Piaty týždeň

13 Potom im povedal: "Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? 14 Rozsievač seje slovo. 15 Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16 Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, 17 ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. 18 A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, 19 ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. 20 A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú."

4 spôsoby ako počúvať

Každý to poznáme, sme na počítači, alebo mobile,... a mamina zakričí “poď vyniesť smeti”. Táto situácia má 4 možné riešenia. 1. sme tak zaujatí tým čo robíme, že síce počujeme, že mama niečo hovorila, ale hneď zabudneme, čo tobolo. Keď za 10 minút na nás zvýši hlas, my tvrdíme “toto si určite nehovorila” alebo “ja som nič také nepočul”. 2. možnosť je, že hneď zakričíme “áno idem” ale potom to stále posúvame. Povieme si, dám tomu ešte 5-10 minút, potom znovu,... a nakoniec si vždy nájdeme niečo iné. 3. prípad je podobný. Síce počujeme, že nám mamina niečo hovorila a možno jej aj povieme “chvíľu počkaj” alebo “ešte toto dorobím”. A tá vec nás vtiahne do takej miery, že na to čo chcela mama úplne zabudneme. 4. a posledná možnosť je, keď sa zdvihneme a ideme. 

V podstate toto hovorí Ježiš v dnešnom podobenstve. Náš život prináša ovocie jedine ak: 1. dobre počúvame, 2. hneď začneme, 3. nedovolíme, aby nám v tom nič nezabránilo. 

Toto neznamená že máme byť zbrklí - niekedy si treba veci premyslieť. Ježiš nás však varuje pred odkladaním dobrých rozhodnutí.

Z tohto dôvodu máme v tomto období robiť každý deň nejaký nenápadný dobrý skutok - aby sme si zvykli, že keď mám dobr nápad, nemám veci odkladať, ale hneď urobiť dobro. Takto bude náš život prinášať kvalitné ovocie.

21 Potom im povedal: "Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"

Prečo má slon tak veľké uši?

Určite si už videl slona (či už na obrázku, alebo v ZOO) a pravdepodobne si už niekde videl aj obrázok mamuta. Keby sa ťa opýtam, aký je medzi nimi rozdiel, asi by si odpovedal “chlpy” a je to pravda. Je tu ale aj druhý rozdiel, ktorí si nie vždy uvedomomíme - a to je veľkosť uší. Prečo slony majú veľké uši a mamuty maličké, keď sú vzdialení príbuzní? 

Dôvod je veľmi logický a asi si naň už prišiel - mamuty sa prispôsobili na zimu, kde by im veľké uši umrzli. Naopak, slony používajú uši na ochladzovanie organizmu vo veľkom teple. To však nie je jediný účel takého veľkého ucha. Ucho slona slúži ako veľký radar, ktorý dokáže zachytiť zvuky na obrovské vzdialenosti… Akoby si organizumus slona povedal: “tak keď už tie uši mám, tak ich poriadne využijem”.

Naše organizmy (uši, oči, mozog,...) sa vyvinuli podobne - prispôsobené na to čo potrebujeme. Máme možnosť ich využívať na to aby sme počúvali, pozerali a premýšľali nad dobrými vecami. Aby do nás mohlo byť “zasiate” dobré semeno Božieho slova (ako sme to čítali včera). A aby náš život “svietil” dobrým príkladom (ako sme to čítali dnes). Bohužiaľ, napriek tomu, že sme na to “vybavení” nie vždy to správne používame. Aj o tom hovorí Ježiš v dnešnom podobenstve. Máme možnosť byť “dobrou pôdou”, aby v nás Božie slovo mohlo prinášať úrodu. My sa však často rozhodneme, že chcem počúvať niečo iné. Že Božiemu slovu nedáme dosť priestoru v načom živote. Skúsme si dnes “povedať ako slon” - keď už tie uši mám, tak by som ich mohol dobre používať…

24 Ďalej im povedal: "Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. 25 Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má."

Niekedy je menej viac…

Asi poznáte ten pocit: “čo by som mal teraz robiť?” “čo ak mi niekde niečo dôležité ujde?”. Je to všadeprítomné napätie, že keď robíme čokoľvek, mohli by sme robiť niečo užitočnejšie, alebo lepšie… napr. len začnem počúvať učiteľa v škole a už mám pocit, že by som si mal skontrolovať mobil, či mi nenapísal niekto niečo dôležité…

Samozrejme je dôležité mať prehľad o tom čo sa deje. Ale poviem vám pravdu: nech sa budete snažiť akokoľvek, nikdy nebudete mať dosť informácií. vždy bude viac toho čo neviete, než toho čo viete. Preto v dnešnej dobe je dôležitejšie vedieť si vyberať čomu budeme venovať čas, než snažiť sa zbierať “akékoľvek informácie”. 

Z tohto dôvodu Ježiš hovorí: dávajte si pozor čo počúvate. Pretože vie, že nie všetko nám bude slúžiť na dobré. Táto výzva nám má práve v tom pomôcť. Venovať sa pár užitočným veciam, namiesto toho, aby sme sa venovali všetkému a pritom v konečnom dôsledku ničomu poriadne.

26 Ďalej hovoril: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; 27 či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. 29 A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva."

Nie všetko musím mať pod kontrolou.

