Divy pod Kriváňom

Ej, pod Tatranským Kriváňom,

z topiacich sa horských snehov,

a z častých prudkých lejakov,

tečie bystrá rieka Belá,

čistá, do biela spenená,

štedrá, krásna, nespútaná.

Divočiaca pri povodni,

oj, obrusuje balvany,

pozberá so sebou všetko.

Na rafting je užívaná,

ako dravá, nebezpečná,

odvážlivcom chutná vzácno.

Pstruhy, lipne jemné ryby,

plávajú v nej a my s nimi,

tešíme sa, Dovalovci.

Vodičku si užívame,

špliechame sa a plávame,

s chuťou si z nej popíjame.

K čomu došlo, spoza kríčka,

svorka vlkov nás sliedila,

potichu sa priblížili,

hladní boli, krvilační,

sliny tiekli, oj, mľaskali,

ako by nás zožrať mohli.

Ostali sme bez nádeje,

ako to len prežijeme,

plní strachu, veľmi smutné,

zažívali ťažké chvíle,

žiadna pomoc k nám neprišla,

plakali sme, lúčili sa.

Tu sme z Neba hlas počuli,

by sme srdcia otvorili,

zostúpi k vám pomoc Moja,

volajte ku Mne, proste Ma!

V plači, v bázni sa modlili,

o záchranu sme prosili.

A tu zrazu čo sa stalo,

stádo vlkov zutekalo,

sami boli prekvapení,

kto to okolo nás chodí.

Bol to Pastier mocný, silný,

ktorý koná stále divy.

Až nám srdce zahorelo,

Božou láskou rozžiarilo.

Oj, je to radosť nesmierna,

že máme Boha Ježiša,

keď sa k Nemu obraciame,

príde vzácne vypočutie.

Ej, aj vtáci štebotali,

a kvietky rozvoniavali,

radosť, radosť nad radosti,

srdcia sa nám radovali.

Boh je nádej, naša spása,

milosťou nás vždy povznáša.