Školská reforma

ŠKOLSKÁ REFORMA v skratke

Rok 2023

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR schválilo nový Štátny vzdelávací program (ŠVP). Ten je súčasťou kurikulárnej reformy Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorá sa zameriava na naplnenie potrieb vzdelávania pre 21. storočie. Od septembra 2023 bude prvých 40 základných škôl vzdelávať svojich prvákov a prváčky podľa nového kurikula. Všetky základné školy začnú povinne učiť podľa nového ŠVP od školského roku 2026/2027, počnúc prvým ročníkom prvého cyklu. 

https://www.noviny.sk › slovensko › 794970-skolska-...

Schválený Štátny vzdelávací program predstavuje konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, profil absolventa či rámcové učebné plány. Samotné výkonové a obsahové štandardy presnejšie definujú, čo majú žiaci vedieť na konci jednotlivých vzdelávacích cyklov, teda tretieho, piateho a deviateho ročníka základnej školy. Rozdelenie vzdelávania v základnej škole na prvom a druhom stupni ostáva nezmenené, rovnako aj deväť ročníkov. Od požiadaviek, ktoré sú definované v štandardoch, sa bude odvíjať obsah nových učebníc, celonárodné testovanie a predovšetkým školské vzdelávacie programy, podľa ktorých sa budú žiaci v školách učiť. Dokument je zverejnený na stránke https://www.minedu.sk/statny-vzdelavaci-program-pre-zakladne-vzdelavanie-2023/ 

„Štátny vzdelávací program dá možnosť, aby sme učili predovšetkým deti, nie predovšetkým predmety a obsahy. Poskytne veľký rámec k tomu, aby sme v našich školách učili tak, aby nakoniec žiaci a žiačky, vedeli primerane veku a vo svojom životnom kontexte tak, aby to bolo informované myslenie a konanie na základe znalosti faktov a pojmov a porozumenia súvislostí, poznania potrebného detailu i celkového kontextu. Je to rámcový dokument, dôležitá bude realita v školách, kultúra školy. Aj preto sú pre nás dôležité aplikačné kroky, ako napríklad projekt regionálnych centier podpory učiteľov,“ 

Slovensko schválením nového ŠVP pre základné školy splnila dôležitý míľnik Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorého súčasťou je nový štátny vzdelávací program pre základné školy zameraný na naplnenie potrieb vzdelávania pre 21. storočie. „Slovenskí žiaci majú dlhodobo podpriemerné výsledky v testovaní OECD PISA v čitateľskej gramotnosti a prírodných vedách, miernejšie zaostávame aj v matematike. Kurikulárna reforma patrí medzi kľúčové nástroje plánu obnovy, ktoré majú potenciál tento trend zvrátiť a lepšie tak pripraviť deti na budúcnosť. Plán obnovy predpokladá, že nový štátny vzdelávací program zavedú všetky školy najneskôr od septembra 2026,“ hovorí Peter Goliaš, riaditeľ odboru vzdelávania, inovácií a verejných financií NIKA.

Prípravu kurikulárnej reformy sprevádzal náročný a dlhodobý proces, ktorého prioritou bola participácia s verejnosťou a otvorený prístup. Učitelia, učiteľky, riaditelia, riaditeľky aj akademici a akademičky sú členmi a členkami kurikulárnych komisií a tiež Hlavnej koordinačnej skupiny. Na vypracovaní kľúčových  dokumentov pracovalo viac ako 300 expertov. Medzi nimi aj učitelia zo škôl s deťmi zo  znevýhodneného prostredia, aj učitelia zo škôl pre nadané deti. Kľúčové dokumenty prechádzali 3 kolami verejných konzultácií, do ktorých sa zapájala učiteľská aj rodičovská verejnosť. Aby neostal nevypočutý hlas tých, ktorých sa zmeny týkajú, vznikol Žiacky poradný výbor. Ide o stále zastúpenie žiakov z každého kraja, ktorí prispievali do procesu prípravy reformy svojimi návrhmi a nápadmi.

