Kľúčové kompetencie

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE UČITEĽA

„Vedomosti a zručnosti, ktoré sú zamerané iba na jednu konkrétnu situáciu rýchle zastarávajú, stávajú sa neužitočnými.“ (Turek, 1998).

Preto vo vyspelých štátoch sveta je snaha nájsť, definovať a v ľuďoch rozvíjať také kompetencie (zručnosti, schopnosti, vedomosti a postoje), ktoré sú využiteľné vo väčšine (aj v zatiaľ ešte neexistujúcich) povolaní, ktoré umožnia jedincovi zastávať celý rad pracovných pozícií a funkcií, vykonávať rôzne povolania a ktoré sú vhodné na riešenie celého radu väčšinou nepredvídateľných problémov, ktoré umožnia jedincovi úspešne sa vyrovnať s rýchlymi zmenami v práci, osobnom i spoločenskom živote. Takéto kompetencie sa volajú kľúčové kompetencie. Kľúčové kompetencie majú slúžiť na riešenie mnohých a rozmanitých problémov, v rôznych kontextoch, na dosahovanie viacerých cieľov, majú sa uplatňovať nielen v rôznych povolaniach, ale aj v rôznych oblastiach ľudskej činnosti: v škole, v práci, v spoločenskom i v osobnom živote. Medzi kľúčové kompetencie sa zaradujú najmä:

• Informačné kompetencie: informačná a počítačová gramotnosť.

• Učebné kompetencie: poznanie a pozitívne ovplyvňovanie učebných štýlov študentov; metakognícia; osvojovanie si učebných zručností: získavanie relevantných zdrojov informácií, manažment času, motivácia k učeniu, manažment stresu, vytváranie optimálnych podmienok na učenie, osvojenie si a výber efektívneho: robenia si poznámok na výučbe i pri samoštúdiu, spôsobu štúdia z učebných textov, spôsobu pamätania učiva, riešenia úloh, prípravy na skúšku a skladania skúšok.

Kognitívne kompetencie:

Riešenie problémov - identifikovať problém, jednoznačne a objektívne ho definovať; identifikovať a navrhovať možné riešenia problému na základe kritického a tvorivého myslenia; nájsť a realizovať optimálne riešenie problému;

Kritické myslenie - myslieť nezávisle, nezaujate, byt otvorený novým myšlienkam; určiť, ktoré informácie sú dôležité; formulovať vhodné otázky; rozlišovať fakty, názory a zdôvodnené úsudky; rozpoznať stereotypy a klišé, predpojatosť, emočné faktory, propagandu a skresľovanie, rôzne hodnotové systémy a ideológie; určiť vhodnosť a primeranosť informácií; používať vyššie myšlienkové procesy (analýza, usudzovanie, indukcia, dedukcia, hodnotenie); používať kritériá – intelektuálne štandardy na hodnotenie kvality myslenia.

Tvorivé myslenie – senzitivita (citlivosť na problémy); fluencia (kvantita nápadov); flexibilita (pružnosť nápadov); originalita (jedinečnosť nápadov); schopnosť produkovať transformácie; elaborácia (domýšľanie nápadov do dôsledkov, detailov).

• Komunikačné kompetencie: vyjadrovať sa ústne a písomne primerane situácii (v troch jazykoch štátov EÚ); čítať s porozumením; pozorne počúvať; voliť optimálnu formu a spôsob komunikácie; spracovávať písomný materiál zrozumiteľným spôsobom; prezentovať informácie - vysvetľovať a znázorňovať jasne, stručne, presne, zrozumiteľne; komunikovať prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

• Interpersonálne (sociálne) kompetencie: efektívne žiť a pracovať s inými ľuďmi, učiť sa s nimi a od nich; plánovať, organizovať, kontrolovať a hodnotiť aktivity tímu ľudí, preberať spoluzodpovednosť za prácu tímu a v prípade potreby aj roly iných členov tímu; vedieť sa vžiť (vcítiť) do duševného stavu iných ľudí (empatia); nenásilne riešiť konflikty; vážiť si, rešpektovať, akceptovať a tolerovať odlišnosti iných ľudí, pomáhať im v prípade potreby, dobre s nimi vychádzať; správať sa k iným ľudom zodpovedne a mravne; udržiavať harmonické medziľudské vzťahy; vytvárať na základe konštruktívneho vyjednávania, tolerancie a kompromisu interkultúrne systémy; formovať občiansku spoločnosť, rozvíjať demokratický systém spoločnosti k trvale udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju štátu so zodpovednosťou k životnému prostrediu a zachovaniu života na zemi.

