Jedenásty týždeň

41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: "Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. 43 Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. 44 A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých."

S mocou prichádza veľká zodpovednosť.

Vieš aký je rozdiel medzi riadením bicykla a riadením lietadla? Keď havaruješ na bicykli, tak si rozbiješ kolená… Keby havaruješ s lietadlom, dôsledky si ani nevieme predstaviť… Každému človeku sa páči, keď má veci pod kontrolou. Už na malom dieťati je vidieť, že je rado, keď ho iní poslúchajú. Postupne ako dozrievame by sme si mali uvedomiť, že s väčšou mocou prichádza aj väčšia zodpovednosť (presne tak ako v tom spomínanom lietadle).

Apoštoli tomu vôbec nerozumeli. Mysleli si, že “pilot v lietadle má najlepší výhlad, najlepšie sedadlo a súkromie” zabudli na to, čo všetko pilot musí robiť, aby udržal posádku aj cestujúcich v bezpečí. 

Spomeň si na to, keď budeš nabudúce kritizovať svojich rodičov, učiteľov, alebo kohokolvek kto má zodpovednosť za dôležité rozhodnutia. Áno v živote máme byť kritickí voči zlu. Ale vždy musíme mať na pamäti, že nevieme všetko. 

Ak sa naučíš tento postoj, potom keď zveria zodpovednosť tebe, zvládneš to omnoho lepšie - staneš sa skutočne služobníkom ľudí, ktorí sú ti zverení. Nie ich pánom. Tak ako pilot v lietadle - je sluha cestujúcich, ktorý ich má bezpečne doviezť do cieľa. 

46 Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. 47 Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 48 Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 49 Ježiš zastal a povedal: "Zavolajte ho!" Zavolali slepca a vraveli mu: "Neboj sa! Vstaň, volá ťa!" 50 On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. 51 Ježiš mu povedal: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Slepec mu odpovedal: "Rabboni, aby som videl!" 52 A Ježiš mu povedal: "Choď, tvoja viera ťa uzdravila!" A hneď videl a šiel za ním po ceste.

Ježišova modlitba

Pravoslávni kresťania majú nádherný spôsob modlitby, ktorú volajú “Ježišova modlitba”. Je inšpirovaná práve dnešným evanjeliom. Princíp je veľmi jednoduchý - duchovný otcovia z východu ju učili takto:

Môžeš sa ju modliť pri všetkom čo robíš, ale na začiatok je dobré v klude si sadnúť a z hlboka začať dýchať. Pri každom nádychu sa pomodli prvú časť: “Pane Ježišu Kriste synu Boží” a pri výdychu druhú časť: “zmiluj sa nado mnou hriešnym”. 

Prečo je opakovanie jednej vety také úžasné? Pretože nám ukazuje jadro modlitby - modlitba nespočíva v krásnych slovách, ale v postoji srdca. Teda ak budem celý den opakovať len túto vetu a srdce budem mať upriamené na Ježiša, pomodlím sa viac a lepšie, než keby sa modlím všetky modlitby na svete. 

Druhá výhoda je, že sa ju môžeme modliť kdekoľvek. Nepotrebuješ na to vôbec nič. Či cestuješ, pracuješ si v škole, alebo doma, Ježišovu modlitbu sa môžeš modliť celý deň. 

Tak nasledujeme príklad Bartimeja - on keď ho Ježiš zavolal odhodil plášť. Predstavte si slepca, ktorý odhodí jedinú prikrývku na noc. Pravdepodobne by ju už nenašiel, keby ho Ježiš neuzdraví. Proste mu dôveroval. A Ježišova modlitba k tomuto postoju povzbudzuje aj nás - odhodiť všetko a zamerať sa úplne na Ježiša. Skús si túto modlitbu už dnešný večer. 

1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov 2 a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto hovoril: “Čo to robíte?”, povedzte: “Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.”" 4 Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5 Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?" 6 Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. 7 Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. 9 A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!" 11 Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští…

Poznáte ten pocit, keď zavesíte niečo na internet a ľudia na to reagujú nadšenými správamie a lajkmi? Rovnako ale asi poznáte aj pocit, keď sú reakcie opačné… Niekedy nemusí prejsť ani pár dní a ľudia môžu zmeniť názor na nás, alebo na to, čo zverejňujeme (alebo má niekto len blbý deň…). 

Každopádne zažil to aj Ježiš a ešte vo väčšej forme. Dnes čítame že ho ľudia chceli prehlásiť za krála. Celkom úspech nie? Už o pár dní tí istí ľudia budú kričať “ukrižuj ho”. 

Ježiš nám ukazuje príklad ako by sme mali jednať každý z nás. Nikdy sa nenechať zmanipulovať tým, čo si o nás iní myslia. Ale vždy sa máme snažiť konať najlepšie podľa svojho svedomia - či už ľudia kričia “hosana”, alebo “ukrižuj ho”. Pretože to je jediný spôsob, ako zmeniť svet k lepšiemu.

12 Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. 13 Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. 14 I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli. 

15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. 17 A učil ich: "Nie je napísané: “Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy”? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech." 18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19 A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.

20 Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. 21 Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol." 22 Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha. 23 Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: “Zdvihni sa a hoď sa do mora,” a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. 25 A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy."

