Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR schválil nový Štátny vzdelávací program (ŠVP). Ten je súčasťou kurikulárnej reformy Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorá sa zameriava na naplnenie potrieb vzdelávania pre 21. storočie. Od septembra 2023 bude prvých 40 základných škôl vzdelávať svojich prvákov a prváčky podľa nového kurikula. Od 1. 9. 2024 sa zapojilo vyše 400 škôl. Všetky základné školy začnú povinne učiť podľa nového ŠVP od školského roku 2026/2027, počnúc prvým ročníkom prvého cyklu.
Podrobné informácie si pozrite na webových stránkach:
https://vzdelavanie21.sk/
https://www.minedu.sk/statny-vzdelavaci-program-pre-zakladne-vzdelavanie-2023/
Návrh plánovaných zmien pripravovali odborníci, odborníčky a ľudia z praxe, ktorí vychádzali z dlhodobých výskumov a analýz vzdelávacieho systému, ktoré realizoval Inštitút vzdelávacej politiky, priamo-riadené organizácie MŠVVaŠ SR (NÚCEM, ŠPÚ), Štátna školská inšpekcia, iniciatíva To dá rozum (MESA10), vysoké školy a ďalšie organizácie a inštitúcie. Opiera sa tiež o odporúčania Európskej komisie, OECD, Svetovej banky, návrhov z dokumentu Učiace sa Slovensko a ďalších.
Prispôsobenie obsahu a foriem vzdelávania potrebám 21. storočia
Presun ťažiska z odovzdávania vedomostí na rozvoj komplexných spôsobilostí žiakov a podpora rozvoja potenciálu každého žiaka.
Na základe dát a prieskumov môžeme vidieť, že situácia je v mnohých ohľadoch alarmujúca a z tohto dôvodu s prípravou zmien musíme začať už teraz. Zmeny v obsahu a formách vzdelávania na základných školách, ktoré pripravujeme, budú vzdelávať žiakov a žiačky v duchu potrieb života v 21. storočí.
Zapojenie odbornej a širšej verejnosti
Proces plánovania a implementácie zmien bude participatívny.
Do analýz a prieskumov boli v uplynulých rokoch zapojení všetci aktéri vzdelávania a rovnako sa bude princíp participatívnosti prenášať aj do ďalších krokov prípravy a realizácie zmien. Národný inštitút vzdelávania a mládeže preto vytvoril nové ústredné predmetové komisie (ÚKP) pre základné i stredoškolské vzdelávanie. Riadiť a koordinovať ich bude Hlavná koordinačná skupina (HKS) a zriadený bol aj Žiacky poradný výbor (ŽPV), ktorý žiakom a žiačkam umožní reagovať na pripravované zmeny.
Postupnosť a predvídateľnosť
Jednotlivé kroky sú naplánované postupne, podľa časového harmonogramu.
Časový harmonogram zavádzania zmien je naplánovaný v postupných krokoch. Jednotlivé etapy na seba logicky nadväzujú alebo sa podľa potreby prelínajú.
Podpora pre školy, učiteľov
Ťažisko aktivít ministerstva, jeho priamo riadených organizácií a ďalších partnerov z mimovládneho, verejného a samosprávneho sektora bude v poskytovaní širokej podpory pre školy a pre učiteľov pri zavádzaní zmien.
Podpora pre učiteľov je nevyhnutnou súčasťou pri zavádzaní zmien do pedagogickej praxe. Vyplynulo to z analýz predchádzajúcich zmien na úrovni škôl, ako aj realizovaných úspešných školských reforiem vo svete. V pripravovaných zmenách v obsahu a cieľoch vo vzdelávaní bude preto dôraz na systematickú a viacúrovňovú podporu smerovanú na pedagogickú obec.
https://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-prvy-stupen-zs/
Prierezové témy prechádzajúce oblasťami vzdelávania
Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie (ďalej len „ŠVP“), ktorý schválil dňa 31. 3. 2023 pod č. 2023/831:7‐A2140 minister školstva a podľa ktorého sa môže uskutočňovať výchova a vzdelávanie od prvého ročníka:
od školského roku 2023/2024 v základných školách, s ktorými bude uzavretá dohoda o experimentálnom overovaní,
od školského roku 2024/2025 alebo 2025/2026 v základných školách na základe registrácie školy v rezortnom informačnom systéme,
Všetky základné školy majú povinnosť postupovať podľa neho vo výchove a vzdelávaní od prvého ročníka od školského roku 2026/2027.
