Siedmy týždeň

14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: "Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." 15 Iní hovorili: "To je Eliáš." A iní zasa vraveli: "Je to prorok, ako jeden z prorokov." 16 Keď to Herodes počul, povedal: "To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať." 17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18 A Ján Herodesovi hovoril: "Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!" 19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: "Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti." 23 A veľmi jej prisahal: "Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva." 24 Ona vyšla a vravela svojej matke: "Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: "Hlavu Jána Krstiteľa." 25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: "Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa." 26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

Viem čo mám robiť?

Stručná odpoveď znie: áno. Každý z nás je najlepším odborníkom na svoj život a v hĺbke srdca poznáme odpoveď na otázku “ako ďalej”. Problém je, že niekedy si proste nenájdeme čas, aby sme sa stíšili a túto odpoveď objavili. 

Podobáme sa tak na Herodesa - on Jána rád počúval. Niekde v hĺbke srdca vedel, že má pravdu. Len pred tou pravdou stále utekal. Nechcel ju počuť, alebo žiť v klamstve pre neho bolo pohodlnejšie. 

Niekedy aj my potrebujeme takéhoto “Jána” ktorý nás vyruší z nášho pohodlia a ukáže nám správny smer. Resp. donúti nás zamyslieť sa, ako ďalej… Otázka znie, čo s takýmito ľuďmi v živote robíme? Počúvame ich a snažíme sa zistiť či náhodou nemajú pravdu? Alebo ich radšej “vrhneme do väzenia” či “pripravíme o hlavu”?

30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. 31 On im povedal: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. 33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. 34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie." 37 On im odpovedal: "Vy im dajte jesť!" Vraveli mu: "Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?" 38 Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!" Keď to zistili, povedali: "Päť a dve ryby." 39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40 A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa, 43 ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. 44 A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

Poznáte ten pocit?

Určite každý poznáte pocit: doteraz som pracoval/učil sa/pomáhal…, teraz mám právo si konečne oddýchnuť. Je to pravda. Každý máme právo oddýchnuť si po ťažkej práci. Ale ani to neznamená, že sa máme “odpojiť” - teda je oddychujem a nič ma nezaujíma. Niekedy nás totiž Boh pozve do nejakej činnosti, pri ktorej načerpáme viac, ako keby sme len tak ležali a nič nerobili. Tak ako apoštoli - nazbierali 12 košov odrobín (teda pre každého jeden). Ježiš vie čo potrebujeme, len je dôležité počúvať jeho hlas aj vo chvíľach keď sme unavení a chceme si “oddýchnuť”. 

Na druhej strane niekedy podľahneme aj opačnému riziku - nejaká činnosť nás baví a preto ju robíme aj napriek vyčerpaniu (napríklad vieme, že by sme mali ísť spať, ale predsa si ešte pozriem niečo na soc. sieťach, alebo nejaký film/seriál). Práve toto sú chvíle, kedy máme počuť hlas “Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.”

45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. 46 Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. 47 A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. 48 Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť. 49 Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; 50 všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" 51 Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, 52 lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.

53 Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli. 54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; 55 rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. 56 A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

Ak je Boh za nás, kto môže byť proti?

Ježiš nebol kúzelník. Ale aj napriek tomu, niekedy spravil vec, pri ktorej sa všetci čudovali a nechápali, ako je to možné: premenenie vody na víno, utíšenie búrky, chodenie po vode… Prečo to robil? Určite nie preto, aby sa predviedol, že to dokáže… Týmito svojimi skutkami nám ukazuje jeden dôležitý postoj: že ak človek hľadá Božiu vôľu a plní ju, tak ho bude poslúchať dokonca aj príroda. Všetko je totiž podriadené Božej moci. 

Na to skúsme pamätať, vždy keď máme pocit, že sme príliš slabí, aby sme urobili niečo dobré. Že my to nedokážeme. Je síce pravda, že sami to nedokážeme. Ale my nie sme sami! My sme s NÍM. A ak plníme JEHO vôľu, on nám ukáže ako prekonať problémy, ktoré sa nám do cesty postavia. Pretože: “Ak je Boh za nás, kto je proti nám?” (Rim 8,31).

1 Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. 2 A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. 3 Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4 A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. 5 Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?" 6 On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: “Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.” 8 Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov." 9 A hovoril im: "Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. 10 Lebo Mojžiš povedal: “Cti svojho otca i svoju matku” a: “Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.” 11 Vy však hovoríte: “Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,” 12 už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. 13 A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte."

Existuje veľa lepších kníh…

Pred nejakým časom som počúval jednu prednášku, kde neveriaci autor hovoril: “Neviem prečo by sme sa mali riadiť podľa morálky Biblie. Veď existuje veľa lepších kníh, podľa ktorých by sa dalo žiť.” Áno pre neveriaceho nemusí byť Biblia ničím výnimočným. Problém je, ak sa takouto stane aj pre nás veriacich. Ak ju máme uloženú “medzi inými knihami” a občas sa riadime podľa Biblie a občas podľa niečoho iného… 

Prečo je to problém? - pretože takto my sami začneme určovať, čo je dobré a čo zlé. Takto nám ale hrozí, že si každý začne robiť to čo sa jemu zrovna zdá najlepšie a to môže byť v konečnom dôsledku veľmi škodlivé pre iných…

To sa stalo farizejom a zákonníkom v dnešnom evanjeliu. Oni síce vedeli čo je v Písme, ale upravovali si to podľa toho, ako im to vyhovovalo. Lenže my ľudia často naozaj nevieme, čo je skutočné dobro. Preto potrebujeme čítať Evanjelium, aby menilo naše myslenie, podľa Ježišovho myslenia.

