Oj, volám k Tebe Otče môj...

Pokorne volám ó, drahý Otče môj,

unavený som robiť veci vlastnou cestou,

hriech ma rozkladá, pre skutky nečisté,

srdce mám z toho nevýslovne skazené.

Kiež by som vine, pýche odolával,

v Duchu Svätom v láske kráčal,

pozeral na život očami Ježiša,

nech šťastím mi žiari duša ubolená.

Pomôž mi podľa Tvojej vôle žiť,

seba aj iných Tebou povzbudiť,

hoj, dobro iných vyzdvihovať,

a plným dúškom Ťa prežívať.

Kto ku Mne úprimne v bázni volá,

tomu Moja milosť schopnosť dodá,

a keď popritom aj horlivo spieva,

s anjelmi ho očarí poľahoba.

Prijme Moje Božie požehnanie,

nadprirodzenosť - znovuzrodenie.

Bolesť, choroba mu skoro odíde,

ideálna svätá myseľ ním ovládne.

Šťastnú rúču náladu ojojój, zažíva,

s ničím sa netrápi - vieru v Boha má.

Pýchu, vinu, zlobu zo seba odháňa,

pomoc a dary iným s nehou rozdáva.

A zrazu mu zo srdca živá voda tryská,

nevýslovná radosť v ňom jak v kvietku zkvitá.

Vôkol sa čudujú, čo sa to s ním deje,

keď i v ťažkých časoch je plný nádeje.

S Bohom sa raduje a s Ním sa teší,

Trojicu Božiu vo svojom srdci cíti.

Oj, Otče náš, pomôž nám takto žiť,

nech začneme k dobru seba i svet meniť.