No čo… mal blbý deň…

Keď vidíme dnešné evanjelium, môže nám napadnúť - aj Ježiš mal niekedy “deň blbec”. To ale nie je pravda. Ježiš nerobil veci podľa toho ako sa vyspal. Áno boli to torchu drastické skutky. Ale nič tak vážne sa nestalo - jeden zvädnutý strom a pár prevrátených stolov. Teda nikomu neublížil. O čo mu ale išlo, keď zvolil takéto násilné gestá? 

Je to relatívne jednoduché: keby idete po ulici a zbadáte človeka ktorý leží na zemi, prídete k nemu, oslovíte ho a on nereaguje, podľa pravidiel prvej pomoci s ním máte zatriasť, aby ste zistili, či je pri vedomí, alebo mu treba začať dávať prvú pomoc. 

Niečo podobné robí aj Ježiš - keď videl v ako stave sú ľudia a že moc nerozumejú čo im hovorí, musel s nimi zatriasť. Nebolo to z rozmaru, ale potreboval, aby sa prebrali a uvedomili si vážnosť situácie. 

Čo to znamená pre nás? Snažme sa reagovať na Božie slovo a meniť život, keď nás k tomu pozýva. Pretože, ak budeme ako v bezvedomí, Ježiš s nami niekedy z lásky proste musí zatriasť - pretože “Boh nás má príliš rád na to, aby nás nechal na pokoji”. 

27 A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28 a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?" 29 Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30 Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" 31 Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: “Prečo ste mu teda neuverili?” 32 Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33 Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."

Tak už dosť!

Poznáte tie videá na internete, kde pes (psy) strašne šteká kým je brána zavretá, ale akonáhle sa otvorí, tak stiahne chvost a ani nepípne? No tak to dnes vidíme v evanjeliu. Zákonníkov to už nahnevalo. Ježiš im tam robil problémy a oni v tom chceli mať jasno. A toto mohla byť najdôležitejšia otázka ich života - chvála Bohu, že sa ju opýtali. Len im chýbala odvaha počuť aj odpoveď. 

Akonáhle im Ježiš položil protiotázku, tak zistili, že odpoveď vlastne ani nechcú až tak vedieť. Hlavne aby bol pokoj a nemuseli rozmýšľať, či niekde v minulosti neurobili chybu…

Nebuďme ako farizeji. Keď vidíme, že niečo v živote nie je tak ako si myslíme že by malo byť. Príďme za Ježišom a povedzme: Tak už dosť! Ale potom aj počúvajme odpoveď. Pretože on sa nás niekedy opýta: prečo si ma nepočúval pred rokom, keď som ti hovoril, aby si niečo v živote zmenil/a? A ak sa chcem posunúť v terajšom probléme, možno najskôr musím vyriešiť príčiny z minulosti.

1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: "Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6 Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: “K môjmu synovi budú mať úctu.” 7 Ale vinohradníci si povedali: “To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!” 8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 10 Nečítali ste v Písme: “Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. 11 To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná”?" 12 A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

Kto ti dal vinicu? 

Keď si prečítame toto podobenstvo, väčšina si povie, ja nie som kňaz biskup, rabín,... mňa sa to netýka. Áno, Ježiš hovorí podobenstvo hlavne predstaveným… Ale nie len im…

Skúste si spomínanú vinicu prirovnať k svojmu telu a životu. Ako si si ho zaslúžil/a? Všetci sme tieto veci dostali ako dar, od našich rodičov, ale predovšetkým do Boha (a k tomu ešte obrovské množstvo ďalších vecí). 

Ako sa ale k tomu daru správame? Čo keď počúvame, že by sme si nemali ničiť telo alkoholom, drogami, nesprávne používanou sexualitou, nezdravými vzťahmi,... Sú to presne taký posli o akých sme počuli v dnešnom evanjeliu. A my ich často “vyhodíme” aby sme ich nemuseli počúvať. Problém je, že Boh je autorom nášho života a preto najlepšie vie, čo nám prospieva a čo naopak škodí…

Nabudúce, keď budeme počuť napomenutie od rodičov, učiteľov, alebo kňazov, skúsme sa nad tým aspoň zamyslieť. A ešte viac, ak sa nás dotkne to čo hovorí Ježiš v evanjeliu - lebo ak ho nepočúvame, doslova ho “zabíjame” v našom živote.

Prečítaj si liturgické čítania na dnešnú nedeľu.

Prosby:

Na záver liturgie slova nasledujú prosby (alebo spoločné modlitby veriacich). Je to veľmi dôležitá časť: v čítaniach a evanjeliu sme sa stretli s Božou mocou a v tejto modlitbe prosíme, aby sa táto moc prejavovala aj dnešnom svete, v Cirkvi, v našich rodinách, v našich životoch a nakoniec, aby Boh svojou mocou vzkriesil našich zosnulých. Prosby nás teda učia, za čo všetko by sme sa mali modliť aj vo svojich súkromných modlitbách. 

Ale predovšetkým nás učia ešte jednu dôležitú vec: Boh potrebuje nás, aby mohol konať na zemi. Nám ľuďom dal takú moc, že proti našej vôli nechce robiť nič. Preto čaká, kým budeme prosiť, aby sme mu dali súhlas k jeho pôsobeniu v našich životoch a skrze nás vo svete. 

Ak máš teda pocit, že sa svet nemení, možno je problém, že si to Bohu ešte nedovolil/a (predovšetkým vo svojom živote).