Nové učivo a nový spôsob učenia prídu do škôl postupne. Na to, aby bola reforma úspešná, je potrebné postupné zavádzanie zmien a ich priebežné vyhodnocovanie. Na základe spätnej väzby od učiteľov a učiteliek zo zvádzajúcich škôl budú vznikať metodické materiály, ktoré budú podporou pre ďalšie základné školy. „Potrebujeme sledovať, do akej miery nový dokument smeruje pedagógov k tomu, aby namiesto odovzdávania hotových vedomostí učili svojich žiakov tieto vedomosti získavať a na základe nich samostatne myslieť a zodpovedne konať,“ hovorí Martin Kríž, riaditeľ odboru kurikula a inovácií MŠVVaŠ SR.

Aktuálne poznáme 40 základných škôl, ktoré budú medzi prvými zavádzať nový štátny vzdelávací program od septembra 2023. Do pilotného overovania sa prihlásilo 109 základných škôl, z nich expertný tím vybral pilotnú skupinu 40 škôl. Ich zoznam nájdete tu: https://vzdelavanie21.sk/skoly-postupne-zavadzanie-svp/. Ďalšia registrácia základných škôl, ktorá bude mapovať záujem o vstup do postupného zavádzania štátneho vzdelávacieho programu v školskom roku 2024/2025, bude otvorená na jeseň 2023. Do postupného zavádzania sa ma pridať ďalších 100 škôl. V roku 2025 by mala byť zapojená už tretina základných škôl na Slovensku. Celoplošne bude nový štátny vzdelávací program zavedený na všetkých školách od školského roka 2026/2027.

V priebehu augusta 2023 bude dodatkom k novému ŠVP schválený takzvaný minimálny učebný výstup. Ten predstavuje základnú úroveň toho, čo má vedieť žiak či žiačka na konci vzdelávacieho cyklu.  Učiteľom a učiteľkám v rámci jednotlivých cyklov a vzdelávacích oblastí pomôže stanoviť základnú úroveň vedomostí a zručností, ktoré sú nevyhnutné pre postup žiaka či žiačky do ďalšieho vzdelávacieho cyklu alebo stupňa vzdelávania. Dokument bude otvorený na verejnú konzultáciu od 31. mája do 14. júna prostredníctvom stránky verejnakonzultacia.vzdelavanie21.sk.

https://vzdelavanie21.sk/

Regionálne centrum podpory učiteľov  https://www.rcpupo.sk/

https://nivam.sk/

https://www.planobnovy.sk/aktuality/dobrodruzstva-skolskej-reformy/

Marec 2021

Rozhovor ministra školstva a ministra financií k chystaným reformným zmenám v rezorte školstva SR. Odporúčam vypočuť si.

https://www.facebook.com/ministerstvo.financii.sr/videos/146420384003228/

REFORMA ŠKOLSTVA 2020

Stostranové dokumenty predstavujúce reformu školstva sú minulosťou. Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling ukázal plán pre školstvo, ktorý chce počas štvorročného volebného obdobia napĺňať. „Vychádzame zo všetkých dokumentov, ktoré už boli vytvorené, z PVV, Programu SaS či Učiaceho sa Slovenska,“ ozrejmil.

Otvorený trh s učebnicami

Prvá fáza otvorenia trhu s učebnicami bola spustená pred letom. Doteraz sa do tejto oblasti investovalo približne 16 miliónov eur. V druhej fáze by ministerstvo školstva chcelo otvoriť trh s učebnicami aj pre 2. stupeň základných škôl, v tretej pre stredné školy. Zároveň sa zlepšuje recenzný proces, ktorého cieľom je rozšírenie ponuky o kvalitnejšie tituly. „Učebnice sa budú posudzovať do marca. Tvorte a podávajte si žiadosti všetci, ktorých učebnice predošlé politické strany v tomto rezorte odmietali a sabotovali,“ apeloval Gröhling.

Digitalizácia

Patrí medzi najambicióznejšie oblasti. Dôvodom je, že si vyžaduje veľký objem financií rádovo v stovkách miliónov eur. Cieľom digitalizácie je, aby boli v školách digitálne technológie k dispozícii pre učiteľov aj žiakov v špeciálnych učebniach s možnosťou zapožičania techniky aj domov.