Rámcový učebný plán
s JAZYKOM SLOVENSKÝM
Rámcový učebný plán
2015 (ISCED1 a ISCED2)
2023 (1., 2. a 3. cyklus)
1. Počet týždenných vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch je presne určený pre každý učebný plán. Taktiež celkový počet hodín je presne daný.
2. Školský rok trvá minimálne 33 týždňov, na tento počet týždňov je plánovaná výučba.
3. Trieda sa môže deliť na skupiny podľa platnej legislatívy
4. Vyučovacia hodina má 45-minút v tomto rozdelení učebného plánu. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania.
5. Učebné predmety, ktoré majú počet hodín v týždni 0,5 je možné riešiť ako 1 - hodinové každý druhý týždeň alebo ich spojiť blokovou výučbou,
6. Pracovné vyučovanie: možno vyučovať v dvojhodinových celkoch každý druhý týždeň.
. 7. Vyučovanie matematiky je možné V 8. a 9. ročníku možno vytvárať z rôznych tried
skupiny žiakov podľa Ich schopnosti a študijných výsledkov
5. Cudzí jazyk sa vyučujú jeden z jazykov: anglický, nemecký francúzsky, ruský, španielsky a taliansky.
6. Predmety etická výchova a náboženská výchova sa vyučujú podľa záujmu žiakov v skupinách najviac 20 žiakov.
7. Na cirkevných školách sa vyučuje náboženstvo ako samostatný predmet.
8. Informatika ako predmet je zaradený vo vybraných ročníkoch, ale v obsahu každého predmetu je zaradená práca s informačno-komunikačnými technológiami a súčasťou vyučovania je aj prierezová téma tvorba projektov a prezentačné zručnosti
9. Kurz Ochrana života a zdravia je povinnou súčasťou vyučovania .
10. Na hodinách predmetu informatická výchova sa trieda delí na skupiny. V 2. až 4. ročníku sa vyučuje v skupinách, ktoré sa napĺňajú do počtu najviac 12 žiakov. Spravidla pri jednom počítači sedí jeden žiak.
8. Organizačné podmienky na vzdelávanie v základnej škole
Formy organizácie primárneho vzdelávania – ISCED1 upravuje § 29 § 30 Zákona o výchove a vzdelávaní z roku 2008 (návrh školského zákona). Základná škola sa člení na typy: ZŠ so všetkými ročníkmi (plnoorganizovaná základná škola) a ZŠ, ktorá nemá všetky ročníky (neplnoorganizovaná základná škola, t.j. menejtriedna ZŠ). Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník.
9. Povinné personálne zabezpečenie primárneho vzdelávania
Uskutočnenie štátneho vzdelávacieho programu školského stupňa si vyžaduje také zodpovedajúce personálne podmienky, ktoré zabezpečia jeho pedagogickú efektívnosť a kooperatívne sociálne vzťahy medzi účastníkmi procesu vzdelávania. Ide o nasledujúce cielené personálne podmienky, ku ktorým majú školy smerovať.
Pedagogickí zamestnanci :
- spĺňajú kvalifikačné požiadavky stanovené vyššie uvedeným zákonom,
- preukazujú predmetné a edukačnovedecké odborové spôsobilosti i praktické iniciačné odborové, t. j. učiteľské spôsobilosti, ktoré kvalitne a účinne uplatňujú pri výkone vyučovateľských funkcií: v plánovaní výučby (najmä spôsobilosť projektovať ciele obsahového celku a vyučovacie hodiny), organizovať výučbu (najmä spôsobilosť motivovať, komunikovať hodnotové postoje, usmerňovať myšlienkové postupy žiakov, poskytovať im spätnú väzbu, udržiavať neformálnu disciplínu žiakov) a spôsobilosť vyhodnocovať výučbu (najmä spôsobilosť diagnostikovať úroveň vstupnej a výstupnej vzdelanosti, hodnotiť žiacke výkony a sociálne správanie sa, posudzovať vlastnú vyučovateľskú činnosť),
- riadia svoj osobnostný a vzdelanostný sebarozvoj a celoživotné učenie sa v odbor, učiteľstva,
- sú schopní ako súčasť učiteľského zboru a celkovej učiacej sa a znalostnej organizácie - školy spolupracovať a spoluutvárať vzájomne podporné pracovné prostredie pri operatívnom riešení pracovných problémov.
Odbornú pomoc žiakom a rodičom poskytujú:
- špeciálny pedagóg, asistent učiteľa, školský špeciálny pedagóg, školský psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, výchovný poradca, terapeut.
