Zdvíham oči k Tebe Pane

Keď už neviem čo mám robiť,

keď už sa nemám na koho obrátiť,

v hlbokej pokore, úcte, vo viere,

zdvíham oči k Tebe Pane.

Keď k Tebe otvorím svoje srdce,

keď k Tebe vystriem ruky svoje,

Tvoja vzácna blízkosť je vždy pri mne,

v Tvojej milosti je pre mňa riešenie.

Oslovili ma tieto spásonosné slová,

od sv. Petra Fouriera zo 17. storočia,

pripomenuli mi zázračné Božie liečenie,

uzdravujúcou mocou cezo mňa vedené.

Kolega z práce odchádzal na amputáciu nohy,

tomu predchádzalo množstvo lekárskych zistení,

Clivosť na mňa prišla, videl som Fera bez nohy,

nuž vo viere som oči svoje zdvihol k Pánovi.

Pane, ako by sme mu to prečistili,

to boli moje stručné slová ráznej modlitby.

A zrazu mi z rúk uzdravujúce žiarenie žiarilo,

Fera to pálilo, ale chorú nohu hneď liečilo.

Od vtedy uplynulo už 18 rokov,

a Fero stále chodí bez problémov.

Lekári si ten zázrak nevedia vysvetliť,

tak poďme na Pána, svoj zrak obrátiť.