6 miliónov eur ministerstvo vyčlenilo z vlastných zdrojov okresaním iných výdavkov. Ďalšie peniaze plánuje rezort získať úpravou eurofondových projektov, prostredníctvom REACT-EU či z Plánu obnovy. Okrem toho je potrebné posilniť aj personálne obsadenie škôl, v rámci ktorého by mala vzniknúť nová profesia – správca siete. Rovnako je nutné zaškoliť zamestnancov školy a podporiť využívanie digitálnych technológií napríklad aj v elektronickom testovaní.

Obsah vzdelávania

Vytvorený už je pilotný projekt, do ktorého sa zapojilo 35 škôl. Ide o nový vzdelávací program rozdelený na tri cykly (1.-3. ročník, 4.-5. ročník, 6.-9. ročník). Učitelia sa tak môžu k žiakom správať individuálnejšie a vzniká priestor aj na nové prístupy k učeniu. Zapojené školy majú zároveň k dispozícii metodické tímy, ktoré im v tomto systéme pomáhajú.

Zámerom je taktiež začleniť do vzdelávania prierezové témy, ako environmentálna či finančná gramotnosť. Prioritné v ďalšom období bude aj umožnenie žiakom s mentálnym znevýhodnením študovať na vybraných odboroch stredných škôl, regulovanie a zníženie odborov, ktoré sú nákladné a nemajú dobré uplatnenie. Dôležitá je tiež modernizácia ponuky odborov na stredných školách a podpora ich širokého uplatnenia v praxi. Naďalej sa pracuje aj na digitálnom učive, ktoré môže byť nápomocné nielen v prípade uzavretia škôl.

Debyrokratizácia

Cieľom opatrení v tejto oblasti je zníženie byrokratických úkonov a administratívy na školách, ktoré bude viesť k zníženiu záťaže učiteľov a zefektívneniu práce. Naplánovaná je úprava vyhlášok začiatkom budúceho roka, zákonov, štatistických zberov (napríklad RIS). Školám v tejto oblasti poskytneme metodickú pomoc.

Optimalizácia

Efektívnejšie fungovanie aj dostatok finančných prostriedkov. To by školy získali, ak prejdú k zlučovaniu a následne vytvoria väčšie celky.  Peniaze ušetrené prípadným znížením počtu škôl v sieti budú nasmerované späť do škôl – ako investície.

Zlúčenie organizácií

Dlhodobým zámerom je postupné zlučovanie a zefektívnenie práce organizácií rezortu s dôrazom na ich maximálnu funkčnosť.

Modelová škola

V najbližších mesiacoch bude dokončená modelová škola, ktorá má slúžiť ako inšpirácia na nové priestorové riešenia. Ďalším krokom je získanie financií na projekt, v rámci ktorého by mohli školy prejsť renováciou interiéru.

Zjednotenie financovania

V súčasnosti je financovanie regionálneho školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol (rezortu školstva a ministerstva vnútra), dvoch rezortných informačných systémov, často dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ – napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu. Ide teda o neefektívne riadenie financií.

Zjednotenie financovania pod jednu strechu je nevyhnutným krokom k prevzatiu zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení. Efektom by tiež bolo zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva.

Táto zmena tiež prispeje k lepšej diagnostike pre zapísanie dieťaťa do špeciálnej základnej školy alebo špeciálnej triedy základnej školy.

Materské školy

Predprimárne vzdelávanie bude po prvý raz povinné pre deti, ktoré do 31. augusta 2021 dovŕšia päť rokov svojho veku a budú mať jeden rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku. Zápisy do materských škôl sa pre tieto deti uskutočnia v máji 2021.

Na financovanie vzdelávania 5-ročných detí vyčlení ministerstvo školstva zvýšený finančný príspevok. Od budúceho roku vzrastie z objemu 15-percent na 43,75-percent životného minima, pripadajúceho na jedno nezaopatrené dieťa. Ide spolu o viac ako 15 miliónov eur ročne na zvýšené finančné nároky zriaďovateľov materských škôl, súvisiace s povinným predškolským vzdelávaním.

