pre nejedného unaveného pútnika mimo okruhu rodiny. To je poslanie, ktoré vyžaduje všetku inteligenciu a dary, ktoré žena dostala. Je dušou domova, kuchárkou, často krajčírkou, poradkyňou v mnohých problémoch detí i manžela, učiteľkou i vycho- vávateľkou, záhradníčkou a hlavne dobrou ekonómkou - naozaj, nikdy nemá čas nudiť sa. Uvedomuje si svoju kráľovskú dôstojnosť po boku svojho kráľa. Deti si z takéhoto bezpečne usporiadaného domova odnášajú do života model domova, na ktorý nikdy nezabudnú. V takejto rodine vyrastú skutoční muži a ženy uvedomujúce si svoju dôstojnosť, ktoré sa nikdy nezhodia.

Takáto podľa Biblie formovaná žena je "žena statočná". Jej obraz je nádherne opísaný v biblických prísloviach. Mohli by sme tiež povedať "žena podnikavá, vynaliezavá":

Kto nájde statočnú ženu? Jej hodnota vysoko je nad korále.

Srdce jej muža jej dôveruje a zisk mu nebude chýbať.

Činí mu dobre a nie zle po všetky dni svojho života.

Stará sa o vlnu a ľan, rada pracuje pilnými rukami.

Podobá sa obchodným lodiam, z ďaleka prináša svoju potravu.

Ešte za noci vstáva, vydáva pokrm svojej domácnosti aj svojim služobniciam, čo im patrí.

Pomýšľa na pole a kupuje ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu.

Opasuje si bedrá silou a otužuje svoje ramená.

Skusuje, že jej zisk je dobrý, ani v noci nezhasne jej svieca.

Rukami siaha po praslici a jej prsty držia vreteno.

Otvára svoju dlaň bedárovi a ruky vystiera k chudobnému.

Keď príde sneh, nebojí sa o svoju domácnosť, všetka jej domácnosť je dvojmo zaoblečená.

Sama si robí prikrývky, jemný ľan a purpur sú jej odevom.

Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so staršími krajiny.

Vyrába košele a predáva ich, i opasky kupcom dodáva.

Sila a dôstojnosť je jej odevom a s úsmevom sa díva na budúci deň.

S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku má láskavé naučenia.

Dozerá na chod domácnosti a nejedáva z chleba lenivosti.

Jej synovia vstanú a blahoslavia ju a jej manžel ju takto chváli:

Mnohé ženy sa dokázali statočnými, ale ty si ich všetky predstihla.

Spanilosť je klam a krása je márnosť; ale žena, ktorá sa bojí Hospodina, zasluhuje si pochvalu.

Dožičte jej z ovocia jej rúk a nech ju jej skutky chvália v bránach! (Príslovia 31,10-31)

Kiežby takéto ženy stáli po boku našich synov, politikov a vedúcich mužov vo verejnom živote a v cirkvi.

- Ludmila Hallerová -

Pokušenia mediálnej generácie II. (15. 08. 2009), preklad Anna Mináriková, upravenéApoštol Pavol trafil klinec po hlave, keď opísal generáciu žijúcu na konci dejín sveta: "Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni,..." (2Tim 3:2)Stupnicu hodnôt mládeže úplne zmenilo okrem iného aj konzumné módne šialenstvo. Medzitým, čo sa ľudia zúfalo snažia vyhovieť médiami nanucované, ale takmer nedosiahnuteľné parametre ideálu krásy, samotné ľudské telo sa stalo tovarom. Za prvoradé považujú to, keď "ja si môžem vybrať šaty a topánky", a najžiadanejší ľudský typ je každého podmaňujúci, drsný muž a vábna, flirtujúca, večne mladá žena. Avšak Sväté písmo nám predkladá druhý prístup k ľudskému telu. Apoštol pohanov, Pavol, premenu tela na tovar popisuje takto: "otupeli do bezcitnosti, oddali sa nestudatosti páchať každú nečistotu nenásytnou žiadosťou." (Ef 4:19) A keď apoštol Peter hovoriac ku ženám vyzdvihuje ženské hodnoty, v prvom rade spomína čistotu srdca a ducha. Odhovára od vyzývavého, pozornosť pútajúceho odievania a od prehnaného zdôrazňovania vonkajších znakov tela. Estetický cit Stvoriteľa sa nedá spochybniť, avšak Jeho vzťah ku kráse je podstatne iný, ako je ľudský. Prostredníctvom múdreho Šalamúna sa môžeme dozvedieť, že aj víťazka súťaže krásy môže byť ako "zlatá obrúčka na pysku svine", keď nemá múdrosť.

Vo všetkých módnych trendoch v našom období sa dajú objaviť také spoločné znaky, podstatou ktorých je telesnosť a propagácia sexuálnych hriechov. Keď mládež uverí, že nasledovaním módy sa stanú osobnosťou, "niekým", vtedy stratia svoju osobnosť. Kým bol v minulosti reťazami ovešaný rocker, hipík alebo skinhead – stelesňujúci vzburu – do očí bijúci, až poburujúci zjav, dnes je to už úplne bežnou záležitosťou. Takéto formy prejavu ešte pred pár desaťročiami občanov iritovali, dnes už celkom prenikli do popularity zábavného priemyslu, stali sa konzumnými, módnymi. Kým za každým módnym smerom sú skryté obrovské obchodné záujmy, nesmieme zabudnúť ani na to, že oblečením sa dáva signál do okolitého sveta, dáva sa obraz o vnútornom obsahu človeka. Je všeobecne známe, že najznámejší módni návrhári sú homosexuáli, ktorí prirodzene vnesú črty svojej osobnosti aj do módy, ktorú vnucujú masám. Aj preto sa oplatí nám - kresťanom - vedome formovať náš štýl, aby sme nasledovaním "defektov" kultúry a módy "neboli nájdení ako vzbúrenci proti Bohu".