• Personálne kompetencie: sebauvedomenie – poznať a hodnotiť sám seba, svoj citový život, svoje prednosti a nedostatky; realisticky odhadnúť vlastné možnosti a schopnosti; veriť si, vystupovať so sebaistotou a sebadôverou; sebaovládanie – ovládať vlastné pocity a nálady; kontrolovať svoje správanie; slobodne sa rozhodovať; odolávať stresu, zachovať pokoj, prekonávať prekážky, neúspechy; byt spoľahlivý, dodržiavať základné pravidlá slušnosti, konať cestne, spravodlivo, svedomite; nenásilne riešiť konflikty; niesť zodpovednosť za svoje správanie a prácu; vyrovnávať sa so zmenami (adaptabilita, flexibilita); riadiť svoj život v súlade s etickými princípmi (autoregulácia správania); motivácia – sám sa motivovať (automotivácia), byť iniciatívny, podnikavý (nebyť iba pasívnym divákom), usilovný, vytrvalý, disciplinovaný, optimistický, pozitívne myslieť; angažovanosť – vedieť sa presadiť (asertivita); mat občiansku odvahu; prejaviť charakter, byt spoločenský.

Osvojovanie si kľúčových kompetencií žiakmi by sa malo stať podľa odporúčaní EÚ jedným z hlavných cieľov a rozhodujúcou zložkou kurikula všetkých typov a druhov škôl. Kľúčové kompetencie sú schopnosti, ktoré sa musia rozvíjať priebežne, činnosťami, a to na ľubovoľnom učive (historickom, matematickom, prírodovednom, spoločensko-vednom, technickom – proste bez obmedzenia), a to v priaznivých podmienkach.

Kľúčové kompetencie sú nadpredmetové, neviažu sa na konkrétny obsah učiva, môžu sa osvojovať v ktoromkoľvek predmete (aspoň niektoré z nich). Ich osvojovanie je spojené najmä s procesuálnou stránkou učiva, s metódami, organizačnými formami a koncepciami vyučovania. Akákoľvek zručnosť, schopnosť a aj kľúčové kompetencie sa dajú osvojiť iba v činnosti. Väčšina expertov v oblasti vzdelávania sa zhoduje v tom, že najlepším odborným vzdelaním sa stáva dobré všeobecné vzdelanie (obsahujúce ale aj základy techniky, technológií a ekonomiky), ktoré umožňuje človeku lepšie sa adaptovať na neustále zmeny, ako špecializovaná príprava. Príprava na povolanie a špecializácia sa presúva na obdobie po ukončení štúdia na strednej škole a aj na vysokej škole a stáva sa súčasťou celoživotného vzdelávania. Explózia informácií vyvoláva stále väčšie protirečenie medzi obmedzenou kapacitou ľudskej pamäte absorbovať explozívne narastajúce informácie, ktoré sa navyše rýchlo menia a zastarávajú. V dnešnej dobe už dokonca aj encyklopédie starnú rýchlejšie ako človek. Toto protirečenie možno prekonať iba tak, že hlavným cieľom škôl už nebude odovzdávanie obrovského množstva najmä faktografických informácií študujúcim. Absolventi si musia zo škôl odniesť aj trvalejšie hodnoty, než akými sú vedomosti (napr. kto sa kde a kedy narodil; kedy vypukla a skončila tá, či oná vojna; aké sú prítoky Amazonky sprava; koľko palcov mal na nohe dinosaurus a pod.). Trvalejšími hodnotami ako takéto vedomosti sú postoje, záujmy, motivácia, hodnotový systém,

rozvinuté schopnosti – kľúčové kompetencie a zručnosti (know – how).

Škola prestáva byť hlavným zdrojom informácií, hlavným žriedlom poznania.