Vedúci pedagogickí zamestnanci:
- vytvárajú (svojimi manažérskymi spôsobilosťami) predpoklady pre kvalitne fungujúce a motivované spolupracujúce spoločenstvo v škole s klímou náročnej profesionality a s podporujúcim pracovným prostredím,
- vytvárajú podmienky pre svoj odborný a osobnostný rast, ako aj všetkých členov kolektívu vzhľadom na ich osobný záujem a potreby školy.
[1] Upravené podľa odporúčania Európskeho parlamentu a rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie.
Stupeň vzdelania
Primárne vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním všeobecnovzdelávacieho programu ostatného ročníka primárneho stupňa základnej školy. Dokladom o získanom vzdelaní 1. stupňa je vysvedčenie. Absolvent programu primárneho vzdelávania plynule pokračuje na nadväzujúcom stupni nižšieho sekundárneho vzdelávania, výnimočne v nižších ročníkoch gymnázia.
Profil absolventa - vzdelanostný model absolventa primárneho stupňa
Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, počtárskej prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Získal základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Váži si seba aj druhých ľudí, je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý k potrebám iných. Získal základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka.
Úroveň rozvinutosti kľúčových spôsobilostí, ktoré žiaci dosiahnu na konci programu primárneho vzdelávania, nie je ukončená. Vytvára len bázu pre následné stupne vzdelávania, pre celoživotné učenie sa, pre zapojenie sa do pracovného procesu. Rozvíjaním kľúčových spôsobilostí v životnom kontexte obsahu predmetov je tvorený model absolventa programu primárneho stupňa vzdelávania.
Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti:
(a) sociálne komunikačné spôsobilosti
- vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania,
- dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
- rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,
- na základnej úrovni využíva technické prostriedky medzi osobnej komunikáciu,
- rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzikultúrnej komunikácie,
- v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií,
(b) spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- používať základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v
každodenných situáciách a schopnosť (na rôznych úrovniach) používať matematické
modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)
- rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré vedú k systematizácii
poznatkov,
(c) spôsobilosti v oblasti informačnej a komunikačnej technológie
- žiak vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
- ovláda základy potrebných počítačových aplikácií, vie používať kreslenie a písanie na
počítači,
- dokáže komunikovať pomocou elektronických médií,
- uvedomuje si rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
- rozumie príležitostiam a možným rizikám, ktoré sú spojené s využívaním internetu a mobilných telefónov,
(d) spôsobilosť učiť sa učiť sa
- získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,
- na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky,
- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach,
- zlepšuje svoju vytrvalosť a iniciatívu, hodnotí svoj pokrok, akceptuje spätnú väzbu a uvedomuje si svoje rozvojové možnosti,
(e) spôsobilosť riešiť problémy
- vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
- pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
- pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom,
(f) osobné, sociálne a občianske spôsobilosti
- vytvára si pozitívny sebaobraz, ktorý podporuje žiacku sebadôveru a sebarozvoj,
- uvedomuje si vlastné potreby a aktívne využíva svoje možnosti,
- uvedomuje si svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,
- sústreďuje sa na kvalitu a vhodnosť svojho výberu voľných činností, aktívne si chráni svoje fyzické a duševné zdravie,
- kontroluje vlastné konanie (vrátane násilných a sebazničujúcich modelov konania) a vie odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
- uvedomuje si svoje práva a povinnosti a aktívne ich realizuje,
- účinne spolupracuje v skupine, podieľa sa na vytváraní triednych a celoškolských pravidiel, je zodpovedný a dodržiava dohody,
- ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci,
- podieľa sa na vytváraní podporujúcej a motivujúcej sociálno-emočnej klímy v triede a dobrých medziľudských vzťahov,
(g)spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
- dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
- cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
- rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusový postoj,
- pozná základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
- pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultúrne, kultivovane, primerane okolnostiam, situáciám, sociálnym pozíciám a rolovým funkciám,
- je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.
