Štvrtý týždeň

13 Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. 14 Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať 15 s mocou vyháňať zlých duchov: 16 Šimona, ktorému dal meno Peter, 17 Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, 18 ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského 19 a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.

11 ľudí stačí

Niekde som počul zaujímavú myšlienku: Ježiš dokázal s 12 ľudmi zmeniť celý svet, toto iste by dokázal aj dnes, keby nájde 12 ľudí, ktorí by mu úplne dôverovali. Dokonca by malo stačiť aj 11, lebo Judáš nakoniec zradil. 

Neviem, či to sedí presne matematicky, ale symbolicky to sedí určite. Ježiš nepotrebuje veľké počty. Stačí pár ľudí, ktorí ho budú brať vážne. Chceš medzi nich patriť aj ty? 

Táto myšlienka je jadrom tejto našej výzvy: ty sa rozhodni konať inak a ak sa ti dá nájdi pár ďalších ľudí, ktorých k tomu pozveš. Keby každý z nás nájde len troch ľudí, ktorí by chceli zmeniť svoj život k lepšiemu a oni ďalších troch,... Svet sa pomaly zmení…

20 Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. 21 Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: "Pomiatol sa."

Si blázon?

Ak áno, tak vitaj, určite si na správnom mieste. Toto nie je nič pre normálnych ľudí. Normálni ľudia nechcú zmeniť svet k lepšiemu. Tí, ktorí niečo zmenili boli tak trochu blázni - padali a znovu vstávali, hádzali im prekážky pod nohy a oni vždy našli spôsob, ako ich prekonať, nechápali ich, ale predsa ich obdivovali. 

Takýchto bláznov potrebuje aj Ježiš. On povedal, že “žiak nie je nad učiteľa” a ak učiteľa nazvali bláznom, potom s tým musíme rátať aj my. To nás ale nesmei odradiť, od lásky k svetu a ľuďom. Len tak vybuduješ niečo, na čom naozaj záleží.

22 Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: "Je posadnutý Belzebulom" a: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov." 23 On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: "Ako môže satan vyháňať satana? 24 Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, 25 a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. 26 Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 

27 Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. 28 Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. 29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom." 30 Lebo hovorili: "Je posadnutý nečistým duchom."

Rozdeľ a panuj.

Všetci poznáme túto pravdu. Ak ľudí zjednotíme, nikto sa im nemôže postaviť. Ak sú ale rozdelení, tak ich veľmi ľahko porazíme. To isté platí aj o nás samých. Ježiš hovorí “kráľovstvo vnútorne rozdelené nemôže obstáť” - a to platí v negatívnom zmysle (ako to používa on). Teda, že ak sa diabol rozdelí, nedokáže obstáť. Ale platí to aj v pozitívnom zmysle, ak sme rozdelení, nebudeme môcť obstáť v dobrom. 

Predstav si to jednoducho: ak chceš naraz hrať na klavír, športovať, učiť sa a aj pozerať film, v skutočnosti neurobíš nič. Ak si ale vyberieš len jednu vec z tejto ponuky a sústredíš sa úplne na to, postupne sa v nej zlepšíš. 

Ak má náš život priniesť ovocie, musíme si vybrať čomu sa budeme venovať. Ale čo je ešte dôležitejšie, musíme si vybrať čomu sa venovať nebudeme. Učme sa sústrediť na dôležité veci v živote a tie menej podstatné odsúvať na druhú koľaj. 

31 Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32 Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: "Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry." 33 On im odvetil: "Kto je moja matka a moji bratia?" 34 Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. 35 Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka."

Čo je pre teba najväčšia hodnota?

Keď túto otázku položím žiakom v škole, najčastejšie do prvých 5 bodov zaradia rodinu. Väčšina ľudí vie, že rodina je naozaj dôležitá a treba sa o ňu starať. Pre Ježiša to bolo rovnaké. Tiež si vážil svoju rodinu - svojej mame dal najvýznamnejšie miesto v nebi… to hovorí za všetko. To ale neznamená, že sa stačí dobre narodiť a všetko je fajn. Ježiš v dnešnom evanjeliu ukazuje, čo je rozhodujúce vo vzťahu k nemu. Nie to, že niekto je jeho príbuzný, ale že plní Božiu vôľu. Pretože niekedy sa aj príbuzní môžu mýliť (hoci niektoré veci myslia dobre). To sme videli v 20 verši, kde sa píše, že ho chceli odviesť… A to určite nebolo podľa Božej vôle. 

Toto isté pravidlo platí aj pre nás: vždy si treba vážiť svojich blízkych, svoju rodinu. Ale predovšetkým treba plniť Božiu vôľu. Lebo to je to najlepšie pre nás aj pre nich.

1 A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. 2 Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: 3 "Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. 4 Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; 6 ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8 Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." 9 A povedal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"

Odstúp, aby si lepšie videl.

