Poézia

Hoj, poézia prúd hlbokého požehnania,

pravdu nám nesieš, tvoj hlas nám duše dojíma,

si forma zázračná, pôsobíš na naše zmysly,

prinášaš úľavu, katarzný moment, úsmev i slzy.

Ľahko sa do pamäti nášho srdca vnáraš,

mnohých oslovuješ, si priam primáš.

Mimoriadny spôsob účasti na živote máš,

obrazotvornosť nám uvoľňuješ, myseľ otváraš.

Ej, rétor náš milý - výrečný,

vcíť sa do poetickej postavy,

stvárni sa pri básnickom rečnení,

a tak vstúpime i my do blaženosti.

Tu stojím, nemôžem inak,

Boh mi vnuknutia pre tento dar dal.

On mi riadi emócie, pohyby i hlas,

vzácnym Strojcom mojím sa stal.

Bárs verše v našich srdciach zahoreli,

oj, k Tebe nás, Otče, do náručia položili,

slávnostnú atmosféru by sme prinášali,

pre Božiu pravdu srdcia otvárali.

Vidieť veci v svetle pravom,

dostať múdrosť pre riešenie problémov,

kiež Božiu vôľu pre nás i svet plníme,

a k tomu inšpirujúce básne tvoríme.

Mnohí géniovia poéziu obľubujú,

za najvyšší stupeň umenia ju považujú.

Nuž využime tieto duchovné danosti,

a tak nám život láskou i šťastím zažiari.