Osamelý pastier

Osamelý pastier, oj, srdce mu horí,

pasie si ovečky na Kráľovej holi.

Po grúňoch, po holiach s nimi chodí,

píska si pesničku, až nám slzy roní.

Už za rána, za rosy, cupotajú za ním,

kŕmia sa trávičkou i z horských bylín.

Vôkol nich striehnu krvilační vlci,

neboja sa - chráni ich valach i psíci.

Nuž, buďme jak pastier, láskou plní,

nech aj v nás dobrota i radosť horí,

by aj naše dary, sťa kvietky vykvitli,

a raz povedali: "oj, šťastne sme žili."

Ľudí milovali, piesne si spievali,

remeslá tvorili, bytie si krášlili,

hory nám hučali, potôčky žblnkali,

vnúčence bavili a s nimi sa tešili.

Nuž pískajte nám vtáci, melódiu svižnú,

by sme vykročili k Hospodinu nášmu.

Vkĺzli do náruče, do Jeho Lásky,

vďaku Mu vzdávali za život náš krásny.

Ujujú, ujujú, ujúkal,

spev mohutne dolinou zvučal,

radosť Vám prinášam zaznelo,

otvorže mi srdce krásna devo.