Deviaty týždeň

1 A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou." 2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. 3 Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." 6 Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. 7 Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho." 8 A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.

Kontemplácia

Možno poznáte ten stav, keď sú dvaja ľudia do seba zamilovaní a nepotrebujú nič moc hovoriť, stačí im, keď sú spolu. Proste byť pri tom druhom - nič viac takýto človek nepotrebuje. 

Podobné je to aj vo vzťahu s Bohom. Modlitba slovami je dôležitá, ale vrcholom modlitby je “kontemplácia”, ktorá je práve takýmto stavom. Podobne ako apoštoli v dnešnom evanjeliu - proste len boli pri Ježišovi a bolo im tam dobre. O takúto modlitbu by sme sa mali snažiť aj my - teda o zotrvávanie v Božej prítomnosti. Doslova o “zabíjanie času” pre Boha. 

Na prvý pohľad sa to môže zdať zbytočné, ale je to podobné, ako keď človek ide na slnko - nemusí nič robiť, stačí keď tam je a opáli sa. Teda stačí byť v Božej prítomnosti a ono sa to prejaví v našom živote. 

Čo robiť teda prakticky? Skúste si každý deň (možno práve počas večernej modlitby) na chvíľu sadnúť a nepremýšľať nad ničím - úplne upokojiť svoju myseľ. Hneď ako vám napadne nejaká myšlienka, len jednoducho povedzte “Bože ja ti to odovzdávam” a vráťte sa k tichu. 

Dobrou pomôckou môže byť modlitba Ruženca, Korunky Božieho milosrdenstva, alebo Ježišova modlitba. Všetky tri používajú opakujúce sa slová, aby upriamili našu myseľ na Ježiša. 

Poslednou možnosťou je prečítať si kúsok evanjelia (napr. toto čo čítame každý deň) zobrať si jednu myšlienku z neho a pri nej sa zastaviť. Rovnako nejde o to veľa premýšľať, ale skôr opakovať rozhodnutie, že chceme tak žiť aj my. 

Dôležitá vec: nenechajte sa odradiť, ak budete mať pocit, že je to na nič. Tento čas vždy prinesie úrodu.

9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych". 11 A pýtali sa ho: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?" 12 On im povedal: "Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? 13 No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané."

Teraz nerozumiem…

Asi ste sa už stretli so situáciou, kedy vám niekto niečo vysvetľoval a vy ste tomu nerozumeli (možno na matematike, fyzike,...), alebo ste najmenej mali takého spolužiaka… Proste niekedy sa to v tej hlave nepospája správne a my nevieme o čom to je. Ale príde moment, kedy nám to “dôjde” a odrazu aj to, čo nám doteraz nedávalo zmysel môžeme používať úplne bez problémov. 

Podobné je to aj v našej viere. Vidíme to na apoštoloch v dnešnom evanjeliu: oni nerozumeli a ani nemohli rozumieť, čo im Ježiš hovorí (ešte nemali skúsenosť zmŕtvychvstania). Ale po ňom im to všetko došlo. Dôležité bolo, že boli pri Ježišovi, aj keď tomu nerozumeli. Lebo keby tam nie sú, tak vôbec nemajú túto skúsenosť. 

Pre nás je to podobné - niekedy nemusíme rozumieť všetkému v našej viere. Nemusíme so všetkým súhlasiť. Dôležité je, aby sme boli blízko pri Ježišovi - a všetko potrebné nám postupne “dôjde”. 

14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. 15 A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. 16 On sa ich opýtal: "O čom sa s nimi hádate?" 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. 18 Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli." 19 On im povedal: "Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!" 20 I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. 21 Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva. 22 A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!" 23 Ježiš mu povedal: "“Ak môžeš?!” Všetko je možné tomu, kto verí." 24 A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!" 25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!" 26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel." 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. 28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" 29 On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."

Ježiš alebo ja?

Keď sme boli ešte v seminári mali sme jedného predstaveného, ktorý hovorieval: “ľudia sa nepotrebujú stretnúť so mnou, ľudia potrebujú stretnúť Ježiša”. Myslím, že toto je veľmi dôležitá životná filozofia a pre každého z nás z toho vyplýva otázka: keď ma niekto stretne, môže skrze mňa spoznať Ježiša? Keď o sebe hovorím, že som kresťan, naozaj je to vidieť aj na mojom živote? 

Často potom dopadneme, ako apoštoli v dnešnom čítaní. Síce nejak sme pri Ježišovi, ale neprinášame Jeho moc, lásku, pravdu,... tomuto svetu. Teda sme kresťania podľa mena, ale nie skutoční učeníci. 

Avšak aj na tento problém má dnešné evanjelium odpoveď: keď nevieš, tak sa opýtaj. A toto apoštoli zvládli výborne. Hneď ako vošli do domu, pýtali sa Ježiša, kde sa stala chyba. My by sme mali konať podobne - ak vidíme, že sme niečo v živote nezvládli, treba sa opýtať Jeho, ako sa to dá robiť inak. 

30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, 31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." 32 Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. 

33 Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?" 34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. 35 Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." 36 Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37 "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."

Zas sme úplne mimo…

Na evanjeliu (a aj celkovo na Biblie) sa mi najviac páči, že osoby, s ktorými sa tam stretávame, sú jednoduchí ľudia ako my. Aj apoštoli v dnešnom evanjeliu boli proste obyčajní chlapi. Keď nerozumeli, čo im Ježiš hovoril, tak si riešili svoje - kto z nich je prvý. Je až zarážajúce, ako úplne mimo boli. Ježiš im hovorí o ukrižovaní a oni riešia pozície a slávu. 