Konkurujú jej v tomto smere oveľa atraktívnejšie prostriedky, napr. médiá (televízia, video) a elektronické zdroje (osobné počítače, multimédiá, internet atd.), ale aj stále viac sa rozmáhajúca turistika. Pre školu z toho vyplýva potreby zmeny jej zamerania z tradičného odovzdávania poznatkov na osvojenie si metód spracovania a aplikácie informácií študujúcimi, na rozvoj ich osobností.

• Prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, učiacej sa spoločnosti. Kým v industriálnej spoločnosti je hlavným strategickým zdrojom rozvoja kapitál, v informačnej spoločnosti sa ním stávajú informácie, vedomosti, poznatky. Rozhodujúce pre fungovanie informačnej spoločnosti je vzdelanie, ktoré má zabezpečiť, aby sa ľudia vedeli orientovať v prívale informácií, rozumeli im a vedeli ich využívať. Z uvedeného vyplývajú tieto ciele vzdelávania: rozvíjať schopnosť tvoriť, využívať informácie, orientovať sa v nich, vedieť ich aplikovať alebo inak povedané je potrebné rozvíjať záujem o učenie, schopnosť efektívne (racionálne) sa učiť po celý život a pružne sa prispôsobovať rýchle sa meniacim podmienkam života. Stále aktuálnejším sa stáva výrok P. Druckera (2001): „Je potrebné nanovo definovať, čo to znamená byt vzdelanou osobou. Za vzdelanú osobu sa tradične považoval človek, ktorý si osvojilpredpísané množstvo formálnych poznatkov. Stále viac a viac sa vzdelanú osobu bude považovať človeka , ktorý sa naučil ako sa učiť a ktorý sa bude učiť po celý svoj život.“ Rozširovanie Európskej únie a vznik zjednotenej Európy si vyžaduje vychovávať budúcich občanov Európy, ktorý okrem svojej súčasnej vlasti budú za svoju druhú vlasť považovať aj Európu. Do učiva všetkých typov a stupňov škôl je potrebné zaradiť aj tzv. európsku dimenziu vzdelávania – učenie o Európe, z Európy a pre Európu, čo si vyžaduje aj aktívne ovládanie aspoň troch jazykov Európskej únie. Mimoriadne dôležité sú mobilita žiakov študentov a učiteľov v rámci EÚ, aktívne zapájanie sa do programov EÚ (Socrates, Leonardo...) a spolupráca škôl.

Prognózy sú, ako je známe protirečivé, ale v jednom sa zhodujú: informačné a komunikačné technológie (IKT) zaujmú rozhodujúce miesto v živote spoločnosti.

Už v súčasnosti IKT ovplyvňujú náš každodenný život. IKT môžu vyvolať vo vzdelávaní aspoň takú revolúciu ako vynález kníhtlače. Rozvoj IKT je taký búrlivý, že ich dnešné využitie vo vzdelávaní predstavuje iba zlomok ich potencionálnych možností. Ľudia sa budú môcť vzdelávať doma, pojmy vyučovanie, rozvrh hodín, trieda, ročník, školský rok, ale aj škola či povinná školská dochádza v dnešnom chápaní, sa stanú zastaralými. Školstvo zatiaľ nedostalo takú učebnú pomôcku, ku ktorej by mali študenti taký prirodzený, aktívny a pozitívny vzťah ako k počítacom. Vzdelávanie na báze IKT – e-learning umožní realizovať odveký ideál pedagogiky – individualizáciu vyučovania, keď každý študent bude mat svojho učiteľa, ktorý síce nebude mať ľudskú podobu, ale zato bude oveľa trpezlivejší, spravodlivejší a často aj učenejší. E-learning zabezpečí stále sa zlepšujúce učebné výsledky, úsporu finančných nákladov a času potrebných na

