Tretí týždeň

13 Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. 14 Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. 15 Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho.

K čomu ma Boh dnes volá?

Bol to obyčajný deň. Lévi (Matúš) išiel do práce a nepredpokladal, že by sa niečo mimoriadne udialo. Myslel si, že celý deň strávi v práci a večer príde domov a bude pokoj. Až kým sa pred jeho mýtnicou nezastavil Ježiš…

S ježišom žiadny deň nie je nuda. A ak si to myslíte, tak ho nepoznáte. Stačí sa ho ráno opýtať: “Ježišu čo dobré by som mohol dnes urobiť?” A čaká nás také dobrodružstvo, aké sme si ani nepredstavovali. 

Presne na to má slúžiť ranná modlitba. Zatiaľ to má byť len jedna minúta. Ale aj tá je veľmi dôležitá. Skús sa každé ráno opýtať Ježiša, k čomu ťa volá. A uvidíš, že ti nehrozí, že by si mal nudný a nezaujímavý život ;)

16 Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: "Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" 17 Ježiš to začul a povedal im: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov."

Čo ak to nedávam?

Určite sa ti už stalo, že si niektoré veci v živote nezvládol/la. A možno sa stalo, že sa ti nepodarilo splniť niektoré dni z tejto výzvy… V takýchto situáciách sa niekedy pýtame, má to vôbec zmysel? Na čo sa mám snažiť, keď mi to aj tak nejde? 

Mám pre teba dobrú správu: URČITE SI NA SPRÁVNOM MIESTE. Ježiš si totiž nikdy nepovolával tých, ktorí by všetko vedeli a zvládali. Tí totiž často zabúdajú byť pokorní a ľudskí. On si povolával ľudí, ktorým síce veľa vecí nešlo, ale boli ochotní mu dôverovať. 

Chceš byť takýmto človekom aj ty? 

18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: "Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?" 19 Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. 20 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. 21 Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. 22 A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov."

Prečo by som sa mal niečoho zriecť?

Niekedy môžeme mať pocit, že svet je jeden veľký obchod. Urobím niečo, alebo obetujem niečo, aby som za to získal niečo iné. Obetujeme čas, aby som sa niečo naučil, obetujeme peniaze, aby som si niečo kúpil… Zákonníci takto vnímali aj pôst, ja sa obetujem a Boh mi za to niečo dá…

V kresťanstve je táto logika úplne otočená. My už sme od Boha dostali všetko čo potrebujeme. A preto sa niečoho zriekame - aby sme sa tomu otvorili. Je to podobné ako keby vám niekto povie, vyhral si milión, len je teraz potrebné, aby odložil mobil a išiel do banky vybrať si peniaze. Má to len jeden háčik, peniaze sa nedajú vybrať všetky naraz, môžeš si vybrať len toľko čo práve potrebuješ. 

Presne takto to funguje s Božou milosťou. Máme ju celú k dispozícii, ale len toľko čo práve teraz potrebujeme. Preto musíme každý deň sa zriecť niektorých vecí, ktoré nás oberajú o čas, aby sme si mohli vybrať “výhru z Božej banky”. 

Preto počas našej výzvy máme používať časovač aplikácií. Nemusíme sa zriecť sociálnych sietí úplne, ide len o to, aby sme na nich neplytvali drahocenným časom, ktorý máme využívať na iné veci.

23 V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. 24 Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?" 25 On im odvetil: "Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? 26 Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" 27 I povedal im: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. 28 A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou."

Cez poriadok k slobode

Systém je veľmi dobrá vec. Keď máme jasný poriadok, pomáha nám to, aby sme dokázali lepšie využívať svoj čas a aby sme sa posúvali v živote dopredu. K tomu má slúžiť aj táto naša výzva.

To však neznamená, že by sme ho mali plniť otrocky. Je to spôsob, ktorý nám má pomôcť priblížiť sa k Ježišovi. Ak by som ale zbadal, že ma vedie skôr k zákoníctvu, tak je lepšie skúsiť inú formu. Ako to rozlíšiť? Zákonícky spôsob myslenia rozpoznám ľahko: ak nerozumiem tomu čo robím a prečo to robím, ale len plním nejaké príkazy “pretože sa to má”. Takéto myslenie mi nepomáha stávať sa slobodnejším, ale naopak stane sa to isté čo v dnešnom evanjeliu: budem dbať na zbytočné detaily, ale popri tom mi unikne hlavná podstata. 

Dobrý systém ma robí slobodnejším: teda ja sa chcem modliť a výzva mi pomáha urobiť si poriadok v modlitebnom živote. Ja chcem cvičiť, učiť sa, zbaviť sa závislosti na soc. sieťach,... a systém mi pomáha aby som to ľahšie dokázal.