Kedysi som počul takýto príklad: predstav si, že zasadíš rastlinku a chceš vedieť ako rastie, tak každý deň prídeš, vyberieš to klíčok z pôdy a dobre si ho poprezeráš. Pravdepodobne by si zistil, že tá rastlinka vôbec nerastie. Prečo? Pretože vždy potrháš tie malé korienky, ktoré z nej vyklíčili a preto, nemôže prijímať živiny a rásť… 

Niekedy máme pocit, že musíme mať veci pod kontrolou - musíme všetkému rozumieť, všetko kontrolovať, všade byť a všetko vedieť. To ale môže byť niekedy na škodu. Niektoré veci proste potrebujú čas. A tým, že sa na ne budeme viac pozerať, neznamená to, že budú rýchlejšie rásť. 

Našou úlohou je, aj podľa slov dnešného evanjelia, kvalitne zasiať a potom trpezlivo čakať na úrodu. Polievať, hnojiť a starať sa, ale nechcieť všetko prehnane kontrolovať. 

To platí aj o tejto našej výzve. Nemusím všetkému vždy rozumieť, ale vytrvalé aplikovanie jednotlivých krokov postupne spôsobí, že dosiahnem želaný výsledok…

30 A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, 32 ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky."

Atómové návyky.

Táto myšlienka je veľmi stará. Mnohí svätí a učitelia duchovného života zdôrazňovali, že ak si chceme vybudovať nejakú čnosť (dobrú vlastnosť), tak treba začať tým, že robíme malé kroky. Pre nás moderných ľudí môže byť však omnoho zrozumiteľnejšia kniha “Atómové návyky”. Tá veľmi jednoducho vysvetľuje, ako funguje každodenné zhromažďovanie malých nepatrných zlepšení. Preto veľmi odporúčame, práve túto knihu si prečítať počas plnenia tohto plánu.

Ježiš hovorí o podobnej myšlienke aj v dnešnej stati evanjelia. Nebeské kráľovstvo sa nešíri násilnou inváziou do nášho života. Ide skôr o postupné zasievanie malých nepatrných semienok, ktoré (ak im dáme priestor) pomaly klíčia a prinášajú úrodu. 

Uchráňme sa teda pokušenia robiť všetko a hneď. Radšej robme malé ale pevné kroky. To platí aj o tejto našej výzve: nikto z nás ju nemusí dokončiť. To najdôležitejšie je, aby sme si zachovali tie dobré návyky, ktoré sme sa doteraz naučili. Keby aj v tomto období skončíme, nič sa nedeje. Len sa upevňujme v tých zvykoch, ktoré sme si už osvojili.

33 V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.

Kto som?

Keď čítame evanjelium, určite si každý z nás všimne, že Ježiš sa správa inak k zástupom ľudí a inak k svojim učeníkom. Môže sa nám zdať, že akoby zástupy diskriminuje - keď im nehovorí všetko. Ale opak je pravdou. Ľudia, ktorí boli v zástupe nemali moc času počúvať Ježiša. Boli to obyčajní ľudia, ktorí mali svoje rodiny, zamestnania a nemohli sa jeho učeniu príliš venovať. Preto ich krátko povzbudil, pomohol im a oni odchádzali. 

S učeníkmi to bolo iné. Oni nasledovali Ježiša všade, boli s ním stále. Preto mali aj viac času, aby ho mohli počúvať. Z tohto dôvodu im mohol viac povedať a viac vysvetliť. 

Otázka znie, kde sa zaradíme my. Chceme patriť do zástupu, ktorý príde na nedeľnú omšu a potom sa vráti k svojim životom? Alebo sme ochotní stretávať sa s Ježišom každý deň, viac ho počúvať a snažiť sa lepšie porozumieť Jeho náuke? Rozhodnutie je len na nás. Ak cítime v sebe túžbu ísť viac do hĺbky, skúsme na ňu odpovedať.

Prečítaj si liturgické čítania na dnešnú nedeľu.

Modlime sa…

Ak ste videli rozprávku Shrek určite si spomeniete na záverečnú scénu, kde sa koná svadba a v kostole stoja muži, ktorí majú v rukách tabule s inštrukciami “potlesk” “úžas”... Aby ľudia presne vedeli čo majú robiť (čo od nich kráľ očakáva). 

Niekedy nám to môže pripadať podobne aj pri výzve kňaza “Modlime sa”. Sme predsa v kostole. Vieme že sa máme modliť. Na čo nám to potrebuje opakovať? 

Kňaz nám však nehovorí výzvu “modlime sa” preto, že by sme to sami od seba nevedeli, ale preto, aby sme sa v konkrétnej chvíli v tomto úmysle zjednotili všetci. 

Asi ste už všetci videli “mexickú vlnu” na štadióne. Jej krása spočíva práve v tom, že sa veľké množstvo ľudí zjednotí v spoločnom “projekte” vytvoriť vlnu. Keby sa každý postaví inokedy, tak by to nefungovalo…

Výzva “Modlime sa” slúži podobne, ako spúšťač takejto “duchovnej mexickej vlny” - všetci prestaneme riešiť iné veci a zjednotíme sa v konkrétnom úmysle o ktorom hovorí daná modlitba.