M A N A Ž M E N T
Záznam z dištančného vzdelávania 14. 2. 2022
Viac pod položkou Záznam
• Manažment (viesť, riadiť) – vznik v 19.storočí, ako nová disciplína zaoberajúca sa problémami riadenia.
• Riadenie – jav (proces), prebiehajúci v organizovaných celkoch reálneho sveta.
Jeho podstatu tvoria informačno-komunikačné procesy a procesy pôsobenia riadiacich prvkov na riadené prvky.
Funkcie riadenia
• Spoločenská – je racionálne využívanie prírodného bohatstva, výrobných prostriedkov a pracovných síl v záujme čo najplnšieho uspokojovania stále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb širokých vrstiev pracujúcich a trvalého ekonomického a sociálneho rozvoja spoločnosti.
• Organizačno- technická – je riadenie, pri ktorom je treba dosahovať účinné a efektívne plnenie cieľov, úloh a poslaní organizácií a prostredníctvom toho aj plnenie cieľov uspokojovania potrieb spoločnosti.
Hlavné ciele riadenia
• Prijímanie správnych rozhodnutí.
• Dosahovanie pozitívneho pracovného správania pracovníkov a pracovných kolektívov organizácií.
• Zabezpečenie maximálnej koordinovanosti práce pracovných kolektívov a pracovníkov pri realizácii riadiacich výkonných činností v organizáciách.
Hlavné riadiace činnosti
• Rozhodovanie.
• Pôsobenie.
• Koordinovanie.
Prvky v riadiacich systémoch
• Prvky riadiace (ovplyvňujúce), ktoré pôsobia nazývame aj riadiacimi subjektami.
• Prvky riadených (ovplyvňovaných), na ktoré sa pôsobí nazývané aj riadenými objektmi.
Členenie riadiacich pracovníkov
• Riadiaci pracovníci – stoja v čele rôznych organizačných útvarov a zodpovedajú za ich činnosť.
• Riadiaci špecialisti – vykonávajú určité čiastkové riadiace činnosti.
• Špecialisti – vykonávajú rôzne neriadiace odborné činnosti (technici, ekonómovia, zásobovači...)
• Obslužní a pomocní pracovníci – plnia vymedzené úlohy pri realizácii riadiacich a neriadiacich činností v riadiacich orgánoch.
Základné úlohy manažéra
• Plánovanie.
• Organizovanie.
• Vedenie ľudí.
• Koordinácia.
• Kontrola.
Základné funkcie manažéra
• Reprezentačná.
• Vodcovská.
• Spojovateľská.
• Monitorovacia.
• Šíriteľská.
• Hovorcovská.
Základné osobnostné črty dobrého manažera
• Iniciatívnosť – schopnosť vynaliezavo a tvorivo vytyčovať ciele.
• Samostatnosť – rozhodovať a konať v danej situácii na základe vlastných úvah.
• Rozvážnosť – schopnosť rozhodovať a konať až po dôkladnom zhodnotení dôsledkov konania.
• Rozhodnosť – schopnosť rozhodovať sa aj v konfliktných situáciách a na základe rozhodnutia prejsť k jeho realizácii.
• Cieľavedomosť – schopnosť cieľavedomej, organizovanej činnosti, ako kontroly vytýčených cieľov.
• Zodpovednosť – schopnosť realizovať svoje plánované úlohy.
• Zásadovosť – schopnosť presadzovať spoločenský uznávaný systém hodnôt.
• Disciplinovanosť – schopnosť ovládať sa a regulovať svoje správanie.
• Vytrvalosť – húževnatosť pri prekonávaní ťažkostí.
• Optimizmus – schopnosť orientovať sa na pozitívne veci.
• Fantázia – schopnosť vytvárať si predstavy.
• Cieľová vyrovnanosť – schopnosť nepodliehať negatívnym emóciam.
Strategický manažment
Skúmanie a analýza prostredia
• Externé prostredie (makroprostredie) -odvetvové prostredie zamerané na prognózovanie zmien.
• Interné prostredie – silné a slabé stránky, metóda SWOT (hodnotenie organizácie vonkajším okolím – tabuľka hodnotenia).
Formulácia stratégie (na 3 – 7 rokov)
• Vízia – filozófia organizácie, predstava o budúcnosti organizácie školy, odvážne myšlienky, ktoré predbiehajú dobu.
• Poslanie (misia) – konkretizácia vízie do jednoduchého kréda, ktoré by malo vyjadrovať charakteristiku organizácie, jej snahy a stratégie (kde som, čo chcem, čo ma to stojí).
• Strategický cieľ – stav, ktorý sa má v budúcnosti dosiahnuť, je merateľný kvalitatívnymi ukazovateľmi, ktoré sú terminované.
Implementácia stratégie
• Realizácia – najdôležitejšia časť, má svojich priaznivcov, ale oveľa viac odporcov. Potreba vysvetlenia a stimulácia pracovníkov, vhodná organizačná štruktúra.