Ministerstvo preto bude podporovať samosprávy pri dobudovaní materských škôl, napríklad uľahčením zriadenia materskej školy v priestoroch základnej školy.

Zvýšiť by sa mal aj príspevok na dieťa so špeciálnymi výchovno–vzdelávacími potrebami v bežnej materskej škole.

Inklúzia a desegregácia

Zámerom je mať čo najviac podporných tímov na školách. Na tento účel v rámci projektu Pomáhajúce profesie II už bolo vyčlenených 82 miliónov eur a v súčasnosti je pokrytie asistentov takmer 70 percent. Rovnako mimoriadne dôležitou súčasťou personálu na školách by mali byť školskí psychológovia. Ďalšími krokmi v tejto oblasti je aj skvalitnenie poradenského systému a systému diagnostiky, debarierizácia škôl či vzdelávanie personálu škôl pri práci so žiakmi so špeciálnymi potrebami.

Vysoké školy

Najvýraznejšou zmenou bude nová metodika financovania vysokých škôl. Cieľom novej metodiky je viesť vysoké školy k lepším výsledkom, lepšej výskumnej a vývojovej činnosti a tiež zlepšiť prípravu na prax študentov po absolvovaní štúdia. Výraznejším spôsobom sa tak podporí kvalitný výskum a vývoj a vysokoškolské programy, ktorých absolventi sa uplatnia na trhu práce. A to s osobitným zreteľom na podporu vysokých škôl, ktoré dlhodobo robia kvalitný a medzinárodne uznávaný výskum a vývoj.

Motivovať aktívnych pedagógov ministerstvo chce prostredníctvom koeficientu tvorivej činnosti. V praxi to bude vyzerať tak, že škola dostane peniaze podľa aktívnosti jej zamestnancov.

Do systému financovania vysokých škôl sa tiež zavedú výkonnostné zmluvy, v ktorých sa vysoká škola zaviaže splniť konkrétne kvalitatívne kritériá do obdobia dvoch rokoch. Financie teda budú závisieť od ich splnenia.

V pláne má rezort školstva aj podporu internaciolizácie prostredníctvom projektu, ktorý by mal na Slovensko prilákať zahraničných odborníkov. Zároveň by sa mal upraviť aj spôsob obsadzovania funkčných miest docent a profesor na vysokej škole.

Ohodnotenie učiteľov

V súčasnosti prebiehajú rokovania s ministerstvom financií a pracuje sa na legislatívnych úpravách.  Rezort školstva plánuje zaviesť osobitné príplatky učiteľov za kvalitu, výkon a zohľadňovať bude aj ďalšie špecifiká.

 REFORMA ŠKOLSTVA Z POHĽADU PREDCHÁDZAJÚCEHO OBDOBIA

Pre žiaka:

- menej bifľovania,

- zaujímavejšie vyučovacie hodiny.

Pre rodiča:

- lepší výber medzi školami podľa ich profilácie,

- ucelenejší systém výučby cudzích jazykov.

Pre učiteľa:

- väčšie možnosti na sebarealizáciu,

- nový systém kariérového rastu.

Pre školy:

- väčšie možnosti profilovať sa podľa svojich možností a potrieb regiónu,

- tvorivejšia atmosféra v učiteľských kolektívoch.

Zaviedlo sa členenie na primárne vzdelanie (1. stupeň) a nižšie stredné vzdelanie (2. stupeň) v súlade s medzinárodnými štandardmi.

- Školy budú vzdelávať žiakov podľa vlastných školských vzdelávacích programov. Od 1. septembra 2008 sa to týka prvákov a piatakov ZŠ.

Od 1. 9. 2009 aj  školských zariadení (ŠKD,...)

- Umožňuje sa individuálne vzdelávanie žiaka prvého stupňa.

- Znižuje sa maximálny počet detí v triedach na:

   - 22 v prvom ročníku,

   - 24, ak je tvorená žiakmi viacerých ročníkov prvého stupňa ZŠ,

   - 25 v druhom až štvrtom ročníku,

   - 28 v piatom až deviatom ročníku.

- Žiakom sa zakazuje používanie mobilu počas vyučovania.

- Prváci sa budú môcť učiť v jednom slede 5 vyučovacích hodín, teda o jednu viac ako doteraz.

Harmonogram reformných krokov

- V rokoch 2007 a 2008 bolo schválených celkovo deväť koncepcií, ktoré sa stali podkladom pre pripravovaný zákon o výchove a vzdelávaní.

- 22. mája 2008 poslanci NR SR schválili zákon o výchove a vzdelávaní. Zákon je účinný od 1. septembra 2008 a nahradil pôvodný tzv. školský zákon z roku 1984.

- 19. júna 2008, po podpise zákona o výchove a vzdelávaní prezidentom SR, boli schválené štátne vzdelávacie programy (ŠVP) pre jednotlivé úrovne vzdelávania a k nim aj vzorové školské vzdelávacie programy (ŠkVP) a metodika ich tvorby. Školy mohli oficiálne začať s prípravou vlastných ŠkVP.

- V auguste 2008 vstúpilo do platnosti 13 vyhlášok, nadväzujúcich na zákon o výchove a vzdelávaní. Účinné sú od 1. septembra 2008.

- Od 1. septembra 2008 začnú materské školy vzdelávať podľa ŠVP. Pokiaľ už majú vypracovaný vlastný ŠkVP, môžu postupovať podľa neho.

- Od 1. septembra 2008 školy začnú učiť podľa vlastných ŠkVP v prvom a piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, základnej umeleckej školy a jazykovej školy. Pokiaľ by školy nestihli vypracovať ŠkVP do začiatku školského roka, majú na jeho dokončenie priestor počas prechodného obdobia 6 - 8 týždňov.

- Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú 2. až  4. ročník, 6. až 9 ročník základnej školy a 2. a vyšší ročník strednej školy, sa až do ukončenia príslušného stupňa vzdelania (prvý stupeň ZŠ, druhý stupeň ZŠ a stredná škola) vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné a stredné školy. Po prechode na ďalší stupeň vzdelávania sa už budú aj títo žiaci učiť podľa ŠkVP danej školy.

- 1. septembra 2008 vznikne Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý bude zabezpečovať novú formu monitorovania, porovnávania a analyzovania dosahovaných výsledkov škôl, ako aj hodnotenia kvality vzdelávania.

- V priebehu školského roka 2008/2009 budú školy pracovať na školských vzdelávacích programoch pre ďalšie ročníky.

- Od 1. septembra 2009 budú vzdelávať podľa vlastných ŠkVP materské školy,  školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, policajné školy a školy požiarnej ochrany.

- Od 1. septembra 2009 začnú podľa vlastného výchovného programu postupovať aj školské výchovno-vzdelávacie zariadenia a špeciálne výchovné zariadenia.

- Vyšší počet detí v triedach, než stanovuje zákon, môže Štátna školská inšpekcia povoliť na žiadosť zriaďovateľa do školského roku 2011/2012.

- Do školského roku 2011/2012 by mali osemročné gymnázia prijímať už len 5 % detí z daného populačného ročníka.

Učiace sa Slovensko navrhuje v školstve mnohé zmeny. Patrí medzi ne napríklad:

•Ráta sa s predĺžením povinnej školskej dochádzky o jeden rok, zo súčasných 10 rokov na 11,

•garanciu škôlky už budú mať trojročné deti,

•dôraz sa bude klásť na individuálnu výučbu,

•zmení sa napríklad fungovanie v triedach. Deti sa budú učiť aj mimo nich, napríklad na školskom dvore, v knižniciach či v prírode, 

reforma ráta aj s novými formami pedagogiky, napríklad s tzv. homeschoolingom,

školáci by sa zároveň mali učiť fungovať ako tímy, budú spoločne pracovať na skupinových projektoch,

•zmeniť by sa mal aj systém známkovania, 

•školy budú viac dbať na deti so špeciálnymi potrebami,

•od škôl sa bude vyžadovať sebahodnotenie,

•na prvom stupni základnej školy by už žiaci nemali prepadávať, znížia sa počty žiakov na osemročných gymnáziách,

•budú stúpať učiteľské platy, najmä začínajúcim učiteľom. Ide o jedno z opatrení, ktoré ma zatraktívniť povolanie,

•na pedagogické fakulty sa už nebude môcť hlásiť hocikto, prijímačky sa sprísnia,

učitelia by mali mať v budúcnosti nárok aj na sabatikal, teda nárok na platené voľno.