Vzdelávacie oblasti
sú okruhy, do ktorých patrí problematika vyčlenená z obsahu celkového vzdelávania a z formulovania kľúčových kompetencií. Obsah školského vzdelávania tvorí kultúrne dedičstvo – poznanie, hodnoty, normy, vzorce správania, výkony a komunikáty, ktoré sú vlastné určitej sociálnej skupine. Prostredníctvom svojej kultúry spoločenstvo odovzdáva svoje chápanie sveta aj svoje skúsenosti ďalším generáciám. Obsah vzdelávania sa utvára na základe kultúrnej tradície, ktorú spoločenstvo prebralo z minulosti a inovácie, ku ktorým dospelo. Obsahom vzdelávania sú aj najnovšie poznatky, ktoré nastoľuje súčasný vedeckotechnický, hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj spoločnosti, napríklad informačné a komunikačné technológie, ktoré každý občan potrebuje k životu, k práci ale aj mimo práce ale taktiež aj sociokultúrne obsahy osobnostného rozvoja žiaka, jeho ochrany pred negatívnymi sociálnymi javmi, ochrany zdravia, prírody atď.,
Vzdelávacie oblasti majú nadpredmetový charakter. V Štátnom vzdelávacom programe je obsah vzdelávacej oblasti rozčlenený do vybraných učebných predmetov. Škola si môže do týchto vzdelávacích oblastí doplniť ďalšie predmety.
Obsah nižšieho sekundárneho vzdelávania je rozdelený do 7 vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z definovania obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií
Prierezové témy sa prelínajú vzdelávacími oblasťami. Odrážajú aktuálne problémy súčasnosti, sú určitým návodom na ich prevenciu a riešenie, ale zároveň slúžia aj na prehĺbenie základného učiva, zdôraznenie aplikačného charakteru, majú prispieť k tomu, aby si žiaci rozšírili rozhľad, osvojili si určité postoje, hodnoty, rozhodovanie. Prepájajú rôzne oblasti základného učiva, prispievajú ku komplexnosti vzdelávania žiakov a pozitívne ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania kľúčových kompetencií (spôsobilostí) žiakov. Môžu sa vyučovať v rámci jednotlivých učebných predmetov alebo formou kurzov, prípadne samostatného voliteľného predmetu.
Link: https://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-1.stupen-zs/
s dôrazom na zmeny a doplnky !!!
1. Zistenie vzdelávacích a rozvojových potrieb žiakov a žiačok školy,
2. Pomenovanie, kam chceme ako škola smerovať,
3. Rozpracovanie výchovno-vzdelávacích cieľov až na úroveň cyklov,
4. Časové rozvrhnutie vyučovacích predmetov do ročníkov v súlade s formulovanými cieľmi, 5. Rozpracovanie výkonových štandardov v jednotlivých predmetoch do cieľov a obsahov,
6. Kontrola medzipredmetovej nadväznosti a súdržnosti cieľov, kontrola gradácie výstupov zo vzdelávania,
7. Stanovenie spôsobu overenia očakávaných výsledkov zo vzdelávania.
✓ V príspevku sumarizujeme základné kroky, ktoré sú odporúčané pri tvorbe školského vzdelávacieho programu.
✓ Vysvetľujeme potrebu práce učiteľa s cieľmi vzdelávania a ich úlohu pri vymedzovaní obsahu a následnej voľbe vyučovacích stratégií, ale aj pri hodnotení výsledkov vzdelávania.
https://vzdelavanie21.sk/sprievodne-materialy/
Pri presadzovaní zmien školského systému zhora pomocou tvorby nových štátnych vzdelávacích politík, nových metodologických usmernení alebo nových vzdelávacích štandardov je kľúčové, aby učitelia uvedené zmeny pochopili, osvojili si ich a začali aplikovať v práci so žiakmi. Z tohto dôvodu plánujeme v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR, Komponent 7 Reforma 1 – Kurikulárna a učebnicová reforma, vytvoriť sieť regionálnych centier na podporu učiteľov (RCPU), ktorých cieľom bude:
Vytvoriť regionálne partnerstvá na podporu implementácie princípov a cieľov nového kurikula základného vzdelávania.
Podporiť profesijnú prípravu pedagogických lídrov v regiónoch.
Zabezpečiť podporu pre učiteľov v regiónoch pri implementácii nového kurikula základného vzdelávania formou mentoringu a poradenstva.
Vzdelávanie pre 21. storočie
Vzdelávacie prostredie
Vzdelávanie pre 21. storočie sa má vyznačovať otváraním príležitostí na poznávanie, prijatím kaž‐
dého človeka (inkluzívna škola), zodpovednosťou za udržateľnosť života na Zemi (zelená škola),
podporovaním efektívneho a bezpečného využívania digitálnych technológií vo výchove a vzdelá‐
vaní (digitálna škola).
Žiak – učiteľ ‐ rodič
V škole 21. storočia majú všetci aktéri možnosť spoluvytvárať obsah a formy vzdelávania, spoločne
sa vlastnou aktivitou učiť a zlepšovať:
‐ Žiak bude hlavným aktérom spoluzodpovedným za svoje vzdelávanie.