14 Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka." 16 (Kto má uši na počúvanie nech počúva) 17 Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18 On im povedal: "Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, 19 veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?" Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20 A pokračoval: "Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 21 Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. 23 Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka."

Môžem sa pozerať na dobré a krásne nahé ženy?

Marián Kuffa (katolícky kňaz, ktorý sa stará o bezdomovcov) hovoril v jednej kázni, že jeden z jeho chlapov sa ho raz opýtal: Farár, ak všetko čo Boh stvoril je dobré a krásne, prečo nám nedovolíš pozerať sa na dobré a krásne nahé ženy v časopise? Ako by ste na to odpovedali? 

Odpoveď nie je taká jednoduchá ako sa na prvý pohľad zdá… Asi tušíme, že takéto obrázky nie sú dobré. Ale v čom je problém? Problém nie je v samotnom ženskom tele, na ktoré sa chceli pozerať. Problém je v pohľade toho muža - on sa nedokáže na ten obrázok pozerať čisto. Preto svojím pohľadom kazí toto Božie dielo. 

Toto isté platí aj pre nás všetkých - nie je problém v tom čo robíme/pozeráme, ale ako niečo robíme a ako sa na to pozeráme. Tak to hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu: “Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,...” 

To však ale neznamená, že môžeme robiť všetko. Ak nemám dosť sily, je lepšie sa niektorých vecí vzdať. Ak sa nedokážem pozerať čisto, je lepšie sa nepozerať vôbec. Kuffa to uzavrel takto: páčilo by sa ti, keby sa niekto pozerá na takýto obrázok tvojej mamy, sestry, alebo dcéry? Ak nie, tak sa ani ty takto nepozeraj na tie dcéry, sestry a matky iných ľudí…

24 Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. 25 Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. 26 Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. 27 On jej povedal: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." 28 Ale ona mu odvetila: "Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." 29 On jej povedal: "Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." 30 A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.

Nielen “čo”, ale aj “ako” hovoríme…

Dnešné evanejlium je celkom náročné na pochopenie. máme pocit, že Ježiš sa správa tak trochu necitlivo. Nevieme čo všetko bolo za tou reakciou, ale jednu vec vieme: My sme tie slová od Ježiša nepočuli. A nie je dôležité len “čo” sa hovorí, ale aj “ako” to človek povie. 

Všetci to poznáme, stačí že nás niekto pozdraví “dobrý deň” a už často vieme či nám hovorí “rád ťa vidím” alebo “daj mi pokoj”. A pritom môže povedať tie isté slová…

Rovnako je to aj pri Ježišových slovách: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." Pravdepodobne to od neho nevyznelo ako “choď preč a daj mi pokoj”, ale skôr: “naozaj chceš to kvôli čomu si prišla”? A žena v tejto skúške obstála. Nenechala sa odbyť ale jej láska k dcére nakoniec zvíťazila.

A to je veľkým príkladom aj pre nás: 1. počúvajme srdcom nielen ušami. 2. Keď niečo hovoríme (dokonca aj náročné veci) snažme sa ich hovoriť s láskou.

Prečítaj si liturgické čítania na dnešnú nedeľu.

Žalm:

Na čo mám počúvať staré Židovské básničky? Toto alebo podobné otázky si kladie veľa ľudí keď počuje Žalm (alebo sa nad tým ani vôbec nezamýšľa). Len málo ľudí si uvedomuje hodnotu týchto “básničiek”. 

Skúsme sa teraz nakrátko aj my zamyslieť nad týmito textami písma. Žalmy sú totiž v skutočnosti školou modlitby. Oni nám ukazujú, ako by sme sa mali modliť keď sme šťastní, smutní, sklamaní, prežívame pekné, alebo náročné chvíle. Dokonca aj keď máme pocit, že Boh “spí”, alebo ani neexistuje… 

Ako teda počúvať žalm, aby sme si z neho niečo zobrali? Žalm reaguje na prvé čítanie, preto, je dôležité zachytiť najdôležitejšiu myšlienku prvého čítania a ju sa snažte pretaviť do modlitby. A žalm vám v tom môže pomôcť. On nám “vyplaví” hlavnú myšlienku, pripomenie nám ju pomáha nám, aby sme sa mohli hlbšie ponoriť do modlitby. 

Najjednoduchšie sa to dá robiť tak, že si zapamätáme "responzórium" - teda tú časť, ktorú všetci opakujeme spoločne. Tá veľmi často nesie tú najdôležitejšiu myšlienku Žalmu. Je to jednoduché - len si v duchu opakuj túto myšlienku (aj keby nič iné zo Žalmu nerozumieš...