Oj, už žime v Božej viere...

(Napísané v období pandémie koronavírusu, 30.10.2020)

Nech mi v srdci mojom refrén znie:

"Som úbohý, chudobný, no smelosť pri mne je,

môj Spasiteľ mi blízko je, On ma posmeľuje,

tak duch bojazlivosti už vo mne nežije".

Náš Boh je pomoc a i spása moja,

On mi v každom čase žitia silu dáva,

s Ním prekonávam z COVID-u strach,

odolným sa na diablove nástrahy stávam.

Ako kráľ Dávid v Žalme 53 i ja k Bohu volám,

zmiluj sa, zľutuj sa nado mnou, Otca žiadam,

zmy moju vinu, neprávosť a z hriechov očisti,

daj by som radosť prežil, kiež mi zaplesajú kosti.

Aj v tomto ťažkom čase šťastne žijem,

Bohu za všetko vďačím, vrúcne Ho milujem.

Na prechádzky chodím, z prírody sa teším,

z blízkych sa radujem i pozitívne myslím.

Čisté svedomie bez hriechu si zachovávam,

čo je matkou dobrého zdravia, veselosti v nás.

S Trojicou Božou ako Tešiteľom vo viere kráčať,

vzácna to milosť - tak poďme ju životom napĺňať.

Prijmime tento dar Boží - VŠEMOHÚCI,

pokorme sa, buďme všetkých milujúci,

žiarme pokojom, nehou i nádejou,

verme, že pandémia je len skúškou našou.

Ona isto pominie, len buďme vytrvalí,

PROSME o milosť, zmiluj sa Otče drahý.

POKĽAKNIME, VOLAJME k Bohu o pomoc,

On má predsa vo všetkom vševládnu moc.

Zlo prestane, keď ľud sa k Bohu navráti,

hriešnosť, pýchu i zlobu už navždy odstráni.

VZMUŽME sa! Začnime žiť čestne, sväte, plný lásky!

Rozhodnime sa ZNOVUZRODIŤ pre večnosť v nebi.