Štrnásty týždeň

3 Keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí sa hnevali a hovorili si: "Načo takto mrhať voňavý olej?! 5 Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným." A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: "Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila."

10 Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11 Tí sa potešili keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.

Viem, že nič neviem… (Sokrates)

Udalosti, ktoré sme si práve prečítali nám ukazujú obrovský kontrast. Na jednej strane je žena, ktorá toho asi moc nevedela o Ježišovom poslaní. Napriek tomu, ako sám Ježiš hovorí, srdcom porozumela tomu najdôležitejšiemu - prejavila Ježišovi svoju lásku.

Na druhej strane máme tých, ktorí si myslia, že tomu rozumejú. Tí si hovoria “mohla to dať chudobným” a osopujú sa na ňu. Nakoniec ako symbol týchto ľudí Judáš vezme veci do vlastných rúk. Pretože si myslí, že on vie lepšie ako Ježiš čo je správne. Tento postoj končí zradou Ježiša. 

Niekedy by nám nezaškodilo so Sokratom povedať: “Viem, že nič neviem”. Ak chceme hľadať skutočnú múdrosť, toto je jediný správny postoj - čím toho viac vieme, mali by sme si viac uvedomovať, koľko našim vedomostiam ešte chýba… Nakoniec, existuje len jedna skutočná múdrosť - a to je múdrosť lásky, ktorá sa obetuje na kríži, ako to znázorńuje žena v evanjeliu. 

12 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: "Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?" 13 Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: "Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: “Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?” 15 On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte." 16 Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou." 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Azda ja?" 20 On im odpovedal: "Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."

22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo!" 23 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24 A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve."

Čo/kto je centrom mojich myšlienok?

Znovu narážame na rozdiel medzi myslením Ježiša a Judáša. Ježiš premýšľa ako sa čo najlepšie darovať. Odvážne kráča ku krížu a na tejto ceste učeníkom necháva seba samého ako dar v kúsku chleba. Naopak Judáš premýšľa len o svojich záujmoch. Dokonca je tak zahľadený do seba, že mu unikne tento najdôležitejší okamih. 

Aj nám sa niekedy môže stať, že podľahneme takémuto spôsobu myslenia. Tak sa zahľadíme do seba, svojej bolesti, problémov, túžob a vášní,.. že úplne zabudneme na skutočne dôležité veci. Zabudneme milovať a všímať si ľudí okolo seba. A nakoniec prestaneme vnímať aj Ježiša…

26 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 27 Vtedy im Ježiš povedal: "Všetci odpadnete, lebo je napísané: “Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.” 28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley." 29 Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli, ja nie." 30 Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš." 31 Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní.

Pýcha predchádza pád.

V dnešnej dobe sú veľmi populárne motivačné reči typu: Musíš si viac veriť! Dokážeš všetko čo budeš chcieť! Zo skúsenosti vieme, že to tak jednoduché nie je. Vidíme to aj na dnešnom evanjeliu. Apoštoli si verili, že to zvládnu. Ale absolútne netušili aké náročné to bude. A ak si myslíme, že by sme sa zachovali lepšie, tak by sme boli asi rovnako sklamaní. Predstavte si už len to, že apoštoli stále vidieli Ježiša ako vyhráva, všetko zvláda, nič ho nedokáže zastaviť. A odrazu je zatknutý, zbičovaný, tŕnimkorunovaný a ukrižovaný. To ich muselo veľmi zaskočiť a nedá sa čudovať, že to nezvládli. 

Ježiš však dáva alternatívu. Nehovorí “ver si a všetko bude OK” ale “dôveruj mne a spoločne to zvládneme”. A to je veľký rozdiel. Pterože to znamená, že môžeš vyhrať aj keď v niektorých oblastiach padneš, alebo niektoré situácie nezvládneš. Ako hovorí sv. apoštol Pavol: tým čo milujú Boha, všetko slúži na dobré (Rim 8,28).