‐ Učiteľ bude aktívne sprevádzať žiaka a vytvárať príležitosti na efektívne učenie sa, ale zároveň
bude mať dostatočný priestor a podporu na vlastný rozvoj.
‐ Rodič bude prizývaný k aktívnemu podieľaniu sa na tvorbe kultúry školy a k aktívnej podpore
podoby výchovno‐vzdelávacieho procesu.
Východisko, že učiteľ vzdeláva žiaka odovzdávaním vedomostí už v 21. storočí neobstojí. Schopnosť
zrozumiteľne vysvetliť učivo bude stále výhodou kvalitného učiteľa, oveľa dôležitejšou sa však stane
schopnosť učiteľa rozumieť procesom prebiehajúcim v mysli žiaka počas jeho učenia sa: ako roz‐
mýšľa o zadanej úlohe, ako si volí stratégie na jej riešenie, ako postupy riešenia vykonáva a ako pri‐
stupuje k identifikácii a prekonávaniu chýb, ako uvažuje o hodnotách, o svojom prežívaní a konaní.
Pred učiteľom tiež stojí úloha podporiť tvorivosť detí, spolu s nimi hľadať priestor a rôzne spôsoby
sebavyjadrenia a snažiť sa o pochopenie rozmanitých spôsobov vyjadrenia iných ľudí. S tým súvisí
aj pripravenosť učiteľa vytvárať priestor žiakovi samostatne sa zamyslieť nad riešením rôznych typov
úloh. Súčasťou vzdelávacieho procesu musí byť reflexia procesu učenia, konania a vyjadrenia. Žiak
má byť vedený k tomu, aby vedel opísať (reflektovať) svoje myšlienkové postupy a stratégie učenia
a riešenia úloh (metakognícia, metaučenie) a na základe toho zdokonaľovať svoju schopnosť učiť
sa, vnímať svoj osobnostný potenciál a preberať zodpovednosť za vlastné učenie sa a rozvoj. Žiak
má byť tiež podporovaný v zámernej konfrontácii uvažovania a konania s etickými hodnotami a pod‐
necovaný k tvorivosti.
Prierezová gramotnosť
Čitateľská a vizuálna gramotnosť 📖👁️
Digitálna gramotnosť 💻
Finančná gramotnosť 📈
Občianska gramotnosť (občianska 🙋♀️, mediálna 📱, interkultúrna 🌍)
Environmentálna gramotnosť 🌱
Sociálna a emocionálna gramotnosť 🧑🤝🧑
Cieľom základného vzdelávania je, aby každý žiak:
1. získal rozvinutú všestrannú a funkčnú gramotnosť v súlade s požiadavkami spoločnosti, vedel ju uplatniť v každodennom osobnom a spoločenskom živote a pri napĺňaní svojich osobných, vzdelávacích, kultúrnych a sociálnych potrieb,
2. mal vybudovaný základný hodnotovo‐kultúrny rámec svojej osobnosti, ktorý ho orientuje a sprevádza pri plánovaní a dosahovaní individuálnych životných cieľov, ako aj pri participácii na širších spoločenských, kultúrnych a globálnych aktivitách,
3. získal reálne vedomie o vlastnom osobnostnom potenciáli pre svoj ďalší vzdelávací rast a celostný rozvoj.
Hlavné ciele sa dosahujú prostredníctvom:
a) vytvárania a upevňovania kultúry a étosu školy,
b) vyučovania zameraného na nadobúdanie doménových a prierezových gramotností,
c) spolupráce s externým prostredím a neformálnym vzdelávaním.
Sprievodca koncepčnými zmenami v kurikule:
https://vzdelavanie21.sk/wp-content/uploads/2024/09/Sprievodca-S%CC%8CP.pdf
Sprievodca zmenami v kurikule:
https://vzdelavanie21.sk/sprievodne-materialy/
Kultúra a etos školy:
https://vzdelavanie21.sk/sprievodne-materialy/
Kontrola a hodnotenie v kurikule:
https://vzdelavanie21.sk/sprievodne-materialy/
Využívanie učebníc v kurikule:
https://vzdelavanie21.sk/sprievodne-materialy/
Digitálna verzia ŠVP:
https://vzdelavanie21.sk/digitalny-statny-vzdelavaci-program/
Zmeny a fakty:
https://vzdelavanie21.sk/otazky-a-odpovede/myty-a-fakty/