Hodnotenie a kontrola
• Strategická.
• Taktická.
• Operačná.
(Vyhodnotenie a upresnenie rizika, korekcia a prípadné zmeny stratégie).
Štýly riadenia
Musia vychádzať:
• Z vonkajších komponentov - prírodné, sociálne, politické, ekonomické, technické, konkurenčné podmienky.
• Z vnútorných komponentov – ľudské, materiálne, finančné, informačné zdroje.
Je potrebné rozlišovať riadenie od vedenia:
• Riadenie – je cieľavedomý proces koordinovaného ovplyvňovania určitého systému školy, aby sa efektívne „vyrábali“ produkty (schopní žiaci), aby sa poskytovali kvalitné služby klientom (žiakom).
• Vedenie – je proces ovplyvňovania iných tak, aby sa dospelo k vzájomnej zhode vo vzťahu k chápaniu účelu a cieľov organizácie.
Je potrebné rozlišovať pojmy riadenie školy a spravovanie školy:
• Riadenie školy – cieľavedomé ovplyvňovanie a zdokonaľovanie všetkých činností a vzťahov, vytváranie zodpovedajúcich podmienok a organizačných štruktúr v záujme vytvorenia funkčného systému.
• Spravovanie školy – je starostlivosť o jej zariadenie, inventár, budovy a jej materiálne a technické vybavenie.
Riaditeľ školy musí zabezpečiť vyváženie medzi riadením pedagogického procesu a spravovaním školy.
Druhy riadenia
Podľa oblasti procesov riadenia:
• Pedagogické riadenie – prioritné postavenie a je rozhodujúcim kritériom úspešnosti školy.
Tvoria ho: a) odborno-metodické riadenie,
b) pedagogicko-organizačné
c) koncepčné riadenie
• Personálne riadenie – od neho sa odvíja efektívnosť celého systému riadenia a vychádza:
a) z poznania a porozumenia potrebám zamestnancov,
b) ich podnecovania a motivácie,
c) riadenia a organizovanie činnosti jednotlivcov a skupín,
d) kontroly a hodnotenia výsledkov práce.
• Právne (legislatívne) riadenie škôl – dodržiavanie platnej legislatívy – zákonov, vyhlášok a smerníc.
• Ekonomické riadenie školy – dodržiavanie platnej legislatívy v oblasti hospodárstva, rozpočtu, financií a miezd.
Riadenie
a) Podľa funkcie riadiacich procesov
• Projektovanie (plánovanie).
• Organizovanie.
• Rozhodovanie.
• Kontrola a hodnotenie.
b) Podľa riadiaceho stupňa
Makroriadenie (vonkajšie riadenie).
Mikroriadenie (vnútorné riadenie).
c) Podľa štýlu riadenia
• Centralistické (autoritatívne) – založené na silnom postavení riaditeľa, jeho autorite, uplatňovaní autokratických metód, stereotypu. Je brzdou zmien a inovácií.
• Participatívne (kooperatívne) – demokratický štýl riadenia s presunom právomoci a zodpovednosti za rozhodovanie na učiteľov, metodické a poradné orgány – nové trendy. Vytvára podmienky k lepšej spolupráci, angažovanosti, ovzdušia dôvery.
• Liberálny štýl – mäkké metódy riadenia.
• Účastnícky – ľahostajný, vylučuje pracovníkov z procesu riadenia.
• Úlohový – postavený iba na plnení zadaných úloh vedením školy.
• Susedský – spoluúčasť na riadení založený na tíme a kompromisoch.
Modely riadenia školy
Vo svete bolo vytvorených niekoľko desiatok modelov riadenia školy. Vybrať ideálny model ovplyvňuje mnoho faktorov.
Najznámejšie modely riadenia školy:
• Japonský model – decentralizácia, spokojnosť zamestnancov, tvorivosť, výcvik v medziľudskom správaní.
• Model humanitnej relácie – sloboda rozhodovania, kooperatívnosť, poradenstvo, dobré medziľudské vzťahy.
• Model postmodernej organizácie – rozporuplnosť,neurčitosť,nejasnosť,kontrola a riadenie sú problematické.
• Schermanov systém- plán s jasne definovaným cieľom,tvorenie tímov, kvalita výchovy a vzdelávania, produktivita práce, inovácia.
• Schelleyov model – inovácia riadenia, nové pedagogické hnutie, otvorené projektové vyučovanie, itegrácia, tvorivá pedagogika.
• Model Denyho Sandersa – filozofia existencionalizmu.
• Model Jamesa Murphyho – nemá byť riadenie z hora a z ďaleka, pritiahnuť občanov do riadenia.
• Gibbov model tvorivého riadenia – princíp tvorivej komunikácie, náročnosť, emocionalita, kontrola.