1 Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. 2 A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. 3 Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: "Staň si do prostriedku!" 4 A tamtých sa opýtal: "Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?" Ale oni mlčali. 5 S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: "Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela. 6 Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.

Koľko stojí kameň?

Jeden syn sa raz pýtal otca akú má hodnotu? Ten mu dal do ruky kameň a poslal ho na trh aby ho ponúkal ľuďom. Ale povedal mu, že keď sa ho opýtajú na cenu, nemá nič hovoriť, len ukázať dva prsty. Chlapec odišiel a keď ukázal dva prsty ponúkli mu zań dva doláre. Potom ho otec poslal do múzea. Scenár sa zopakoval, ale tentoraz mu ponúkli za kameń 200 dolárov. Nakoniec ho poslal do zlatníctva. Keď starý zlatník uvidel kameň a chlapec ukázal dva prsty, ponúkol mu zaň 200 000 dolárov. Kameň sa nezmenil, ale odrazu našiel človeka, ktorý rozumel jeho hodnote. 

Niečo podobné sa udialo aj v dnešnom evanjeliu. Pre zákonníkov a farizejov mal tento človek len takú hodnotu aby vďaka nemu obžalovali Ježiša… Ježiš ale videl viac. Pre neho bol osud toho muža dôležitejší, než ľudské názory mužov ktorí stáli okolo. 

Takýmto spôsobom sa Ježiš pozerá aj na teba. On ťa vidí ako cieľ svojej lásky, nie len ako prostriedok zisku, alebo uspokojenia nejakých svojich potrieb. Učme sa týmto jeho spôsobom pozerať na iných ľudí aj my.

7 Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey 8 i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. 9 Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. 10 Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. 11 Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: "Ty si Boží Syn!" 12 Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

Čo ak Boh neurobí to čo chcem?

Každý z nás sme sa na túto cestu vydali z nejakého dôvodu. Podobne ako ľudia, ktorí prichádzali za Ježišom. Väčšina z nich len chcela, aby ich uzdravil z ich chorôb. Keď sa al ned tým zamyslíme a uvedomíme si kto je Ježiš, nie je to trochu málo, žiadať od neho “len zdravie”. Ak veríme že On je Boh s nami, tak nám môže dať omnoho viac. To je aj dôvod, pre ktorí Ježiš nastúpil na loďku aby ho zástup netlačil - chcel totiž aby počuli slovo, ktoré mohlo zmeniť celý ich život, a nie len jednu časť. 

Skúsme sa zamyslieť, čo od Ježiša žiadame my. A či ho príliš nepodceňujeme…

Prečítaj si liturgické čítania na dnešnú nedeľu.

Sorry jako

Každý z nás si je vedomý, že niekedy v živote robíme chyby. Niekedy väčšie, inokedy menšie, ale chyby robíme všetci. Samé o sebe to nie je problém, pokiaľ sa z nich snažíme poučiť a byť lepší. 

Presne na to slúži ľútosť v úvode svätej omše. V krátkej chvíli sa zamyslíme, ako sme zvládli posledné obdobie a poprosíme Pána o odpustenie. Znovu netreba hľadať nejaké mimoriadne slová, stačí len jednoducho povedať: “Pane prepáč.” “Zmiluj sa Bože nado mnou.” alebo hoci aj “Sorry jako.” Dôležité je ale aby sme to mysleli vážne. Každý z nás pozná ten výraz dieťaťa, ktoré sa má ospravedlniť, a podá kamarátovi ruku len z donútenia. Presne tak to nemá vyzerať - je jedno aké slová použijeme, len nech naše vnútro hovorí “ Bože naozaj ma mrzí, že som toto pokazil/ týmto ľuďom ublížil/ sa previnil voči tvojej láske/…

Praktické rady:

• V omši je relatívne málo času na ľútosť, je lepšie uvedomiť si tie veci už pred jej začatím (buď cestou do kostola, alebo po príchode do kostola)

• Ak si uvedomím, že som niekomu ublížil už pred sv omšou, mal by som sa snažiť ospravedlniť sa mu. Ak si to uvedomím počas sv. omše, tak by som sa mu mal ospravedlniť pri najbližšej príležitosti. 

• Keď si aj nestihnem spomenúť na hriechy, ktoré som urobil, to vôbec nevadí - je dôležité snažiť sa zaujať postoj, ktorým úprimne hovorím: “Uvedomujem si, že som nežil dobre, ale chcem to úprimne napraviť, chcem sa stať lepším.”