vzdelávanie. E-learning poskytuje komfort a flexibilitu pre užívateľov a poskytovateľov. Takto e-learning môže priamo vplývať na zvýšenú konkurencieschopnosť poskytovateľov. E-learning umožní zrealizovať tézu, že každý človek sa dokáže úspešne učiť za určitých podmienok. Netreba však zabúdať, že počítač dá študentovi svoje vedomosti, ale city a lásku mu musia dať ľudia, že len osobnosť môže vychovávať osobnosť, že len charakter môže utvárať charakter. V procesuálnej stránke výučby (odpoveď na otázku ako vyučovať?) je zásadne potrebné dosiahnuť, aby vedomosti a zručnosti žiakov a študentov boli výsledkom ich vlastného premýšľania, ich aktívnej činnosti riadenej učiteľom, čo vyplýva aj z nasledujúcich výrokov: „Najcennejšie sú tie poznatky, ktoré získa študent vlastnou prácou a vlastným úsilím.. Najlepší spôsob, ako sa učiť, je niečo robiť, najhorší spôsob, ako učiť iných, je rozprávať.“ „Povedz mi to, a ja zabudnem; ukáž mi to, a ja si to zapamätám; nechaj ma to urobiť, a ja to pochopím (staré čínske príslovie). Všetky moderné koncepcie vyučovacieho procesu sa zhodujú v tom, že žiak, študent musí byt vo vyučovacom procese motivovaný a aktívny, že je nevyhnutné odstrániť pasivitu študentov, typickú pre tradičné vyučovanie. Jednou z najperspektívnejších koncepcií výučby je konštruktivizmus. Konštruktivizmus sa snaží prekonať tradičné vyučovanie, ktorého základným znakom je, ako sme už uviedli, transmisívnosť – odovzdávanie učiva v definitívnej, konečnej podobe žiakom a študentom. Podľa konštruktivistov takýmto spôsobom je možné naučiť študentov fakty (napr. kto sa kde a kedy narodil, kedy vypukla 2. svetová vojna, ktoré diela napísal určitý spisovateľ, na aké druhy sa delia živočíchy a pod.) a mechanicky vykonávať určité postupy (napr. násobiť a deliť, urobiť premet, hobľovať a pod.). Pochopenie týchto faktov a postupov nemôže byt ale odovzdané študentovi učiteľom, ani učebnicou, opakovaním učiva ani napodobňovaním nejakého vzoru (napr. učiteľa), pretože porozumenie si učiaci sa subjekt konštruuje (vytvára) sám, a to tak, že zvažuje nové informácie, porovnáva ich s predchádzajúcimi skúsenosťami (poznatkami a schémami), prispôsobuje a pretvára tieto nové informácie tak, aby mu "dávali zmysel" z hľadiska toho, čo už o svete vie. Konštruovanie poznania je procesom aktívnym (činnostným), študent musí dostať príležitosť s učivom pracovať. Žiak, študent pripomína malého vedca, ktorý nachádza, objavuje zmysel, význam učiva, rieši problémy, reflektuje svoje skúsenosti. Ide v podstate o problémové a projektové vyučovanie. Pre konštrukciu poznania je dôležitá interakcia so svojim prostredím, súčasťou ktorého sú aj iní ľudia, a v dôsledku tejto interakcie sa mení ako človek, tak jeho prostredie. To si vyžaduje, aby výučba prebiehala ako dialóg so spolužiakmi a s učiteľom, v ktorom sa ich názory a stanoviská stretávajú, konfrontujú, študenti diskutujú medzi sebou a s učiteľom o doterajších názoroch na určitý, podľa možnosti autentický problém súvisiaci s učivom, kooperujú (významnú úlohu tu zohráva kooperatívne vyučovanie), skúmajú, vytvárajú autentické produkty.

Ďalšími perspektívnymi koncepciami vzdelávania budúcich technikov a inžinierov sú otvorené, dištančné a pružné vzdelávanie v spojení s využívaním IKT, t. j. e-learningom.

Konkretizovať ktoré kľúčové kompetencie, v akom rozsahu a na akej úrovni si majú osvojiť žiaci a študenti na jednotlivých stupňoch vzdelávania (základná škola, nižšia stredná škola, vyššia stredná škola, pomaturitné štúdium, vysoká škola). Jednotlivé kľúčové kompetencie konkretizovať tak, aby boli jednoznačné a kontrolovateľné, t. j. merateľné, čo je možné realizovať napr. ich vyjadrovaním prostredníctvom pozorovateľných činností (podobne ako špecifické ciele vyučovacieho procesu). Určiť tiež indikátory kvality každej kľúčovej kompetencie, najmä kedy príslušný výkon činnosti možno považovať ešte za akceptovateľný (minimálny výkonový štandard). Vyriešiť problém hodnotenia kvality osvojenia si kľúčových kompetencií žiakmi a študentmi.

Literatura: