Receptory

Receptor je špecifická štruktúra, ktorá je schopná prijať signál, ktorý môže mať fyzikálnu alebo chemickú podstatu. V užšom zmysle slova je receptorom makromolekula proteínovej povahy, ktorá po prijatí adekvátneho podnetu zmení svoje priestorové usporiadanie (konformáciu), čím aktivuje kaskádu ďalších dejov, ktoré ovplyvňujú lokálnu alebo celkovú činnosť bunky. Receptory sú v tomto zmysle vlastne "očami a ušami" buniek, vďaka ktorým bunka mení svoju činnosť (bunková odpoveď) na základe toho, čo sa deje v jej okolí (parakrinná signalizácia) alebo aj v celom organizme (endokrinná, nervová signalizácia). Jedine simultánnou reguláciou činnosti jednotlivých typov buniek pomocou signalizácie je možné v organizme udržiavať homeostázu, zdravie a život. Receptory hrajú v tejto regulácii kľúčovú úlohu, a preto nadbytok, nedostatok alebo absencia, poškodenie alebo mutácia niektorého typu receptora má pre organizmus zvyčajne veľmi závažné následky.

V súčasnosti je známe už veľké množstvo receptorov. Určité zjednodušené rozdelenie a prehľad je na obrázku nižšie spolu s príkladmi jednotlivých typov. Tento prehľad nie je úplný, mal by však postačovaťako základ, do ktorého je možné prípadne si doplniť ďalšie typy receptorov a príklady týchto typov.

Vysvetlivky k obrázku:

Metabotropné receptory - receptory, ktoré predávajú signál do bunky pomocou aktivácie špecifických enzýmových systémov

Tyrozínkinázové receptory - po naviazaní ligandu na extracelulárnej doméne sformuju dva také receptory dimér a ich intracelulárne domény si najskôr nafosforylujú vlastné hydroxylové skupiny tyrozínu navzájom (autofosforylácia), čím sa aktivujú a prenášájú signál vyvolaný ligandom na ďalšie zložky signalizačnej kaskády.

Receptor asociovaný s G-proteínom - receptor, ktorý má typicky 7 transmembránových častí a jeho intracelulárna doména aktivuje niektorý typ G-proteinu.

G-proteín - proteín, ktorý sa skladá z troch podjednotiek - α, β, γ. Neaktívna forma G-proteínu viaže GDP (odtiaľ názov G-proteínu - proteín viažúci guanínové nukleotidy). Pri aktivácii sa GDP na α-podjednotke sa vymení za GTP a komplex sa rozpadne na aktivovanú α-podjednotku s naviazaným GTP a βγ-komplex. Zvyčajne α-podjednotka interaguje s niektorým enzýmom, čím ho môže aktivovať alebo inhibovať. α-podjednotka má tiež GTP-ázovú aktivitu a po určitom čase hydrolyzuje GTP na GDP, čím sa sama inaktivuje, spojí sa s komplexom βγ a opäť vytvorí komplex αβγ.

Gs-proteín - G-stimulačný proteín - po aktivácii aktivuje membránový enzým adenylát cyklázu (AC)

Gi-proteín - G-inhibičný proteín - po svojej aktivácii inhibuje membránový enzým adenylát cyklázu (AC)

Gp-proteín - G-proteín, ktorý po svojej aktivácii aktivuje membránový enzým fosfolipázu C (PLC)