Slovníček školskej reformy

Dvojúrovňový model tvorby vzdelávacích programov - model, pri ktorom sa obsah vzdelávania tvorí na dvoch úrovniach - štátnej a školskej. Štát pre každú úroveň vzdelávania pripraví štátny vzdelávací program (ŠVP) a každá škola si na jeho základe vypracuje vlastný školský vzdelávací program (ŠkVP).

Externé testovanie žiakov - uskutočňuje sa na základných aj stredných školách formou centrálne zadávaných testov, ktoré žiaci riešia v rovnaký čas. Na základných školách sa doposiaľ testovali deviataci (vyučovacie jazyky a matematika), na stredných školách sú testy súčasťou maturitnej skúšky (pri vyučovacích a cudzích jazykoch a matematike).

Individuálne vzdelávanie - vzdelávanie žiaka prvého stupňa ZŠ v domácom prostredí, pokiaľ rodič spĺňa kvalifikačné predpoklady pre vyučovanie na prvom stupni ZŠ alebo ak pre svoje dieťa zabezpečí takéhoto pedagóga. Tento typ vzdelávania je umožnený aj žiakom, ktorí nie sú schopní zo zdravotných dôvodov dochádzať do školy; v takom prípade učiteľa zabezpečí príslušná (kmeňová) škola.

Kompetencia - preukázaná schopnosť kombinovať poznatky, zručnosti a postoje pri riešení konkrétnych problémov.

Kurikulárna rada - odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva v kľúčových oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických reforiem a nových modelov hodnotenia.

Medzinárodná klasifikácie stupňov vzdelania ISCED (International Standard Classification of Education):

ISCED 0  - materská škola (predprimárne vzdelanie),

ISCED 1 - 1. stupeň základnej školy (primárne vzdelanie),

ISCED 2 - 2. stupeň základnej školy/príma až kvarta osemročných gymnázií (nižšie stredné vzdelanie),

ISCED 3A - gymnázium (úplné stredné všeobecné vzdelanie - vyššie sekundárne),

ISCED 3B, 3C - stredné odborné školy,

ISCED 4 - pomaturitné štúdium (vyššie odborné školy),

ISCED 5 - vysoké školy.

Medzipredmetové vzťahy - sú reakciou na tradičné delenie učiva do jednotlivých predmetov. Ich cieľom je prepojenie vedomostí viacerých predmetov do uceleného obrazu reality. Dôležitým faktorom je tu koordinácia výučby v príbuzných predmetoch a časové zosúladenie preberania učiva. Medzipredmetové vzťahy sa už tradične uplatňujú na 1. stupni ZŠ v prvouke (kombinácia poznatkov prírodovedných predmetov).

Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov (neoficiálne "Milénium") - dlhodobá koncepcia rozvoja vzdelávacieho systému v SR v duchu humanizácie školy prijatá  v roku 2000. Program súhrnne vymedzuje hlavné priority, ktoré majú rešpektovať a realizovať štátne a verejné orgány, jednotlivé školy a školské zariadenia, pedagogickí pracovníci i všetci ostatní aktéri vzdelávacej politiky na Slovensku. Určil 12 pilierov, o ktoré by sa mala opierať reforma nášho vzdelávacieho systému.

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania - rozpočtová organizácia Ministerstva školstva SR, ktorá zabezpečuje externé testovanie žiakov za účelom monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.

