Keď myseľ zmeníme - šťastie obdržíme

V hĺbke svojej duše osud svoj si tvoríme,

veď myšlienky naše, vplyv majú na naše bytie.

Ako myslíme - taká osobnosť sme,

sami sme si tvorcami, preto múdro zmýšľajme.


Naše postoje, presvedčenia, pocity,

ovplyvňujú nám cez gény naše životy.

Vnútri nás máme Božskú inteligenciu,

a tak ju vnímajme, nech žijeme pohodu.


V stave viery, vďačnosti a radosti učme sa seba meniť,

prestaňme žiť v minulosti, vo svoj krajší zajtrajšok veriť.

Smrť starého škodlivého, ničiaceho egoizmu "JA" opustiť,

v láske, pozitívne myslieť - nové "JA" si vytvoriť.


Zamilovať sa do budúceho potenciálu,

veriť v očakávanú Božiu zmenu, sen či víziu.

Realitu podporovať, prv ako sa manifestuje,

ešte skôr ako "zlatá" skúsenosť v nás nastane.


Keď použijeme "EGO", aby sa naše zlo zmenilo,

"EGO" sa tým len posilní - a ešte zhorší sa to.

Preto sa treba odhodlať na zmenu svojho "JA",

telo emočne presviedčiť, že vkročí evolúcia.


Keď náš život budeme mať v Božích rukách,

vstúpime do rieky pre Božie zmeny v pravý čas.

Vstať ráno - cítiť sa i v ťažkom čase povznesene,

celý deň v tom zotrvať - ej Božou láskou zažiarime.


Uvoľní sa množstvo pokoja z tela do mozgu,

prijmeme Božiu liečivú silu i rovnováhu,

zdravie, hojnosť, radosť, slobodu,

a začneme žiť novú šťastnú úľavu.


Keď prestaneme sťažovať sa, iných obviňovať,

zle, priam hriešne žiť i nedobre zmýšľať,

naše škodlivé emócie sa hneď zastavia,

a choroby spôsobené zlou mysľou sa liečia.


Preto nečakajme na krízu, traumu, nemoc,

ale si zaumieňme k dobru premieňať svoj život.

Prejsť peklom, byť zrazení na kolená a povedať "Dosť!",

začnime však čím skôr seba meniť v lepšiu i krajšiu budúcnosť.


Stačí tak málo, tak vstúpme do toho,

na svoje staré "Ja" zabudnime, ono nás trápilo,

nepokoj, strach, bolesť, zlobu vnášalo,

stali sme sa smutní - tak čo máme z toho?


Mať pocit naplnenosti života - duševné blaho,

ďakovať už vopred, - trénovať - než už sa to stalo.

Začnú sa diať zázraky - pre naše lepšie "JA",

stávame sa majstrami, až nám iní závidia.


A budeme šťastní, radostní - jedineční,

žiariaci Božou láskou - seba i iných ľubiaci.

Už slnko nezapadá nad naším hnevom,

oj, kráčajme už večným úprimným úsmevom.