Zdobili ste už niekedy stromček? Ak áno, viete o tom, že niekedy musíte odstúpiť, aby ste sa pozreli, ako vyzerajú ozdoby a svetielka z diaľky. Pretože hoci z blízka sa nám to môže zdať dobré, z väčšej diaľky zbadáme, že niektoré miesta nie sú symetrické. Teda, niekedy je treba vytvoriť si odstup, aby sme niektoré veci jasnejšie videli a lepšie im porozumeli. 

Tento prístup zvolil aj Ježiš. Ľudia k nemu prichádzali aby sa ho dotkli a uzdravili sa. To je dôležité. Ale on im chcel povedať ešte niečo dôležitejšie a preto nastúpil na loď… Vytvoril odstup, aby lepšie porozumeli tomu, čo im hovorí. 

Tento princíp je dôležitý aj pre nás: niekedy máme pocit, že musíme byť “in” aby sme všetkému rozumeli. Chceme všetko vidieť, počuť čítať,... V mnohých prípadoch nám to ale nepomáha, aby sme veciam správne rozumeli. A potom sa stáva, že síce veľa vieme, ale nerozumieme ani svojmu životu, ani ostatným ľuďom a ani tomuto svetu. Preto je potrebné vytvoriť si odstup: niekedy vypnúť upozornenia na mobile, nastaviť časovač na aplikácii, odísť niekde do samoty/kostola/prírody,... Spravím síce krok späť, ale je to preto, aby som lepšie videl.

10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. 11 On im povedal: "Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, 12 aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo."

Ako by som hrach na stenu hádzal.

Stalo sa ti už niekedy, že si niečo hovoril a po nejakom čase si si uvedomil, že ten druhý človek ťa vôbec nevníma, alebo nerozumie čo mu chceš povedať? Niekedy môže byť chyba v nás, možno hovoríme moc komplikovane, alebo sme si veci nepremysleli a nevieme ich vysvetliť. Ale niekedy môže byť problém v tom, že daný človek proste nechce počúvať, alebo pochopiť a len si hovorí “už aby to skončilo”. V tomto druhom prípade sa môžeme snažiť akokoľvek, ale moc s tým nezmôžeme. 

S podobným problémom sa potýkal aj Ježiš. Každý v jeho okolí si riešil to svoje: zákonníci hľadali niečo čím by ho mohli obžalovať, zástupy sa chceli dať uzdraviť a ani učeníci neboli bez chyby - stále rozmýšľali nad tým kto z nich je väčší (ako to budeme čítať neskôr). 

Ježišove slová majú obrovskú moc, ale pokiaľ ich nechceme počúvať a porozumieť im, aj o nás bude platiť, že hľadíme ale nevidíme, počúvame ale nepočujeme a nemôžme sa uzdraviť zo svojich hriechov…

Prečítaj si liturgické čítania na dnešnú nedeľu.

Keby sa niečo zmení, dám ti vedieť…

Raz som počul rozhovor medzi mojou babkou a dedkom. Babka sa sťažovala na to, že jej dedko nehovorí, že ju má rád… Na to jej on odpovedal: "Povedal som ti to raz pri svadbe a keby sa niečo zmení, tak ti to oznámim." Samozrejme tu to bolo myslené ako vtip. 

Ale asi každý z nás vidí, že keby to takto funguje, asi by sme ďaleko nedošli. Napriek tomu, že sme svojim milovaným povedali, že ich máme radi už niekoľkokrát, predsa im to pravidelne opakujeme… a nerobíme to len kvôli nim, aj my sami si tým lepšie uvedomujeme, aké cenné sú pre nás tieto vzťahy. 

Veľmi podobné je to aj vo svätej omši. Na prvý pohľad by sme mohli povedať: “na čo mám Bohu hovoriť nejaké chválospevy a podobné veci, on to predsa nepotrebuje a ja viem, že je veľký a všetko stvoril a aj to že nás vykúpil…” Predsa však platí, že na každej omši hovoríme slová “Sláva Bohu na výsostiach”. Robíme to preto, aby sme si lepšie uvedomili, kým Boh v skutočnosti je. 

Áno on to nepotrebuje, ale ak niekoho milujeme, chceme mu to opakovať, aj vo chvíľach kedy to nepotrebuje počuť - len preto, že ho máme radi. 

Toto je ďalšou časťou nedeľnej svätej omše: spev Sláva Bohu na výsostiach”. Skúsme si uvedomovať, čo v tomto speve vyslovujeme: 

Sláva Bohu na výsostiach

a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.

Chválime ťa, velebíme ťa,

klaniame sa ti, oslavujeme ťa,

vzdávame ti vďaky, lebo veľká je sláva tvoja.

Pane Bože, Kráľ nebeský,

Boh Otec všemohúci.

Pane, Ježišu Kriste, ty jednorodený syn,

Pán a Boh, Baránok Boží, Syn Otca.

Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami,

ty snímaš hriechy sveta, prijmi našu úpenlivú prosbu.

Ty sedíš po pravici Otca, zmiluj sa nad nami.

Veď len ty si Svätý, len ty si Pán,

len ty si Najvyšší, Ježišu Kriste,

s Duchom Svätým v sláve Boha Otca.

Amen.