Operačné programy - programy čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Obsahujú zoznam prioritných oblastí, na ktoré chce Slovensko tieto peniaze použiť. V súčasnosti sú naplánované na rozpočtové obdobie 2007 - 2013. Ministerstvo školstva SR riadi dva operačné programy - Vzdelávanie (rozpočet takmer 618 mil. eur) a Výskum a vývoj (rozpočet takmer 1,21 mld. eur). Sprostredkovateľským orgánom je Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ. V rámci týchto operačných programov sa vyhlasujú výzvy na podávanie projektov v konkrétnych oblastiach. Väčšina z nich je zameraná na podporu reformy školstva na Slovensku.

Rámcové učebné plány - sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú vzdelávacie oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti. Rámcové učebné plány určujú taktiež najväčší týždenný počet vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet hodín, ktoré môže škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.

Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (Common European Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assessment) - dokument, ktorý vznikol na pôde Rady Európy stanovuje všeobecný stupeň dosiahnutia jednotlivých presne špecifikovaných kompetencií a vytvára rámec pre tvorbu vzdelávacích politík v oblasti jazykov.

Definuje jednotlivé komunikačné úrovne:

- základná úroveň A nazvaná Používateľ základov jazyka, ktorá sa ďalej delí na úroveň A1 (fáza objavovania/oboznamovania sa s jazykom) a

úroveň A2 (počiatočná fáza využívania základných komunikačných nástrojov),

- mierne pokročilá úroveň B nazvaná Samostatný používateľ, ktorá sa delí na

úroveň B1 (fáza plynulého využívania základných komunikačných nástrojov/prahová úroveň) a

úroveň B2 (fáza primeraného využívania komunikačných kompetencií v bežných komunikačných situáciách),

- pokročilá úroveň C nazvaná Skúsený používateľ, ktorá sa ďalej delí na

úroveň C1 (fáza plynulého využívania komunikačných kompetencií v širokom komunikačnom kontexte) a

úroveň C2 (fáza celkového operačného využitia jazyka v akomkoľvek komunikačnom kontexte vrátane využívania interkultúrnych kompetencií).

Školský vzdelávací program (ŠkVP) - školy si ho pripravujú na základe štátom určeného štátneho vzdelávacieho programu. ŠkVP upravuje obsah výučby (nad rámec štátom stanoveného minima) i jej organizáciu (klasické predmety, projektové vyučovanie, bloková výučba). Každá škola si vypracuje vlastné učebné plány, osnovy i vzdelávacie štandardy, štát určuje len základný rámec. Otvára sa tak priestor pre iniciatívu učiteľa, možnosť profilovať sa na konkurenčnom vzdelávacom trhu a reagovať na regionálne potreby.

Štátny vzdelávací program (ŠVP) - štátom stanovený súbor poznatkov a zručností (alebo kompetencií), ktoré treba u žiaka rozvíjať, profilu absolventa, vzdelávacích oblastí (vrátane vzdelávacích štandardov a učebných osnov) a rámcového učebného plánu. Slúži ako jednotný základ pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

Učebné osnovy - obsahujú rozpracovanie učiva príslušných predmetov v ročníkoch na jednotlivé tematické celky a časti.

Učebný plán - základný školský dokument, ktorý obsahuje zoznam predmetov vyučovaných v danom type školy. Je v ňom stanovený týždenný a celkový počet vyučovacích hodín pre príslušný predmet a ročník.

Vzdelávacie oblasti - integrácia problematiky príbuzných školských predmetov, pričom tieto oblasti rešpektujú veľké oblasti života človeka. Vznikli preto, aby sa výchova a vzdelávanie v stredných školách integrovalo na báze takýchto oblastí ľudskej existencie. Preto je možné každú oblasť vyučovať prostredníctvom viacerých predmetov tak, aby sa zachytili všetky témy dôležité pre danú oblasť. Vzdelávacie oblasti nekopírujú súčasnú štruktúru vyučovacích predmetov. Môžu byť základom pre tzv. blokovú výučbu.

Vzdelávacie štandardy - vymedzenie obsahu učiva, ktoré si má žiak v danom predmete osvojiť.

Zákon o výchove a vzdelávaní - základný zákon upravujúci systém školstva v SR účinný od 1. septembra 2008.