Nám sa to tiež niekedy môže stať - ak nad životom nerozmýšľam ako nad povolaním k láske, ale ako nad plnením svojich cieľov, ambícií, túžob, budovaním kariéry, alebo majetku. problém tohto prístupu je, že sa nám všetky tie veci rozsypú pod rukami. Nič z toho nie je trvalé. 

Naopak, ak sa na život budem pozerať, ako na “skúšku z lásky” tak mi všetko začne dávať zmysel. Áno niekedy to bude náročné. Niekedy ma to môže stáť obetu, kríž, sebazaprenie. ale nakoniec to prinesie obrovské ovocie - tak ako Ježišova obeta. Aj apoštoli to postupne pochopili. Pochopíš to aj ty? 

38 Ján mu povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." 39 Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. 40 Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41 A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.

Ako je možné, že to funguje?

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, ako je možné, že každé náboženstvo má svojich významných učencov, divotvorcov a prorokov? A že zázraky sa dejú po celom svete? Ak je kresťanstvo pravým náboženstvom, ako je možné, že aj im to funguje? 

Osobne sa mi páči prístup J. R. R. Tolkiena (autora trilógie Pán prsteňov), ktorý keď “tvoril” svoj svet - Stredozem, tak ju naplnil zázračnou mocou. Teda už od stvorenia bola plná zázrakov, zvláštnych tvorov a obrovskej nadprirodzenej moci. Niečo podobné hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu: ak niekto vyháňa zlých duchov v Jeho mene, nemôže tak ľahko hovoriť o ňom zle. Len je dôležité, aby to bolo naozaj v Jeho mene. 

Tento svet, je podobne ako Stredozem plný úžasných zázrakov a nie všetkému rozumieme. Preto by sme nemali príliš rýchlo súdiť či je niekto dobrý, alebo zlý na základe toho, či je, alebo nie je kresťan. Na druhej strane, treba si dať veľký pozor na to, aby sme sa nedostali do rúk všelijakých mágov, ktorých moc nie je od Boha. To že im to funguje ešte neznamená, že svoju moc majú od Ježiša (dokonca, ani keď majú v dome Jeho obraz). 

Pre nás kresťanov je najlepší postoj toto: modliť sa jedine k Ježišovi resp, ak sa za nás niekto modlí (napr. za uzdravenie), aby sa on modlil k Ježišovi. Ale na druhej strane, ak vidíme ľudí inej viery, ako robia zázraky mať ich v úcte - pretože aj vďaka tomu sa môžu približovať k Bohu. 

42 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. 43 Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. 44 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. 46 47 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, 48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 49 Lebo každý bude ohňom solený. 50 Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji."

Sekeru nebudeme potrebovať 🙂

Ježiš dnes hovorí trochu ostré slová - ak ťa zvádza … odtni/vylúp… Nehovorí nám však, že sa máme mrzačiť. Tento text chce vďaka zvaličeniu povedať inú vec - že máme byť rázni v odmietaní zla. 

Viete ako sa dá uvariť žaba? Hovorí sa, že ak žabu hodíte do horúcej vody, tak vyskočí. Ale ak ju hodíte do studenej vody a budete ju postupne ohrievať, tak sa uvarí (poznámka: nie je to pravda, takto žabu neuveríte - aj tak by vyskočila). Poslstvo je však jasné - ak sa stretneme s veľkým zlom, odmietneme ho hneď (predstavte si, že by vám niekto ponúkol tvrdé drogy - hńeď by ste odmietli). Ale ak začneme po malých krokoch, tak si ani nevšimneme a sme tam, kde sme byť nechceli (napríklad keď nám niekto ponúkne cigaretu/alkohol/marihuanu). 

Preto máme byť rázni - “odťať” všetko, čo nás môže viesť k zlému návyku, alebo postupne k vážnemu nebezpečenstvu. 

Dôležitá vec: väčšinou vieme, čo by sme mali “odťať”. Keď máš odvahu a zamyslíš sa nad tým, je to väčšinou prvá vec (prvých pár vecí) ktoré ti napadnú… Neboj sa urobiť tento krok - v skutočnosti sa vďaka tomu staneš slobodným človekom. 

Prečítaj si liturgické čítania na dnešnú nedeľu.

Žalm:

Na čo mám počúvať staré Židovské básničky? Toto alebo podobné otázky si kladie veľa ľudí keď počuje Žalm (alebo sa nad tým ani vôbec nezamýšľa). Len málo ľudí si uvedomuje hodnotu týchto “básničiek”. 

Skúsme sa teraz nakrátko aj my zamyslieť nad týmito textami písma. Žalmy sú totiž v skutočnosti školou modlitby. Oni nám ukazujú, ako by sme sa mali modliť keď sme šťastní, smutní, sklamaní, prežívame pekné, alebo náročné chvíle. Dokonca aj keď máme pocit, že Boh “spí”, alebo ani neexistuje… 

Ako teda počúvať žalm, aby sme si z neho niečo zobrali? Žalm reaguje na prvé čítanie, preto, je dôležité zachytiť najdôležitejšiu myšlienku prvého čítania a ju sa snažte pretaviť do modlitby. A žalm vám v tom môže pomôcť. On nám “vyplaví” hlavnú myšlienku, pripomenie nám ju pomáha nám, aby sme sa mohli hlbšie ponoriť do modlitby. 

Najjednoduchšie sa to dá robiť tak, že si zapamätáme "responzórium" - teda tú časť, ktorú všetci opakujeme spoločne. Tá veľmi často nesie tú najdôležitejšiu myšlienku Žalmu. Je to jednoduché - len si v duchu opakuj túto myšlienku (aj keby nič iné zo Žalmu nerozumieš...